tibetský teriér

Som tibetská teriérka E'MIU LAMLEH Schambala. Rada by som vám bližšie predstavila naše plemeno tak, ako ho vidím ja. V povedomí ľudí ešte nie sme toľko známi, ale myslím, že sa snáď začína blýskať na lepšie časy. My si to naozaj zaslúžime ...

PORTRÉT plemena:

Nenechajte sa zmiasť slovom "teriér" v názve plemena. Chytré publikácie uvádzajú, že sme stredne veľké psy s dlhou srsťou. Psy dosahujú výšky 35,6 až 40,6 cm (14 - 16 palcov), suky sú o niečo menšie. Vážime medzi 8-15kg. Pôvodne sme boli charakterizovaní ako psy ovčiarske. Postupom času, zmenou prostredia a rôznymi okolnosťami sa z nás stali psi spoločenskí. K názvu teriér sme prišli čírou náhodou vďaka nevedomosti Angličanov, ktorí majú naše plemeno pod patronátom. Tí totiž, keď bližšie spoznali našu živelnú povahu, boli tak udivení, že moc nepremýšľali a rovno nás nazvali teriérom. Asi aj pre stálu radosť zo života, ktorá z nás vyžaruje už na diaľku, a vysokú inteligenciu. (Ja mám radosť zo života náramnú, taky mám vraj obrovským temperament. Som jednoducho typický tibetský teriér) A pravda, aj trocha tej svojhlavosti hrala úlohu. Nie sme úplne tvrdohlaví, ale napriek tomu ... tvrdohlaví. Dobrá, nech si to panička nazýva tou tvrdohlavosťou ...

Ale čo, čo sa stalo, nejde zmeniť a tak sa voláme tibetský teriér.
To je naša druhá prirodzenosť - mať niečo zvláštne.
Sme živí, milí a priateľskí psy. Pravda, občas k cudzím nedôverčiví, ako je tomu uvedené v štandarde. Sme bezva spoločníci, či už ide o vážne chvíle, alebo kadejakú neplechu. Vieme leňošiť, váľať sa, proste odpočívať. Milujeme šport, túry, výlety a všemožné ďalšie aktivity. Prispôsobíme sa úplne všetkému, len aby sme boli stále nablízku svojmu pánovi. Keďže páneček či panička sú pre nás tým najdôležitejším na celom svete. Čo sa týka presného vzhľadu, exteriéru pod. Všetko nájdete v záložke štandardu - na stránkach SKJ - skupina IX, plemeno spoločenské.

AKÝ JE VLASTNE tibetská teriér?
Na prvý pohľad z nás srší hrdosť. Sme temperamentný, bystrí, odvážni, odolní, s veľkou vytrvalosťou a tiež sme zvedaví. Pre svoju veľkú samostatnosť, ktorá bola v našej pôvodnej domovine vyžadovaná, a vysokú inteligenciu je nutné pri našej výchove dbať na dôslednosť (ale u ktorého plemena nie?). A nie je tajomstvom, že nespravodlivá alebo tvrdá výchova narobí oveľa viac škôd ako úžitku a psa môže poznamenať na celý život. Ak sme odmalička v kontakte so "svojou svorkou" a je nám venovaný dostatok času s láskavým vedením, vyrastieme v hrdého, sebavedomého a bezproblémového psa. Nemáme radi dril a týmto štýlom u nás rozhodne nepochodíte. Ale pojmete Ak výchovu formou hry a pozitívnej motivácie, budete sa diviť akých dosiahnete úspechov! Môžete využiť našej zvedavosti, dáme sa tak nalákať na čokoľvek. Neobroušený diamant sa pri správnom vedení premení v ozajstný poklad .... Áno aj to sme my.
Pre chov v koterci sa rozhodne nehodíme - a to pre našu bezhraničnú oddanosť a lásku k svojmu pánovi. Bez kontaktu s blízkym človekom by sme veľmi trpeli. Síce s přezíravým pohľadom znášame tie vaše odchody do práce, ale len preto, že vieme, že sa zase vrátite späť. A to je potom privítanie!
Vieme zhodnotiť situáciu. Všetko sa snažíme riešiť v mieri a za bohatého vrtenie svojho chvostíka. Milujeme svojho pána z celého svojho srdca, do ktorého napasujeme aj všetky ostatné domáce zvieratá. Oplývame príjemnou vlastnosťou - nekonfliktnosť.

