29.12.16 Útulky

Predstavenie útulku - Dobré Ruky, o.s.

Tento článok je preložený pomocou Google Translate. Na jeho ručnom preklade pracujeme. Ďakujeme za pochopenie.

Predstavte čitateľom váš útulok. Kedy bol založený a ako funguje? Koľko v ňom máte zvieratiek?

Náš hlavný kmeňový útulok Dobré ruky sa zaoberá mačkami. Bol založený v roku 2007. Ďalej sa nám postupne darilo zakladať niekoľko menších depozít, kde sú umiestnené mačiatka alebo mačičky napr. Po úraze, ktoré potrebujú individuálne a časovo náročnú starostlivosť. Celkovo teraz staráme o 70 mačičiek v kmeňovom útulku a v našich depozitoch máme 43 mačiek. Medzi našu činnosť patrí aj pomoc pri odchyte plašanek (divoké mačičky), ktoré potrebujú odchytiť kvôli kastráciu či zlému zdravotnému stavu, alebo sa vyskytujú v lokalite, kde nie sú žiadané a je to pre nich nebezpečné. Cez zimu tiež vypomáhajú s inštaláciou vonkajších zimných boudiček pre plašanky a v niekoľkých lokalitách vypomáhajú s kŕmením.

Stíhate okrem starostlivosti o zvieratká aj niečo iné? Ako prebieha váš bežný deň?

Samozrejme pracujem, ale vzhľadom k tomu, že mám pružnú pracovnú dobu, tak sa mi darí skĺbiť moju prácu aj starostlivosť o mačičky. Každé ráno vstávam v 6 hodín a začínam s kŕmením, upratovaním, kontrolou zdravotného stavu zvierat. Ak je potreba, tak idem na veterinu s chorými mačkami alebo na kastráciu, očkovanie či kontroly. Vo voľnej chvíli vybavujem telefonáty a e-maily. Tiež musím riešiť prevádzkové veci ako maľovanie, opravy, zháňanie finančných a materiálnych prostriedkov, proste organizáciu všetkého a to od A až do Z.

Počúvate nejaké predsudky a mýty ohľadom útulkových zvieratiek? Sú pravdivé?

S predsudky sa samozrejme stretávame. Jedná sa napr. O to, že niektorí ľudia si myslia, že máme všetko zadarmo a že k nám peniaze plynú tak nejako samo. Tiež sa nám stáva, že sa na nás obracia ľudia s tým, že k nám chcú dať mačku. Keď im oznámime, že máme plnú kapacitu, alebo z nejakých vážnych dôvodov odmietneme mačičku prijať, tak majú za to, že je to naša povinnosť a že im bez akýchkoľvek otázok musíme vyjsť v ústrety a to hneď. K ďalšiemu mýtu patrí napr. Aj to, že mačičky u nás žijú v hrozných podmienkach, že sa o ne staráme zle a ktovie ako, že sú choré a prenáša hromadu chorôb. Tu by som chcela uviesť, že sme riadne registrovaný občiansky spolok, ktorý podlieha určitým pravidlám. Medzi jedno z nich patrí aj to, že nás minimálne jedenkrát ročne navštívi štátnej veterinárnej kontrola a zisťuje, ako sa o mačičky staráme.

Preverujeme záujemcov o zviera?

Všetkých záujemcov samozrejme starostlivo preverujeme, máme jasne dané pravidlá pre umiestnenie našich mačičiek do nových domovov. Takisto udržiavame s novými majiteľmi kontakt a vyžadujeme informácie o tom, ako sa mačičke darí. Aj sami noví majitelia majú možnosť sa na nás obrátiť kedykoľvek v prípade potreby.

Stáva sa často, že ľudia vracajú adoptovaná zvieratá späť?

Áno, aj to sa stáva, aj keď ojedinele. Vždy nás to ale veľmi mrzí. Niekedy vedú majiteľa ku vrátenie mačičky neočakávanej rodinné tragédie, ochorenia, niekedy precenia svoje možnosti a schopnosti. Ale ako som už spomenula, je to len v ojedinelých prípadoch.

Čo by mal potenciálny záujemca dopredu premyslieť?

