Separačná úzkosť u psov

Mám pocit, že výraz separačná úzkosť sa začal medzi psičkármi skloňovať oveľa častejšie ako predtým. Keď som ho počula prvýkrát, hovorila som si, že ide o nejaký moderný názov pre psa, ktorý nevie byť sám doma. Viac som nad tým nepremýšľala.

Potom som narazila na článok Amerického Kennel Clubu. Písali v ňom o tom, že pes so separačnou úzkosťou nie je tvrdohlavý ani nevychovaný. Je v strese. Patricia McConnell, ktorá sa psiemu správaniu venuje niekoľko rokov, dokonca prirovnáva jeho prežívanie k panickej ataci u človeka. To už človeka donúti sa na celú tému pozrieť trochu inak.

Náš pes našťastie doma zostáva bez problémov. Vyprevadí nás k dverám, chvíľu počúva, či sa ešte niečo nedeje na chodbe, a tým to končí. Keby som mala skúsenosť len s ním, asi by som si ďalej myslela, že byť pár hodín osamote zvládne každý pes úplne rovnako.

Lenže nezvládne.

Najviac ma zaujalo, koľko ľudí na problém príde úplnou náhodou. Kameru si zaobstarajú kvôli zabezpečeniu bytu alebo aby zistili, prečo miznú maškrty z kuchyne. Večer si pustí záznam a namiesto spiaceho psa vidí niečo úplne iné. Prechádza od dverí k oknu. Ľahne si. Za dve minúty zase vstane. Sedí pri dverách a počúva každý zvuk z chodby.

Vlastne nič nerobí.

Len čaká.

Čítala som aj skúsenosť jednej majiteľky, ktorá bola presvedčená, že ich pes schválne ťahá topánky z botníku. Presťahovali botník, schovali topánky, pes si našiel iné. Až po čase zistili, že ich nehryzie. Len si ich nosia do pelechu. Dáva to zmysel. Sú cítiť po ľuďoch, ktorí práve odišli.

Takých drobností si človek bez kamery alebo dlhšieho pozorovania asi ani nevšimne.

Zaujímavé je, že odborníci odhadujú výskyt separačnej úzkosti približne u každého siedmeho psa. Keď som to čítala, prekvapilo ma hlavne to číslo. Vždy som mala pocit, že ide o pomerne vzácny problém. V skutočnosti je oveľa bežnejšie, len sa neprejavuje u všetkých rovnako.

Niekto nájde rozhryzené dvere.

Iný nič.

Pes len niekoľko hodín nespí a čaká, až začuje kľúč v zámku.

Toto ma priviedlo k ešte jednej myšlienke. Keď si kupujeme šteňa, riešime granule, pelech, očkovanie alebo prvé vodítko. Ako ho naučiť zostávať chvíľu samo doma, býva až niekde na konci zoznamu. Pritom je to zručnosť, ktorú bude potrebovať skoro celý život.

Nemyslím si, že existuje jeden správny návod pre všetky psy. Každý reaguje inak. Jeden zaspí v priebehu piatich minút, druhý potrebuje oveľa viac času, aby si na samotu zvykol.

Jediné, čo by som dnes už určite neurobila, je mávnuť rukou so slovami, že pes jednoducho hnevá.

Čím viac o psom správaní čítam, tým častejšie zisťujem, že za vecami, ktoré nám pripadajú ako neposlušnosť, býva úplne iný dôvod.

A úprimne? Myslím, že to je na živote so psami to najzaujímavejšie. Človek má pocit, že im rozumie. Potom narazia na jednu tému a zistí, že sa zase niečo nové učia.