28.03.10 Zdravie a choroby

odčervenie

Tento článok je preložený pomocou Google Translate. Na jeho ručnom preklade pracujeme. Ďakujeme za pochopenie.

Medzi verejnosťou je vžitá predstava, že odčervenie chráni zviera proti vnútorným parazitom po dobu niekoľkých týždňov alebo mesiacov, čo nie je pravda. Odčervenie je len jednorazový úkon, pretože použitá tableta alebo pasta pôsobí iba na dospelého parazita a to len 24 hodín. Vajíčka parazitov vo zvierati zostávajú a cyklus vývoja sa opakuje.


Schéma odčervenie šteniat

Vzhľadom k tomu, že väčšina šteniat sa rodí infikovaná škrkavkami, odčervujeme opakovane celé vrhy a to vrátane matky, lebo vajíčka škrkaviek sa vylučujú do materského mlieka a tadiaľ do organizmu šteňaťa.

  • 1. odčervenie - vo veku 14 dní
  • 2. - 6. odčervenie - vždy po dvoch týždňoch (4, 6, 8, 10 a 12 týždňov veku)
  • od troch mesiacov veku - každé 3 mesiace až do 1 roka veku šteňaťa (6, 9, a 12 mesiacov veku)


Odčervenie dospelých psov


Dospelé zvieratá odčervujeme pravidelne každých 3 - 6 mesiacov. V prípade prítomnosti parazitov v truse po odčervenie zopakujeme aplikácii liečiv ešte po 14tich dňoch. Najlepším postupom však je vyšetrovať trus dospelých zvierat cca 1 x za štvrť až pol roka a v prípade pozitívneho nálezu vykonať odčervenie opakovane v rozstupe 14 dní. Ak je nález negatívny, odčervenie nie je potreba.
Druhy prípravkov pre odčervenie
K odčervenie podávame tablety alebo pastu, pre ktorých účinnosť je nutné dodržať dávkovanie podľa váhy zvieraťa. Rôzne preparáty majú rôzne spektrum účinnosti, preto odporúčame poradiť sa s veterinárom, ktorý prípravok je pre vaše zvieratko ten najvhodnejší.
• pasta - je vhodná pre šteňatá, väčšina z nich pôsobí iba na škrkavky, čo by malo byť dostačujúce u mláďat, nie u dospelých jedincov
• tablety - je veľa výrobcov odčervovacích tabliet, je dobré z času na čas zmeniť značku, aby sa predišlo rezistencii parazitov na liek, niektoré sú určené iba pre psov, niektoré po úprave dávkovania pre psov i mačky
• spot on - je vyvinutý prípravok vo forme kvapky za krk, ktorý pôsobí na všetky vnútorné parazity, vrátane srdcových červov a zákožky svrabovej (spôsobuje ušné roztoče, ktorým trpí predovšetkým vonkajšie mačičky). U tohto lieku konzultujte s lekárom aplikácii u malých mačiatok. Pri usmrtení parazitov dochádza k vylučovaniu toxických látok, ktoré môžu poškodiť zdravie zvieraťa a privodiť aj smrť.


Proti akým parazitom psov a mačky odčervujeme
Odčervujeme proti dvom skupinám červov - plochým a oblým.