Každý, kto premýšľa o tom, že by si chcel zaobstarať mačičku, tak si musí uvedomiť, že je to záväzok na celý život. To znamená, že ak budem chcieť odísť na dovolenku, musím mať zabezpečené stráženie mačičky, niekoho kto ju nakŕmi, vyčistí záchod, poprípade si ju vezme k sebe. To platí aj v prípade hospitalizácie v nemocnici. Rovnako všetci, ktorí nemajú deti, by si mali premyslieť, čo nastane, až sa v rodine narodí dieťa. Často sa na nás obracajú majitelia mačičiek, ktorým sa práve dieťa narodilo, a mačičku už nechcú z najrôznejších dôvodov. Vôbec si neuvedomujú, čo tým svojmu domácemu maznáčikov vykonajú a aké to môže mať v niektorých prípadoch aj fatálne dôsledky.

Keď sa dostane zviera k vám do útulku, za ako dlho môže byť adoptované novými majiteľmi?

Podľa zákona, môže nájdené zviera k novým majiteľom za 6 mesiacov, do tej doby patrí stále pôvodnému majiteľovi. V praxi to však vyzerá tak, že nový domov hľadáme potom, čo je mačička v dobrej zdravotnej kondícii, je zbavená vonkajších a vnútorných parazitov, navrúbľovaná, vykastrovaný. Vzhľadom k tomu, ako som už spomenula v predchádzajúcej otázke, máme kontakty na nových majiteľov, tak ak by sa našiel pôvodný majiteľ, môže mu byť mačička vrátená. Zo svojej praxe však môžem povedať, že sa nám to ešte nestalo.

Čo považujete za najväčší problém vášho útulku?

Najväčší problém nášho útulku je samozrejme zháňanie financií. Je to ťažké, ale snažíme sa, ako sa dá. Rozbehli sme aj internetový obchodík, ale zatiaľ je v rozjazde, tak uvidíme.

Čo vám naopak robí najväčšiu radosť?

Najväčšiu radosť pre nás je vypiplaná mačička, ktoré sa podarilo nájsť nový domov. To je to najlepšie na našej práci, prečo nás to baví a je to taký náš hlavný hnací motor, keď nám nie je hej.

Aký máte názor na kastráciu zvierat?

Kastrácia je veľmi dôležitá, sme jej priaznivci. Všetky naše dospelé mačičky sú kastrované. V našich podmienkach pri umiestňovaní mačiatok do nových domovov je aj to, že akonáhle to vek mačiatka dovolí, musí ho nový majiteľ nechať vykastrovať. My sami aj v rámci svojich obmedzených možností vypomáhajú s kastráciou plašanek. Rovnako sa snažíme o osvetovú činnosť v rámci tejto problematiky a to v podobe článkov a letákov a tiež apelujeme na ľudí, aby sa nebáli o tejto problematike baviť so susedmi, spolupracovníkmi i. A vysvetliť im výhody kastrácia, aj keď u niektorých je to beh na dlhú trať. V neposlednom rade si veľmi vážime miest, ktoré vedú hladín kastrátov programy, to znamená, že zo svojho rozpočtu každoročne vyčleňujú určitú finančnú čiastku ako príspevok na kastráciu pre majiteľov mačiek.

Akým spôsobom môžu ľudia pomôcť?

Ľudia nám môžu pomôcť niekoľkými spôsobmi a to materiálne, môžu nám doniesť kvalitné konzervy, stelivo, záchody, prášok na pranie, čistiace prostriedky hľa, finančne a tiež k nám môžu dôjsť na brigády, ktoré vyhlasujeme niekoľkokrát do roka, kedy vypulírujeme celý útulok od zhora až dole. Tiež stojí za zmienku, že spolupracujeme s domovom so zvláštnym režimom, kde nám klienti vyrába rôzne výrobky, ako sú napr. Santove vrecúška, vankúšiky alebo veci na predaj do nášho obchodíku. Za akúkoľvek pomoc a podporu sme vďační a veľmi si ju vážime. Prispieť môžete aj cez charitatívnu zbierku na www.krmeni.cz , ktorá sa koná vždy od 1.11. od 31.1. Prispieť možno tu: //pes-vanocni-darky-psi/charitativni-sbirka-financni-prispevek

Môžete sa s čitateľmi podeliť o nejaké zaujímavé príbehy vašich najdúcha?

príbeh Leonka

Volám sa Leonka a mám sa teraz skvelo. Ale toto meno som nemala od narodenia, dali mi ho až ľudia, ktorí ma zachránili a to preto, že som bojovala o život ako levíček ...

