Poznáme najväčšie psie činy roka 2011!

Zachránený vodič, ktorý v zime v šoku umieral niekoľko sto metrov od svojho havarovaného vozidla, žena, ktorú ochráni pred podchladením šikovnosť štvornohého priateľa či pomoc a podpora vážne chorej žene. To sú príbehy víťazov, to sú príbehy Statočných psích sŕdc.

Sprevádzajú nás už po tisíce rokov a hocikedy nenápadne, ale napriek tomu výrazne, sa zapisujú do dejín. Nájdete ich na všetkých svetadieloch. Pomáhajú, pracujú, bavia a hocikedy aj zachraňujú. A kto iný ako oni si zaslúžia za svoje činy pozornosť a odmenu. Preto tiež vznikla táto anketa. Jej noví výhercovia boli predstavení a odmenení posledný marcovú stredu v Prahe.

Psím hrdinom prišli pogratulovať aj známi hostia. Na slávnostnom odovzdávaní cien bolo možné stretnúť treba Katarínu Hercíková, Martu Jandovú, Katarínu Brožovú, Petra Fejka či spisovateľku Báru Nesvadbová. Ale na akciu boli k videniu tiež nablýskané slávnostné uniformy, a to nielen hasičov, ale napríklad aj policajtov. Ostatne prečo nie, aj ich chlpatí priatelia zachraňujú a zbierajú ocenenia. Najväčšiu pozornosť však samozrejme získali samotní ocenenie hrdinovia.

Pripomeňme si len, že anketa má štyri kategórie: Záchranný čin služobných psov, Záchranný čin psov laikov, Spiace srdca (ocenenie in memoriam) a Pomáhajúce srdca (ocenenie dlhodobo pomáhajúceho psa). Navyše bola vyhlásená aj mimoriadna cena partnerov, kedy naši kolegovia zo spoločnosti VAFO Praha - výrobca krmív Brit neváhali udeliť cenu a odmenu jednému z nominovaných príbehov, ktorý naozaj vzal za srdce.

Anketu už druhýkrát vyhlásil časopis Psie kusy v spolupráci s odborným záchranárskym časopisom Rescue report a pod záštitou generálneho riaditeľstva Hasičského záchranného zboru ČR. Laická i odborná verejnosť mohla do konca februára posielať svoje nominácie prostredníctvom stránok www.statecnepsisrdce.cz . Zišlo sa cez tridsať hrdinských príbehov, v ktorých hrala hlavnú úlohu psie statočnosť, oddanosť a odvaha. Všetci štyria ocenenie boli navyše nominovaní do tradičnej záchranárske ankety Zlatý záchranársky kríž.

Príbehy ocenených psov

Víťaz kategórie: Záchranný čin služobných psov

Zep a obeť autonehody

Dva dni pred Štedrým dňom sa okolo poludnia na ceste medzi obcami Doudleby nad Orlicí a Potštejnom stala dopravná nehoda. Lenže ako na mieste zistili policajti, vodič nabúraného auta nebol k nájdeniu. Policajti však vedia, že ak nie je vodič na mieste, nemusí ešte nutne znamenať, že utiekol. Hocikedy sa totiž stane, že upadne do šoku a v tomto stave sa vzdiali, často v situácii, keď utrpel vážne zranenie. Na miesto bol teda obratom povolaný služobné kynologický tím, konkrétne nemecký ovčiak Zep s podpraporčíkem Petrom Kuhnom. Zep bol pri havarovaného vozidla nasadený na vyhľadanie stopy. Zachytil a sledoval ju zhruba štvrť kilometra pozdĺž cesty. Potom pokračoval cez pole, lúku, zložitým terénom cez krovia a tam, niekoľko sto metrov od cesty, označil ležiace osobu. Ako sa vzápätí ukázalo, bol to naozaj vodič havarovaného vozidla, tou dobou už v bezvedomí. Policajti mu na mieste poskytli prvú pomoc a potom bol vozidlom rýchlej zdravotníckej pomoci prepravený do hradeckej fakultnej nemocnice. Jeho zranenie bola vážna a Zep mu vďaka svojmu šikovnému nosa zachránil život. Svojim činom krátko pred Štedrým dňom tak vybojoval ocenenie Statočné psie srdce.

Víťaz kategórie: Záchranný čin laikov

Nemecký ovčiak Argo

Na prvý pohľad to môže vyzerať ako takmer banálne vidiecky príbeh. Lenže práve on vystihuje silu toho, čomu sa niekedy hovorí "hrdinstvo všedného dňa." Teda presne to, čím nám sú naši štvornohí priatelia odpradávna oporou. Sú s nami, bok po boku, v dobrom aj v zlom, každý deň a každú hodinu a v tom je ich sila. A nie inak je tomu aj v tom takmer všednom príbehu nemeckého ovčiaka Arga a jeho majiteľky Márie Dvořákovej. Všetko začalo úplne normálnym vidieckym podvečer uprostred minulej zimy na Českomoravskej vrchovine. "Išla sme ako obvykle nakŕmiť naše kamerunskej kozy. Vonku dosť mrzlo, preto boli kozy zavreté v chlieve. Bývame na konci dediny a chlievoch je navyše ešte ďalej od môjho domu, v ktorom v tom čase navyše rovnako nikto nebol, "líči Marie Dvořáková. Arga, ktorý ju samozrejme sprevádzal, nechala vonku, pretože si tam hral s druhým psom. "Vo chlieve som za sebou zavrela dvere. Lenže som zabudla, že zvnútra nie je kľučka. Rýchlo som premýšľala, čo budem robiť. Oknom som vyliezť nemohla, pretože sa dalo otvoriť len napoly. Takže mi neostávalo robiť nič iné, než volať o pomoc. Lenže to nebolo k ničomu, široko ďaleko nikto nebol a vedela som, že ani nebude, "spomína Argov panička, ktorá po chvíli vedela, že ide do tuhého. S hustnúcej tmou silnel tiež mráz, a že ten na Vysočine vie ísť pekne hlboko. "Ku kozám chodím len ja, takže mi hrozilo, že by som tam zostala na dlho, určite do rána. Keby vonku tak nemrzlo, nebol by to taký problém, ale už za tú chvíľu, čo som tam bola, mi začínala byť čoraz väčšia zima, "opísala neradostné chvíle. Lenže jedna šanca tu bola. Vonku stále čakal Argo. "Tak ma napadlo na neho zavolať. Bol to proste len taký nápad, pokus. Na moje prekvapenie sa do pol minúty otvorili dvere a v nich stál Argo s prednými labkami na kľučke. Bolo to zvláštne, nikdy predtým na kľučku neskákal, myslela som, že ani nevie, k čomu je, "opisuje svoje pocity zachránená Márie a dodáva:" Neviem, či je to veľký čin, ale viem, že Argo ma zachránil minimálne pred veľkým podchladením , ak nie pred niečím horším. "

