nepredvídateľná agresie

Prosíme o pomoc s naším agresívnym psíkom endy. Je to síce len trpasličí pudel, ale keď ho to chytí, ide z neho strach, akoby to ani nebol on. Väčšinou v pokoji ležia, a potom zrazu vyjde po nohách alebo po rukách toho, kto je najbližšie. Nepredchádza tomu žiadny podnet, pes vopred nevaruje vrčaním, ale rovno agresívne vysúva po najbližšom človeku. Najväčším problémom je, že pes útočí úplne bez varovania, a my sa tým pádom nemôžeme týmto situáciám vyhnúť. Nikdy nevieme, kedy ho tento amok zase chytí. Keď tu píšem amok, myslím tým naozaj nejaký typ záchvatu, akoby v tú chvíľu, kedy takto vyjde, nebol sám sebou. Inak je to zlatý pes, nemôžem povedať, že by bol dokonalý a bez chýb, ale je hravý, rád sa mazná atď. Budeme preto strašne moc radi za každú pomoc. Už sme naozaj v koncoch. Psíka nechceme dať preč, ale bohužiaľ manžel, ktorého napáda najčastejšie, už nad ním zlomil palicu a chce sa ho zbaviť. Ja a dcéra sa snažíme nájsť inú cestu, pretože pre nás je to ešte stále člen rodiny ...