Najčastejším a najnebezpečnejším oblým červom je škrkavka.
Toxokaróza, čiže napadnutia zvieraťa škrkavkami je parazitóz, ktorá sa vyskytuje až u 90% šteniat a mačiatok. U mladých zvierat dospelé parazitujú najmä v tenkom čreve. Inak je tomu u dospelých psov, kde parazit vo forme larviček je lokalizovaný do orgánov. Výskyt škrkaviek u mačiek závisí od spôsobu života, zvieratá chované iba v byte sú nakazené menej často než voľne sa pohybujúce a túlavé mačky. Na rozdiel od psov sa u dospelých mačiek bežne vyskytujú škrkavky v čreve rovnako ako larválne štádiá v orgánoch.
K nakazeniu dochádza rôznymi cestami. Šteňatá sa väčšinou rodia infikovaná škrkavkami. Dochádza k tomu tak, že larvičky v orgánoch sučky sa v poslednej tretine brezivosti uvoľní do krvi a prenikajú cez placentu do plodov. Zvyšné ďalej cirkulujú v krvnom obehu matky a po pôrode sa vylučujú asi 3 týždne mliekom. S každým napitím sú teda šteňaťu dodávané ďalšie parazity. Mačiatka sa síce rodia prostá škrkaviek, ale larvičky takisto prechádza do mlieka a dochádza tak k nakazeniu sajúcich mačiatok. Najčastejším zdrojom infekcie je u dospelých zvierat nakazenie vajíčkami, ktoré sú vylučovaná výkalmi mačiek a psov. Vajíčka sú rozptýlené v prostredí a môžu po niekoľko rokov nakaziť nielen domácich miláčikov, ale aj hospodárska a voľne žijúce zvieratá. Tak sú ďalším zdrojom infekcie ako pre psov a mačky, tak i pre ľudí, pretože larvičky škrkaviek sa usadzujú v orgánoch a svalovine hospodárskych zvierat a po zjedení surového alebo málo vareného mäsa psom, mačkou alebo človekom sa v nich ďalej vyvíja.
Škrkavky najvýraznejšie poškodzujú mláďatá. Väčšinou dochádza k nakazeniu všetkých mláďat vo vrhu. Škrkavky ešte pred dosiahnutím tenkého čreva migrujú orgány nového hostiteľa. Po nakazení prenikajú do pečene, potom do pľúc odkiaľ sú vykašlané a spätne prehltnúť. Až potom v čreve dospievajú. Škrkavky vylučujú neurotoxín ascaridin, na ktoré reaguje nervová sústava kŕčmi až ochrnutím. Silnejší infekcie môžu spôsobiť aj úhyn mláďaťa.
Vajíčka škrkaviek sú vo vonkajšom prostredí veľmi odolná, vydrží na vlhkých miestach infekceschopná až po dobu 3 rokov. Vyskytujú sa v pôde záhradiek, na pieskoviskách atď. Najčastejšie dochádza teda k nakazenie jednak malých detí a jednak záhradkárov a poľnohospodárov. Larvy napádajú a poškodzujú orgány, napr. Pľúca, pečeň, obličky, mozog či oči. Vo veľkom množstve prípadov však toto ochorenie nemá dramatický priebeh, najviac ohrození sú ľudia s nekvalitné imunitou, popr. deti. Pri hrách a maznaním so zvieratami je však riziko infekcie malé, pretože aj keď dôjde k prichyteniu vajíčka škrkavky na srsť zvieraťa, dochádza veľmi skoro k jeho vyschnutiu a inaktiváciu, bez toho aby došlo k vyvinutiu sa larvy, pretože vajíčko nie je chránené hlinou, pieskom a pod. ako je tomu vo voľnej prírode.
Proti parazitom je možné bojovať pomocou odčervovanie. Šteňatá by mala byť po prvýkrát odčervené spoločne s matkou 10 - 14 dní po pôrode. Ak nie je uvedené na prípravku zvláštne dávkovanie, opakujeme aplikáciu pasty každých 14 dní až do veku 3 mesiacov. U mačiatok postupujeme obdobne, ale prvé ošetrenie vykonáme v 3 týždňoch. Do veku 1 roka je výskyt škrkaviek najčastejšie, preto opakujeme liečbu každé 3 mesiace. U dospelých psov je vhodné pravidelné vyšetrenie trusu každého pol roka a antiparazitárny liečba pri pozitívnom náleze. Dospelé voľne sa pohybujúce mačky je vhodné odčervovať 1 x za 3 mesiace.

Najčastejším plochým červom je pásomnice psej.
Pásomnica potrebujú narozdiel od škrkaviek k svojmu vývoju medzihostiteľa. To bývajú najčastejšie napr. Myš, králik, hovädzí dobytok, prasa, ale aj ryby alebo blchy. V nich sídli zárodky pásomníc, najčastejšie v telových dutinách, orgánoch či svalovine. Pes sa nakazí predovšetkým skrmovaním surového alebo nedostatočne tepelne opracovaného mäsa, popr. vykusováním si bĺch. Väčšina pásomníc vylučuje články svojho tela a vajíčka v truse psa. Články je možné vidieť voľným okom ako zrná podobná semienkam uhorky a to buď v truse alebo prilepené na chlpy v okolí ritného otvoru. Tieto články sa môžu aj aktívne pohybovať.


Text: MVDr. Barbara lenské; Foto: Vetcentrum
www.vetcentrum.cz