Pes a dieťa - konfliktom je lepšie predchádzať

Chceli by sme požiadať o radu s naším štvornohým parťákom. Je to veľmi dobrý, poslušný, hravý a spoločenský pes. Patrí mojej manželke, ktorá ho myslím veľmi dobre vychovala (je to jej prvý pes). Počúva dobre aj mňa, aj keď samozrejme manželka je pre neho číslo jedna. Staráme sa o neho spoločne už skoro 3 roky a musím povedať, že nemal žiadny problém prijať ma. Po niekoľkých výnimočných incidentoch s mojím synovcom a neterou sme psa nechali vykastrovať. Mysleli sme, že sa snaží chrániť "svoje" územie (štvorročný synovec chcel pohladiť psa v kuchyni u mojej matky, kde je občas na stráženie, a pes na neho zavrčal; ročná neter liezla v kuchyni po zemi, pes sa prikrčil a zavrčal na ňu ). Zo strachu, ako by sa správal k našej budúcej dcére (v tej dobe bola manželka v 6. mesiaci tehotenstva), sme ho teda nechali vykastrovať. Po konzultácii s veterinárom sme ku kastrácii pristúpili ešte pred pôrodom, aby si pôrod a príchod dcéry do domácnosti nespojil s kastráciou. Dúfali sme, že ustane aj jeho agresie ku psom. Po narodení dcéry sa správal v podstate normálne a my k nemu stále rovnako, aj čo sa týka prechádzok, hranie, maznanie a pod. Od doby, kedy sa dcéra pohybuje sama po zemi, nám s ním začali problémy. Akonáhle sa malá chce psa tiež dotknúť - pohladiť ho, pes zavrčí a odíde na svoje miesto. Ihneď je potrestaný. Dostane výprask na zadok a zvyšok dňa sa s ním nebavíme. Včera navyše zavrčal a zostal ležať. Máme strach, že až dcéra bude staršia a dokáže ho treba niekedy zatiahnuť za chvost alebo ho omylom nejakým spôsobom výsledkov Klikni, môže to dopadnúť horšie. Od nás si pes nechá všetko páčiť, v pohode mu môžeme siahnuť do jedla pri žrania, vybrať mu čokoľvek z papule, keď sa trebárs snažia niečo zjesť na ulici atď. Proste voči nám je to úplne bezproblémový pes. Máme ho veľmi radi, ale zároveň už jednoducho logicky nie je v rodine číslo jedna a máme hlavne strach, aby sme nemuseli riešiť prípadné zranenie našej dcéry, a nedaj bože aj jeho osud po prípadnom útoku v budúcnosti.

