Šiperka

História

Plemeno pochádza z Belgicka, belgický klub zahájil svoju činnosť v roku 1888. Prvé zmienku o šiperkách môžeme nájsť v Kronike mnícha Wencelase z 15. storočia. Tohto psa nájdeme aj na mnohých flámskych obrazoch. Povesti hovoria, že býval spoločníkom a pomocníkom holandských a belgických námorníkov. Podstatné však je, že šiperka bola vždy psom pracovným. Je jedným z najlepších Krysař. Šiperka
je staré a nepřešlechtěné plemeno, preto nie je náchylná k vrodeným chybám a chorobám. Belgičania sú na svoje plemeno veľmi hrdí a je pre nich národným pokladom.

Je to už pár rokov, kedy sa u nás šiperka objavila prvýkrát. Pod č. 1 bola zapísaná v roku 1991 fena Orchidée Vrouwvliet. V počiatkoch ale chov veľa stagnoval a väčšina populácie bola príbuzná. Zlom nastal po desiatich rokoch, keď boli dovezené zo zahraničia dvaja psíkovia a nasledovali ďalšie. Populácia šiperek u nás sa začala rozrastať, chovná základňa je pestrejšia. K dnešnému dňu je v plemennej knihe zapísané už takmer 150 šiperek. Premyslenými importy a voľbou vhodných rodičovských párov sú naše šiperky kvalitné aj po exteriérové stránke. Slovami chvály nešetrí ani chovatelia v krajine pôvodu plemena. Už několikátým rokom jazdí partia nadšencov na klubovú výstavu do Belgicka. V konkurencii šiperek z celej Európy práve tie české zbierajú najvyššie ocenenie.


vzhľad

Šiperka je malý, čierny psík, ktorého hlava pripomína hlavu líšky. Uši sú trojuholníkovité a špicaté. Zvláštnym znakom šiperek je to, že nemávajú chvost. Zriedkavo sa rodia Bezchvosté alebo častejšie sa kupírujú. Vďaka stále sa rozširujúcemu zákazu kupírovanie v mnohých krajinách sa stále častejšie stretávame s šiperka s chvostíkom. Práve šiperky s chvostíkom sa stávajú obľúbenejšími a dnes prevažná väčšina chovateľov od kupírovanie sama ustúpila. Srsť okolo krku vytvára hustý typický golier (ten je výraznejší u psov než
u súk). Srsť tvorí aj výraznú hrivu (dlhá srsť v hornej časti krku, pokračujúce až na kohútiku a prípadne na pleciach) a zásteru (dlhá srsť na spodnej strane krku a na hrudi, dosahujúci medzi hrudnej končatiny a postupne miznúce pod hrudníkom). Na zadnej strane stehien je dlhá a bohatá srsť tvoriaca nohavičky. Jediná štandardom povolená farba je čierna. Šiperky dosahujú hmotnosť 3 - 9 kg, žiaduce je ale rozpätie 4 - 7 kg.

Povaha a využitie

Šiperka je psík síce malý vzrastom, ale povahou sa vyrovná hociktorému pracovnému plemenu. Právom je radená medzi ovčiarske plemená. Je to psík živý, zvedavý a je vždy pozorným sprievodcom. Šiperka je veľmi inteligentný, rýchlo sa učí a najradšej zo všetkého sa hrá. Miluje deti, je s nimi úžasný kamarát a často spolu tvoria úspešnú dvojicu v športe aj chvíľach odpočinku. Je vzhľadom na ich povahu a veľkosti výborným rodinným psom a spoločníkom na výletoch, ale aj vhodným plemenom napr. Pre mladých začínajúcich kynológov. Je výborným psom napríklad pre agility alebo tanec. Veľmi dobre sa uplatňuje aj vo všestrannom výcviku a stopárskych súťažiach. Má všetky predpoklady pre záchranársky výcvik. Šiperka je nepodplatitelným strážcom, ktorý zúrivo bráni svoj revír. Je to pes veľmi prispôsobivý a nenáročný.

starostlivosť

Šiperka nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť. Jej malé rozmery, prítulnosť, minimálnu starostlivosť o srsť ju stavia medzi vhodné psami pre chov v byte.

Text: Andrea Daňková
www.cidabro.cz

Foto: Andrea Daňková,
Renata Hofmann,