NIEČO MÁLO Z HISTÓRIE
Pochádzame z Tibetu - ako ostatne napovedá sám názov plemena. Vo svojej domovine sme sa museli vedieť postarať sami o seba.Takže naozaj zvládneme všetko, čo si zaumienite. Mali sme to náročné. Obyčajní kočovníci a prostí ľudia v Tibete využívali našich služieb. Pôvodne sme sa preháňali okolo stád tibetských jakov, kôz a oviec. Dohliadali sme, aby bolo všetko v poriadku a taky sme prevádzali zvieratá na zelenšie pastviny. Občas nám pomáhali aj tibetskej dogy. So všetkými sme museli vedieť dobre vychádzať, takže sme aj dobrí diplomati.
Že by tibetský teriér mohol byť zakladateľom celej rady ovčiarskych plemien? Napr. poľského nížinného ovčiaka, bobtaila, bradatá kólia, ale pokojne aj briarda? Niektoré zdroje to uvádzajú. A vlastne prečo nie ... Nie nadarmo sa zdravíme ahoj veľký brácho, ahoj veľká sestrička, keď sa stretneme na výstavách
Dočítate sa o nás už v zápiskoch Marca Pola. V Tibete sme stotožňované sa snežnými levmi Sengee - a nájdete nás tak aj v znaku Tibetu. A že nám to tam móóóc pristane. Ale popravde som rada, že nie som lev, to by som sa potom nezmestila k paničke do postele.
Bývali sme aj v budhistických kláštoroch a mali aj iný (nemenej dôležitý) úlohu - robiť mníchom spoločníka. Boli sme pre nich to najvzácnejšie, čo mali, a tešili sme sa obrovské úcte ...

A potom ... začiatkom všetkého bol vlastne darček .... V roku 1922 anglická lekárka dr.Agnes RH Greigová za svoje lekárske služby dostala darom fenečku Bunte, ktorú si spoločne ešte so psom Rajah doviezla do Anglicka, kde nás zapísali do registra, a tak to všetko začalo. Ale o tom sa dočítate skoro v každej publikácii o tibetskom teriérovi, takže sa tu nebudem opakovať. Do Európy sme sa dostali začiatkom minulého storočia.

vzhľad:

V Tibete je a bolo pre prežitie potreba cielené harmónie, a tak sme týmto potrebám úplne prispôsobení. Máme veľké guľaté laby - tie sú istotou pri skokoch a dopade. Hustá srsť nás chráni. Aj tá, ktorá nám v dospelosti úplne padá cez oči. Ochraňuje nás proti ostrému slnku, dažďu, vetru, snehu, fujavici (v podstate proti všetkým rozmarom počasia). Huňatý chvostík, ktorý nosíme stočený na zadnej časti, našu ochranu len podporuje, zabraňuje totiž prechladnutiu obličkové časti a navyše pôsobí ako kormidlo, keď práve rýchlo rýchlo musíme zmeniť smer behu. Sme chvíľu tam a hnedle zase tamto. Máme kvadratický, úplne vyvážený tvar tela, čo je úplne ideálne k potulkám po horách. Že sme fantasticky obratní snáď ani nemusím zdôrazňovať. Proti vlhku, chlade, mrazu alebo naopak veľkému teplu nás chráni hustá podsada. Dlhá krycia srsť zaistí, že hneď tak nepremoknú. Voda sa totiž nedostane až na kožu. Všetko by išlo vyzdvihnúť jedným slovom - účelnosť.
A navyše je naša srsť samočistiaca. Srsť je suchá, a tak nemá charakteristický psí pach. Tým sa tiež značne odlišujeme od ostatných plemien. Vlastne sme stále voňavé. Teda až na nejaké tie kolízie pri vychádzkach.
Príde vám, že naša srsť je na údržbu veľmi náročná? Môže sa to tak zdať, ale ak sa pravidelne prečesáva, nie je s ňou až tak veľká práca. Nepĺzne, len je potrebné pravidelne odstraňovať starú srsť. A verte, že keď budeme odmalička naučenie na česanie, chvíle strávené pri krášlenie si budeme pekne užívať. Teda ja pri tom vždy chrupkám a občas hodím po paničke okom, či je ako všetko v poriadku. Ak však chceme byť "miss", tj. Zúčastňovať sa výstav a show, je jasné, že si pánečci budú musieť nájsť oveľa viac času na údržbu našich chlpov. A my sa odvďačíme krásnou, žiarivou srsťou a budeme sa prezentovať ako králi a kráľovné. Niekomu to trvá rok, inému dva, niekto má srsť hotovú dokonca až v 3 či dokonca 4 rokoch, ale ten výsledok potom stojí za to. Úžasné je pokoukáníčko, ako sa v kruhu preháňame so svojím typicky tibeťáckým ladným, svižným pohybom a splývavou, udržiavanú dlhou srsťou.
A akú že má farbu tibetský teriér? Aké máš želanie, povedz si. Splníme všetko, pretože najčastejším sfarbením je čierna, čierna s bielymi znakmi a sobolej. Ale inak farebnosťou naozaj priamo hýria - od bielej, krémovej, zlatej, šedej alebo dymové. A keď si k tomu pripočítate tisíc rôznych variantov odtieňov tých či oných farieb, ešte zďaleka nebudete u konca. Dvojfarebné, trojfarebné - všetko je možné. Len pečeňová a čokoládová farba nie je podľa štandardu prípustná.

ZÁVER - ALEBO Zrátané a podčiarknuté:
Sme veľmi atraktívne, temperamentný a spoločenské psy, čo si vie všetky okolo seba pekne omotať okolo prsta. Psy s výnimočnou, jedinečnou povahou, myslením a vzácnu inteligenciou. Potrebujeme byť neustále v kontakte so svojim pánom a sme maximálne vhodní pre držanie v byte či dome.
Máme veľké srdce a vždy rozdáváváme šťastie, radosť a pohodu. Sme psi slnečné povahy. Keď budú vidieť naše očká alebo aspoň očko, vždy sa aj vo vnútri vás rozsvieti malé slniečko. Nemáme radi stres a hádky - sme potom veľmi skľúčení a nešťastní a premýšľame, prečo vlastne tie ľudkovia okolo nás nemajú radosť zo života.
V Tibete nás nazývajú "malí ľudia" a ja som veľmi rada, že môžem z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že toto označenie je pravdivé a úplne výstižné. A verte, že aj moja panička prikyvuje.
Sme veľmi vnímaví, naša výchova musí byť dôsledná, ale spravodlivá. Máme výbornú pamäť. K cudzím ľuďom si zachovávame odstup alebo istú rezervovanosť. Sme výbornými strážcovia, ale iba v zmysle upozorňovania. Pokiaľ o niečom vieme, je logické, že chceme, aby o tom vedeli aj všetci ostatní. nikdy by sme však nikoho nenapadli. Môžete s nami prevádzkovať turistiku, šport, agility, výlety v prírode alebo aj len obyčajné leňošenie .... proste čokoľvek, čo si zaumienite vy, alebo my.

A ak si raz tibetského teriéra zaobstaráte, dajte nám prosím vedieť. Viete predsa, že stále vyhľadávame nových kamarátov, ktorí majú isto iste už teraz miesto v našom veľkom srdci.

Vaša tibetská teriérka E'Miu Lamleh Schambala (a jej panička Marta Ščudlová)

www.aressamarkan.com

Foto: Marta Ščudlová