odpoveď:
Takéto správanie dospelých psov voči malým deťom je časté. Psy k nim majú veľmi rozporuplný vzťah - na jednu stranu vidia, že im môžu poskytovať nejaký ten pôžitok (sem tam im upadne niečo dobré), ale väčšinou sa v nich nevyznajú a bojí sa ich rýchlych a nepredvídateľných reakcií. Najhoršie je, že deti (ale bohužiaľ väčšinou ani dospelí) nerozumejú tzv. Stresovým alebo upokojujúcim signálom psa. To sú také grimasy a úkony, ktoré majú dieťa (alebo iného partnera) upokojiť alebo udržať mimo tzv. Kritickú vzdialenosť, v ktorej sa pes cíti už ohrozený. Prikladám vám letáčik, kde sú pokojné signály zoradené zdola nahor. Treba si všímať hlavne tých počiatočných príznakov znepokojenie psa, aby k zavrčanie už ani nedošlo, aby ste to riešili skôr.
Ideálne je, keď sa dieťa a pes vidia a sú v kontakte, ale delí je nejaká priečka, mreža alebo iná zábrana. Mamička sa tak môže venovať varenie a ďalším činnostiam a nemusí stále strážiť, aby sa dieťa a pes nedostali do konfliktu. Keď má pes za mriežkou nejakú dobrôtku, napríklad v plniacej hračke, a panička ho občas pochváli a pohladí, väčšinou si na oddelenie zvykne dobre. Dieťaťu treba vštepiť, že na mriežku ani na psa sa nesiaha (podobne ako na rozpálenú platňu!). Vyzerá to divne, väčšina rodičov to nechce akceptovať, pretože si myslia, že dieťa potom nebude mať pekný vzťah k psom. Ale je to hlavné bezpečnostné zásada. A o bezpečnosť ide predsa u malých detí predovšetkým. Vzťah k zvieratám si začnú vytvárať až oveľa neskôr, hlavne podľa príkladu rodičov. A mal by to byť predovšetkým rešpekt a zodpovednosť.
Pokiaľ ide konkrétne o prípady, kedy váš psík zavrčal na dcérku, myslím, že to boli prejavy pocitu ohrozenia nejakých jeho istôt a zvyklostí, nie náznak útočné agresie (vlastne aj v tých predchádzajúcich prípadoch u synovca a netrite). Pes a dieťa by sa nikdy nemali stretnúť u dôležitého "zdroje". Môže ním byť jedlo, pelech (psa alebo váš - pohovka, posteľ, kreslo), ale predovšetkým to býva priazeň sociálneho partnera. Tým partnerom ste pre psa vy a vaša pani. Keď ho hladíte a bavíte sa s ním, chce vás mať iba pre seba. Ak sa blíži k vám v takej chvíli dieťa, stáva sa konkurentom pri zdroji a pes ho väčšinou na diaľku varuje vyššie popísanými signály a tým viac sa k vám tlačí. Keď dieťa nereaguje na jeho "prosbu" (Prosím ťa, choď preč, ja teraz chcem mať paničku len pre seba), skúsi ho varovať zavrčením (Ty nerozumieš ?! Drž sa od nás ďalej!). Ak psa v takejto situácii potrestáte, nechápe to, on u vás hľadal bezpečia a podporu. A urobí si svoj záver: Kedykoľvek sa blíži dieťa, bude sa diať niečo nepríjemné. Je potom z dieťaťa permanentne nervózny a nevie, ako sa má správať, aby ste ho netrestali.
Dajte mu pelech na také miesto, kde ho dieťa nebude rušiť, a ideálne ho oddeľte prepážkou, nábytkom a pod. V čase, keď nemôžete mať obaja stále na očiach. Po dobu, kedy ich môžete strážiť, nechajte psa pohybovať voľne. Dcérku zabavte niečím iným. Pes nie je na hranie ani osahávání, nie je vlastne vôbec zaujímavý a siahať na neho sa nesmie (kričte AU alebo PÁLI alebo niečo podobne "hrozného" a tvárte sa vydesene, nech sa maličká pokojne rozplače - len tak si to zapamätá a nebude to stále skúšať) . Kedykoľvek vidíte, že sa malá otáča smerom ku psovi a ten začína byť nervózny (oblizne sa, odvráti hlavu), láskavo ho pošlite na miesto a pochváľte ho. Musí si vštepiť, že najlepšie je ísť dieťaťu z cesty, nie hľadať nezastane u vás - tam by mohlo dôjsť ku konfliktu.
So psom sa hrajte a maznajte sa, keď malá spinká alebo u toho nie je. Bude rád, že vás má len pre seba. Keby bol u vás alebo na kresle, v kuchyni u babičky a pod. (Zdroje) a blížilo sa akejkoľvek dieťa, vezmite maškrtu, zavolajte psa a odveďte ho na bezpečné miesto - v pokoji, s maškrtou a pochvalou. Tak zostane pokojný. Uvidíte, že sa to veľmi skoro naučí sám: vidím dieťa, najlepšie je rýchlo sa upratať na miestečko. Dbajte, nech má vždy voľnú cestu, či za ním na pelech deti nemôžu, a chváľte a chváľte. Všetky tieto informácie sú zhrnuté v pripojených o zásadách spolužitie psa a batoľaťa .
Myslím, že kastrácia bola v tomto prípade zbytočná - tento typ agresie nesúvisí s pohlavnými hormónmi. Pomôcť by mohla u agresie voči psom, ale budete ju musieť doplniť trpezlivým cvičením správnych návykov pri stretávania so psami . Keby nervozita psa pri kontakte s dcérkou pretrvávala, je možné použiť nejaké preparáty na prírodnej báze na zlepšenie pocitu pohody, napríklad tabletky Serene-Um alebo obojok napustený pohodovými feromóny Settle Down.
Škoda, že ste neprišli na seminár - toto všetko sme tam riešenia. Ale mohla by som vám poslať aspoň knižku Modrý pes, je tam veľa užitočných rád.

MVDr. hana Žertová

Ďalšie odpovede na najrôznejšie otázky nájdete na www.hanazertova.cz