Statočné psie srdce za rok 2016 - päť príbehov, ktoré vás chytia za srdce

Že sú psy najlepší priatelia človeka dokazujú aj nasledujúce príbehy úžasných psíkov, ktorí vyhrali siedmy ročník ankety Statočné psie srdce.

Víťaz kategórie Záchranný čin služobných a záchranárskych psov

Meno psa: Cita

Cenu preberá: policajný kynológ Ladislav Pozdníček

Cenu odovzdáva: spisovateľka Bára Nesvadbová

Takmer deväťročná fenka labradora Cita preukazuje svoje schopnosti hneď na dvoch frontoch, teda ako psie záchranár a ako canisterapeutický pes. So svojím pánom Ladislavom Pozdníčkem má sutinové atest Ministerstva vnútra a je v jednotke určenej pre medzinárodné záchranné operácie (usar). Svoje hrdinstvo už dokázala niekoľkokrát. Príbeh, za ktorý ju náleží ocenenie v ankete Statočné psie srdce, sa odohral vlani v auguste v okolí Nechranickej priehrady. Vtedy bol jej pán Ladislav Pozdníček požiadaný o pomoc pri nočnom hľadaní trinásťročného chlapca, ktorý sa nevrátil domov. Policajná hliadka po ňom márne pátrala už štyri hodiny. Po príchode na miesto neďaleko priehrady začal Ladislav Pozdníček a Cita prehľadávať určené sektory. Nočné pátranie dalo fenke poriadne zabrať. Zhruba hodinu po polnoci potom štekotom oznámila, že našla človeka. Obavy, že by chlapec bol zranený alebo si sám ublížil, sa našťastie nepotvrdili a záchranári ho mohli odovzdať šťastné rodine. Navyše, ako bolo povedané, Cita nie je len záchranárskym psom, ale aj navštevuje hendikepované deti na severe Čiech. O tom, že je v tejto činnosti veľmi úspešná, svedčí aj to, že si ju skúsená canisterapeutka Iva Bajtlerová dokonca vybrala ako ukážkového psa na kurzoch pre canisterapeuty.

Víťaz kategórie Záchranný čin neslužebních psov - laikov

Meno psa: Róza

Cenu preberá: Veronika Tomášková

Cenu odovzdáva: herečka Bára Štěpánová

Róza, kríženci stafordšírskeho, írskeho teriéra a labradora vykonala svoj hrdinský čin vlani v lete. Mladšia sestra Veroniky Tomášková sa vypravila na prechádzku s kolobežkou, pri ktorej jej robila spoločnosť práve Róza. Asi hodinu a pol nato zazrela Veronika za plotom dva voľne pobehujúce psy, ktorí sú známi svojou agresivitou nielen voči ostatným psom, ale aj voči ľuďom. O svoju sestru tak dostala obrovský strach. Len chvíľu nato ju zbadala za oknom, ako ide na kolobežke ťahané Rózou. Tá ju dokázala odtiahnuť z dosahu nebezpečných psov, ktorí ju chceli prenasledovať. Celú situáciu neskôr opísala Veronike tak, že psy postretli v polceste naspäť, a tí sa za nimi ihneď rozbehli. Róza ale dokázala zachovať pokojnú hlavu a sestru Veroniky zachránila tým, že ju svojou silou "odtiahla" domov. Rozzúrení psi tak situáciu vzdali a odbehli preč. Ako Veronika Tomášková hovorí, nevie si predstaviť, čo by sa dialo, keby tak Róza neurobila. Od tej doby sa na ňu preto díva inak - ako na oddaného parťáka, ktorý zachránil seba i svoju milovanú paničku.

Víťaz kategórie Spiace srdca (ocenenie In memoriam)

Meno psa: Erik

Cenu preberá: Vlastimil Maxa

Cenu odovzdáva: spisovateľka Bianca Bellová, ktorá je so svojou úspešnou knihou Jazero tento rok nominovaná na cenu Magnesia Litera

Erik bol oddaný, milý, pracovitý a odvážny nemecký ovčiak. Spolu so svojím psovodom, profesionálnym členom Horskej služby (HS) Šumavy, Vlastimilom maxo, sa Erik zúčastnil desiatok pátracích akcií doma aj v zahraničí, pri ktorých zachránili niekoľko ľudských životov a našli aj ďalšie, už nežijúci osoby. Erikoveho príprava vyžadovala stovky a možno aj tisíce tréningových hodín v lavínach, sutinách, rozľahlých plochách aj na vodnej hladine. Od svojich troch do desiatich rokov bol so svojím pánom nielen platným pomocníkom Horskej služby, ale tiež členom kynologickej skupiny Integrovaného záchranného systému SR určeného pre zásahy doma i v zahraničí. Radosť zo zachránených osôb si mohol Erik užiť niekoľkokrát. Prvýkrát to bolo v roku 2002, kedy vyrazil s pánom zo služobne HS na Špičáku. Istá rodina v noci blúdila v oblasti rozvodoch, teda medzi Čiernym a Čertovým jazerom. Bol jeseň, tma, vysoká vlhkosť, hmla, silný vietor, teplota sa pohybovala okolo nuly. Erik preveril okolia rázcestí a zdalo sa, že má v nose pach, ktorý ho zaujal. Už po pol hodine hlásil nález radostným štekotom, ktorým oznamoval, že všetci sú v poriadku.