odpoveď:
Toto nie je dobré. Takáto ťažko predvídateľná záchvatovitá agresie sa vyskytuje (alebo skôr vyskytovala, teraz je to už vzácnejšie) predovšetkým u jednofarebných kokeršpanielov a nemeckých pinčov. Občas sa ale vyskytne aj u iných plemien, dokonca som spoznala tri labradorský retríver s týmto problémom. Predpokladá sa, že ide o akúsi zvýšenú citlivosť určitých okrskov vo veľkom mozgu alebo priamo v centre emócií, takže pes reaguje neadekvátne na bežné vonkajšie podnety. Bohužiaľ sa väčšinou nezistí žiadne viditeľné postihnutie, zrejme je to porucha na chemickej úrovni, ale má pravdepodobne genetický základ, pretože striktným vyraďovaním postihnutých psov z chovu sa podarilo výskyt tohto javu podstatne obmedziť.
Diagnózou si ale takto na diaľku nie som samozrejme istá, je celkom možné, že ide o iný typ agresie (majetnícka, teritoriálne, sebaobranné) alebo o ich kombináciu. U psov malých plemien, ktorí sú veľa emotívny, čulí a navyše trochu ustráchaný, je prudké agresívne správanie časté a dá sa mu účinne predchádzať.
Skúste teda zaviesť doma pár jednoduchých opatrení, ktorá zmenší pravdepodobnosť útoku. Dajte Endymu šancu, dajme tomu pol roka, než začnete uvažovať o eventuálnom utratenie.
1. Kúpte mu pohodlné pelechy do väčšiny miestností v dome, nech môže byť s vami, ale na svojom miestečku. Nepúšťajte ho na pohovky a do postele. Nič nezakazujte, ale tieto miesta mu znepríjemní tak, že je sám prestane vyhľadávať. Napr. keď vidíte, že mieri k pohovke, hoďte na ňu časopis alebo plechovku od piva naplnenou niekoľkých starými päťdesiatnikov alebo drobnými kamienkami. Ale nič nehovorte, ako že to tam lieta samo. Keď tam sedíte, vezmite si časopis do ruky a udierajte s ním okolo seba, ako keď mlátite muchy. Na psa nepozerajte, nič nehovorte - môžete si pre seba niečo brblať, ako že ste desne zaujatí tými fiktívnymi muchami. Psa po očku pozorujte, a kedykoľvek k pohovke zamieri, musíte si ju takto nenápadne brániť, ale nikdy na psa nepozerajte vzpriamene, nič mu nehovorte. Keď zostane rozpačito stáť a nevie, čo robiť, pošlite ho ticho a v pokoji na miestečko. Akonáhle je na pelechu, už na neho môžete pozerať - obdivne, s úsmevom, s tichučko pokojnú pochvalou, aby sa nezdvihol. Nenechajte ho ani ležať na svojich nôh v prípade, že je nablízku osoba, po ktorej najčastejšie vysúva - proste akonáhle by sa chcel usadiť v lone, vstaňte a prejdite sa. Je to o dôslednosti celej rodiny, uvidíte, že to rýchlo pochopia. S posteľou rovnako - nič nehovoríte, nič nerobíte, na psa nepozeráte, ale tá hnusná deka ho zhodí dole ešte než stihne doskočiť. A vaše nohy pod dekou stále nadskakují, takže chudák nevie, kam by skočil, aby si nenaběhl. Keď spadne, pošlite ho so všetkou láskavosťou na pelech.
2. Kúpte si nejakú mreža do dverí, jednoduchú zábranu, za ktorú môžete Endyho zatvoriť, keď máte hostí, keď večeriate pod., Prípadne keď manžel pozerá na televíziu alebo robí niečo, čo zvyčajne psa vyprovokuje k útoku (môže to byť vstávanie z pohovky či kresla, jeho priblíženie k vám a pod.). Mal by byť v kontakte a vidieť na vás, ale nesmie nikoho ohroziť a pliesť sa pod nohy. Za mriežku mu dajte nejakú okusovací dobrôtku alebo naplnenou gumovou hračku Kong, aby netrpel a nepripadal si odstrčený, ale naopak sa tešil, že keď ide za mriežku, dostane hračku, ktorú nikdy inokedy nedostáva.
3. Berte Endyho čo najčastejšie von mimo záhradu, aspoň 3x denne. Stačí na chvíľku, ovoňať rohy, skontrolovať okolí domu, pozdraviť iné psíkov, rozptýliť sa proběhnutím v prostredí bohatom na podnety. Tým sa jeho adrenalín uvoľní a nebude tak podráždený. Ak rád aportuje a hrá si vonku, môžete si hrať. Ale nenechajte ho len lietať za loptičkou, skroťte ho u toho, nechajte ho loptička hľadať v tráve, niesť chvíľu v hube a pod., Nech sa príjemne unaví. Chváľte, odmeňte. Z pocitu dobre odvedenej práce vzniká v mozgu serotonín, ktorý pôsobí celkové upokojenie a dobrú náladu.
4. nemazná sa s endy "len tak" - malo by to byť súčasťou hry alebo cvičenie. Nechovajte ho, keď to nie je nutné napr. K preneseniu - psíky si často náruč svojej paničky náramne strážia. Šetrite svoju pozornosťou, keď sa motá po dome, ale venujte mu ju vždy, keď je hodný, teda keď leží na svojom miestečku, je potichu za mriežkou pod. (Uznala tichá pochvala). Musí vedieť, kedy je hodný, a musí si byť istý, že byť hodný sa oplatí.
5. Netrestajte ho krikom, ťahaním za kožuch, plácáním a podobnými tresty. Tým nerozumie. Keď sa stane, že vyjde, hoďte po ňom niečo (topánku, plechovku, časopis, plastovú misku ...) a krátko vykríkne (NE, HEJ). Ide o to, rýchlo stopnúť útok. A to je celý trest. Už sa k tomu nevracajte, nevyčítajte, nikde ho nezatvárajte - proste ho pošlite v pokoji na miestečko, ak tam nejde sám, a tým to skončilo. Za malú chvíľku si všimnite, ako je na pelechu hodný a pochváľte ho. Nepríjemná napätá situácia musí skončiť čo najskôr, inak je pes stále v strehu a je nevypočítateľný.
6. Naučte sa čítať Endyho jemné varovné signály. Hlavne sledujte (nenápadne!) Oči (rozšírenie zreníc, uprený pohľad), uši (položenie do strán) a ňufák (olizovanie, zívanie), a tiež celkové postavenie tela (stuhnutosť, napätie). Ak je to možné, zmeňte situácii (hoďte niečo na zem, tlesknite, zavolajte do priestoru), ale nepozerajte na neho, každý pohľad do očí alebo váš pohyb smerom k nemu ho v takej chvíli vyprovokuje k útoku. Keď pes napäto stojí a uprene pozerá (u malého psíka je to moment), otočte hlavu do strany, to ho upokojí.
Prikladám letáčik s psími stresovými signálmi - u krpcov je všetko strašne rýchle, ale postrehnúť sa to dá.Přikládám tiež tabuľku , z ktorej si spočítate mieru nebezpečnosti psíka. Hodnoty 14 bodov a viac už sú na pováženie, ale tam vy sa nedostanete vzhľadom k malej hmotnosti Endyho. Keby niečo nebolo jasné, ešte to upresním. Verím, že pri dostatočnej obozretnosti sa vám frekvenciu Endyho útokov podarí radikálne znížiť.

MVDr. hana Žertová

Ďalšie odpovede na najrôznejšie otázky nájdete na www.hanazertova.cz