Samota ma desí!

Z a chvíľu to bude rok, čo máme doma sučku jack Russella. Po niekoľkých mesiacoch, čo sme si ju doviezli, sme zistili, že je hluchá, takže občas jej niečo vysvetliť je celkom ťažké. Základné povely ako je sadni, ku mne a miesto sme ju celkom úspešne naučili, ale nechať ju samotnú doma nemôžeme. Ako vystrčíme päty z domu, začne štekať ako zbesilá a po celý čas, čo sme preč, neprestane. Dokáže štekať niekoľko hodín v kuse a ku všetkému ešte sliedi, kde sa dá. Už párkrát sa nám prešla po parapete a zhodila kvetináče, s ktorými si potom aj hrala, a vyvádza i ďalšie lotroviny. Keďže je hluchá, tak krik nič nezmôže, nezostáva nič iné, než že dostane na zadok. Celú dobu bola v pohode a teraz, keď za nejakú tú huncútstvo dostane, tak ohŕňa pysky a cení zuby. Chcela by som vás poprosiť o radu, ako s ňou ďalej postupovať, aby raz niekomu treba neublížila.

odpoveď:

Niektorí psi samotu neznášajú a je veľmi ťažké je na ňu zvyknúť. Vy to máte o to ťažšie, že je fenka hluchá a strach zo samoty u nej musí byť naozaj veľký. To jej snorenie a ničenie vecí pramení z nervozity. Psy trpiaci úzkosťou sa zvyčajne snažia robiť niečo, čo je trochu upokojí, na čo sa môžu chvíľku sústrediť. Pokojnejšie psi si napríklad olizujú vlastné nohy alebo žmoulají matrac z pelechu, tí s väčším temperamentom pobehujú, trhajú, čo im príde do cesty, hrabú, škrabú múru, jačí na celé kolo. A potom (pretože týmto úsilím sa im veľmi zrýchli metabolizmus) obvykle tiež močom a Kálí. Tresty sú tu absolútne nezmyselné a pes nie je schopný ich pochopiť. V čase, keď robí neplechu, je sám a nikto mu nemôže okamžite povedať "to sa nesmie". Potom čo prídete, už sa sučka chová správne - je šťastná, že nie je sama, nič neničí, teší sa na vás. A vy jej dáte na zadok. To nechápe a myslia si, že ju len tak zo zlej vôle trápite. Určite vám skúšala povedať miernejšími signály, že vám nerozumie a vaše tresty sú ňou krajne nepríjemné - krčila sa, odvracala hlavu, olizovala sa, plazila sa preč. Tým všetkým pes hovorí "prosím, toto nerob, bojím sa a nerozumiem ti". Keď ju napriek tomu udriete, nútite ju k výraznejšiemu odporu, k vrčanie, cenení zubov, chňapnutí. Navyše keď vidí, že jej mierna gestá sa míňa účinkom, začne rovno vrčať. Takže pre začiatok zastavte všetky tresty! Po príchode domov sa pekne krátko privítajte a bežte rovno von. Tú pohromu upracete až po vychádzke a tak, aby to sučka nevidela.
Privykanie na samotu musí byť postupné. Keď už sučka trpí takúto ťažkú úzkosťou, je lepšie brať ju všade so sebou alebo jej opatriť niekoho, kto jej bude robiť spoločnosť, keď ste preč. Tým sa upokojí a vaša odchody nebude brať ako smrteľné nebezpečenstvo. Súčasne by ste mali pomaličky cvičiť tzv. Desenzitizační cvičenie - doma v pokoji fenku niekoľko minút ignorujte, potom sa od nej skúste oddeliť mrežou vo dverách, zatvorenými dverami od miestnosti atď. Skúste, či nebude pokojná v prepravke. Môžete jej tam dať pelech a nechať ju otvorenú, a striedavo ju potom na pár minút zatvárať. Sučka si tak zvykne, že zatvorenie v prepravke trvá len krátko a nijako ju neohrozuje. Postupne ju tam môžete zatvárať až na 20-30 minút a skúsiť sa pohybovať po byte, zatvárať za sebou dvere, obliecť sa a zase vyzliecť, obuť a vyzuť ... A nakoniec na pár sekúnd odísť z bytu a hneď sa vrátiť. Bez komentára, akoby nič. Sučka musí zostať pokojná. Postupne čas pobytu vonku predĺžite. Ale takto zatvorená by nemala byť nikdy dlhšie ako 1-2 hodiny, teda na nejaký ten nákup či kino. Dlhšie neprítomnosť bude lepšie u takto hendikepovaného psíka riešiť radšej strážením.
V úporných prípadoch treba psíkovi podávať lieky, ktoré mierni strach a úzkosť. K tomu by som však vašu fenku musela vidieť a poznať jej zdravotný anamnézu.
Celý postup riešenia strachu zo samoty je podrobne popísaný v mojej knižočke Babo, raď! Keď sa pes trasie od strachu.

MVDr. hana Žertová

Ďalšie odpovede na najrôznejšie otázky nájdete na www.hanazertova.cz