Do oveľa nebezpečnejšie situácie sa dostal pätnásťročný školák, ktorý sa koncom januára roku 2003 vydal z Panciere cez Můstek do Javorná. Kvôli fujavici však zišiel z cesty. To bolo všetko, čo sa službukonajúci člen HS Vlastimil Maxa dozvedel, lebo hľadanému chlapci došla v mobile baterka. Bolo jasné, že vo víchrici s padajúcimi stromami a za silného mrazu by chlapec noc neprežil. Počas pátrania Erik aj jeho psovod zapadal hlboko do snehu a bolo jasné, že zachytiť pach človeka vo víchrici nebude ľahké. Bolo nutné prekonávať nielen hlboký sneh, ale aj čerstvé polomy, a tak boli nevyhnutné aj opakované prestávky na odpočinok. Na treťom úseku však zaznelo vyslobodzujúca štekanie. Chlapec bol vysilený, vychladnutý, ale živý! Len ťažko opísať situáciu, keď statočného psa chlapec aj záchranár dlho objímali. Pes Vlastimila Maxy našiel ešte ďalších 28 ľudí, už nežijúcich. To bolo pod troskami domov pri záchrannej misii slovenských kynológov po zemetrasení v Iráne roku 2003 v meste Bán a pri mnohých ďalších záchranných akciách. Erik odišiel do psieho raja vo veku 14 rokov v roku 2014.

Víťaz kategórie Pomáhajúce srdca

Meno psa: Malina

Cenu preberá: Zdenka Koldová

Cenu odovzdáva: MUDr. Jana Bradáčová, vyhlašovatelka tradičné záchranárske ankety Zlatý záchranársky kríž

Malina je deväťročná kríženci malého vzrastu, ktoré sa Zdenka Koldová ujala v roku 2012. Pochádzala z nevyhovujúcich podmienok a bola dokonca aj týraná. Následkom toho prišla o ľavé oko a trpí poúrazovú epilepsiou. Až po troch rokoch prevýchovy sa z nej stala vyrovnaná fena. Pani Zdenka Koldová trpí cukrovkou, preto musí užívať inzulín. Hladina cukru v krvi jej často kolíše, a tak máva skryté hyperglykémie a hypoglykémie. Svoju fenku úspešne naučila tieto záchvaty predvídať. Prichádzajúce záchvat Malina oznámi štekotom, skákaním a olizovaním tela i tváre. Panička trpia aj praktickú slepotou, pri ktorej jej Malina tiež pomáha tým, že jej uľahčuje orientáciu v priestore a vďaka nej môže chodiť napríklad aj na prechádzky do lesa. Navyše sa Malina venuje aj canisterapiu a pravidelne dochádza do domova seniorov. Naposledy záchvat hypoglykémie Malina signalizovala tento rok v januári. Zdenka sa chystala na venčenie psa a obliekala sa. V tom Malina začala urputne vyštekávať, skákať a olizovať ju. Po zmeraní hodnoty cukru v krvi na glukometra boli zistené vysoké hodnoty hyperglykémie. Vďaka nej si panička okamžite aplikovala inzulín, a počas venčenia tak nedošlo ku kolapsu a stavu bezvedomia vedúce k diabetickej kómy. Hoci bola týraná, nechcená a zažila iba utrpenie, dostala druhú šancu na život. A ten život užíva naplno po boku svojej paničky. Pani Koldová tvrdí, že je to jej strážny anjel a boli si obe súdené.

Víťaz kategórie Cena partnerov

Meno psa: Monty

Cenu preberá: Denisa Novotná

Cenu odovzdáva: Veronika Zárybnický zo spoločnosti SUPER ZOO

Monty bol malý jorkšír, ktorý sa narodil len päť dní pred narodeninami Denisy Novotnej, ku ktorej veľa priľnul. Denisa o Montym hovorí, že to bol jej najlepší kamarát a bol jej oporou, keď sa jej rodičia rozvádzali as mamičkou museli opustiť dom. Monty s Denisou chodil na časté prechádzky, počas ktorých na svoju paničku zakaždým dohliadal. Veľmi dramatický a pre Montyho bohužiaľ i osudný príbeh sa odohral 19. apríla 2016. Nič vtedy nenasvedčovalo tomu, čo sa večer stane. Popoludní sa zatiahlo, a tak Denisa s Montym počkali, až sa rozjasní, než pôjdu na obvyklú prechádzku. Všetko prebiehalo ako obvykle a boli už skoro späť doma, keď zahliadli za plotom jedného domčeka stafordšírskeho bulteriéra. Nevšímali si ho, ale počas pár sekúnd sa rovnaký pes pretiahol neďalekú dierou v plote. Zmeral si Denisu a bez varovania sa na ňu vrhol. Bol len kúsok od nej, keď otváral papuľu, ale Monty sa v tú chvíľu postavil pred ňu, aby ju chránil. Rozzúrený pes si ho na poslednú chvíľu všimol a miesto, aby sa zahryzol do nej, pustil sa do Montyho. Nepomer bol úplne fatálne, ale než Montyho stačil zabiť, Denisa mala šancu utiecť. Pokúsila sa síce potom svojho milovaného psa Stafford vytrhnúť. Ten ho ale odmietal pustiť. Denisin krik prilákal niekoľko ľudí, ale nikto nič nezmohol. Keď po niekoľkých dlhých minútach stafford Montyho pustil, Denisa ho chytila a niesla ho domov. Z posledných síl sa k nej zdvihol, aby sa presvedčil, že je v poriadku. Krátko nato stratil vedomie. Monty naposledy vydýchol cestou do veterinárnej ordinácie.

Ilustračné foto: pixabay.com