A my sme usúdili, že Argo si práve za svoje vidiecke hrdinstvo všedného dňa zaslúži tohtoročný Statočné psie srdce.

Víťaz kategórie: Spiace srdce - In memoriam

Zórinka, príbeh ktorý žije storočia

Hoci pomáhajú naprieč stáročiami, v dejepise sa o nich nepíše. Príkladom je príbeh fenky Zórinky, ktorá vďaka svojej bdelosti zachránila dvoch dospelých a štyri deti. V rodine sa na ňu spomína už celých sto rokov a jej príbeh sa odovzdáva z generácie na generáciu. Všetko sa odohralo niekedy medzi rokmi 1912 a 1914. Vtedy sa kúrilo v kachliach a večer sa ulévaly uhlíky vodou, aby plameň zhasol. "Jedného dňa babička uhlíky zle ulial a niekoľko málo z nich stále sálalo teplom. Nikto si toho ale nevšimol a celá rodina) matka Mária, otec Jozef a štyri deti) sa uložila na spanie. Uhlíky tleli a ich dym sa čoskoro vyvalil von a zaplnil celú miestnosť, v ktorej rodina spala, "opisuje rodinný príbeh Lucie Vostrá. Pri nohách svojho pána spala tiež sučka Zórinka. A bolo jediné šťastie, že tam s nimi bola. Zórinku totiž dym v miestnosti prebudil. Bola múdra a šikovná a hneď vedela, čo by mala robiť. Začala štekať a ťahala z otca rodiny prikrývku. Prebudil sa a Zórinka ho začala postrkovať von z izby. Potom sa vrhla na prikrývku babičky. Dedo rozsvietil a uvidel ten nebezpečný dym, ktorý sa cez noc do miestnosti nahrnul. Všetci okamžite vybehli von a všade pootvírali okná, aby dostali dym preč. A tak statočná Zórinka zachránila život šiestich ľuďom. Zaslúžila si za to uznanie. "Celá rodina sa s ňou na pamiatku hneď druhý deň nechala vyfotiť a babička má tú fotografiu ešte niekde schovanú," rozpráva Lucia Vostrá.

Víťaz kategórie: Pomáhajúce srdce - dlhodobo pomáhajúca psi

Sindy dodáva silu

Slová majiteľky štvorročnej fenky austrálskeho ovčiaka menom Sindy hovorí za všetko. "Je mi 40 rokov a bohužiaľ som ochorela rakovinou, mám metastázy na mozgu, pľúcach a kostiach a moja fenka je to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť," hovorí Dana Kumberová. Sindy jej pomáha nielen nosením vecí, či podávaním spadnutých predmetov. "Hlavne mi drží moju psychiku. Je u mňa, keď mi je zle po chemoterapii, to so mnou zdieľa aj posteľ. To je človeku hneď lepšie, keď vedľa vás niekto leží a dotýka sa vás svojím studeným ňufáčikom. A keď je mi dobre, trávime spolu čas vonku, takže nemám čas premýšľať nad touto zradnú chorobou. Preto sa mi darí svoju situáciu zvládať veľmi dobre, a za to vďačím svojej rodine, a hlavne svoje fenke Sindy. "To sú slová, ktoré asi nie je nutné komentovať. Tým skôr, že Sindy pomáha nielen svojej majiteľke, ale cvičí sa aj na canisterapeutku a už sa teší do terénu medzi postihnutých ľudí, ktorí tiež potrebujú jej pomoc. A k tomu jej Statočné psie srdce dopomáhaj.

cena partnerov

Fido - signálne pes

Pes Fido je v SR opäť po dlhej dobe vycvičený signálne pes. Pomáha nepočujúcich mamičke malé Amálky. Fido rozoznáva plač prebudené Amálky a upozorní naň Kristinu, ktorá sa tak môže venovať inej práci. Hlásenie prichádzajúce SMS, idúceho auta, zvoniaceho poštára, alebo neočakávanej návštevy za dverami sú tiež bežnou súčasťou jeho práce. Fido je výnimočný tým, že s radosťou plní nielen úlohy psa signálneho a asistenčného, ale aj canisterapeutického.

Elektronické pomôcky pre nepočujúcich síce nie je potreba venčiť a kŕmiť, ale pohladenie jemných psích uší a pohľad do láskavých hnedých očí to bohato vynahradí.