Narodila som sa mame tulačce v priemyselnom areáli jedného mesta na južnej Morave. Väčšina mojich súrodencov zomrela a nakoniec som z nich zostala samotná. Aj mamička mi odišla. Mala som svoje mačacie kamarátov, spoločne sme sa snažili nejako prežiť. Naši svorku chodila kŕmiť jedna dobrá pani. Každý deň sme čakali, až dostaneme niečo pod zub. O život sme sa museli biť denne.

Chrúmala som granulky, keď sa to stalo: ozvalo sa niekoľkokrát po sebe "prásk". Zmätene som sa obzrela a videla skrivenú grimasu smiechu v tvári človeka, ktorý stál veľmi blízko a cielene na mňa mieril. Zatmelo sa mi pred očami, cítila som tupú bolesť. Nado mnou sa začali úplne zreteľne mihať temné tiene spolu s krutým smiechom a sprchou sprostých slov na adresu nás túlavých mačiek. Padla som na zem, mačacie kamaráti sa divoko rozpŕchli do všetkých strán.

Tým to ale neskončilo. Snažila som sa vyzerať ako mŕtva, ale to útočníkovi nestačilo. Vzal ma za zadné labky, ktoré ma nesmierne boleli a hodil do hlbokej tmavej jamy. Keď som nadobudla máličko vedomie, s pocitom obrovskej bolesti som popolezla viac na stranu. Neviem, ako dlho som tam ležala, ale pár dní to muselo byť určite. Viem len, že som lízal kvapky vody z tlejúceho lístia a priala si, aby už konečne prišiel koniec.

Ale potom sa vo mne niečo zlomilo, vzoprelo a povedala som si: "Bojuj, nevzdávaj to". S veľkou bolesťou v predných labkách som sa zdvihla a pokúšala sa vyšplhať von. Išlo to veľmi ťažko, niekoľkokrát som skĺzla znovu na dno, ale nakoniec sa mi to podarilo. Vyškriabal som sa von a zostala ležať vedľa jamy. Nôžky neposlúchali, už ani neboleli.

Až po niekoľkých hodinách prišla záchrana. Išli okolo dve pani a jedna hovorí: "Pozri, tá mačička je mŕtva". Druhá prišla bližšie a povedala: "Nie, počkaj, ona žije!" Prebehla rýchla porada, z ktorej vyplynulo, že by bolo dobré mačičke dopriať aspoň poslednej injekcii.

V tej chvíli pani vytočila nejaké telefónne číslo a dlho si s niekým rozprávala. Zrazu som sa ocitla vo veľkej debne, niečo Hrčeľ podo mnou a potom ma položili na veľký stôl. Prišiel pán doktor, prezrel ma a povedal, že takéto týranie a hrôzu už dlho nevidel. To som netušila, že mám presteelené obe predné labky. Ani to, že sa radí, či budem môcť niekedy chodiť a či vôbec má zmysel ma zachrániť. Ale mne sa tak strašne veľa chcelo žiť a chcela som to tým ľuďom povedať. Ale čože mačička môže niečo rozprávať? Iba som mňaukala a snažila sa plaziť a prosiť, aby ma zachránili.

Pán doktor potom volal aj do útulku a konzultoval, čo robiť. Prebudila som sa v klietke, vôbec som netušila, kde som a prečo. Prebúdzala som sa z narkózy. Ako som neskôr zistila, podstúpila som veľmi náročnú operáciu. Bohužiaľ jednu tlapičky už nešlo zachrániť, museli mi ju amputovať až úplne pri tele. Druhou predné - pretože predsa mačka musí mať vpredu aspoň jednu nožičku - mi dal všetko ako barličku. V tú chvíľu som bola šťastná, že ma nič nebolí, že žijem, že sa snáď už všetko v dobré obráti.

A tiež áno! Postupne som sa učila chodiť, ale pretože som veľmi šikovná - teraz už Leonka - išlo to rýchlo. A potom šup do dočasného domova. Tam sa mi páčilo, bolo tu teplo, dostatok jedla a tiež pohladenie. A potom už to išlo ráz na ráz. Našla sa dobrá pani, ktorá sa zľutovala nad mojím osudom a vzala ma k sebe. A nemyslite si, že nedokážem skákať - aj na múrik vyskočím, ale z nej už ma musí moja panička zložiť. Stále som s ňou, mám ju rada a tiež chcem poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli, zachránili a urobili z jednej bezmennej túlavé mačky šťastnú Leonka.

Viac informácií a ponuku mačičiek na adopciu hľadajte na www.dobreruce-zlin.cz