Vrčí a vrčí

Moja šesťročná sučka yorkshirského teriéra často vrčí. Mnohokrát sa stáva, že okolo nej nemôžem ani prejsť bez toho, aby nezavrčela. Spočiatku som si myslela, že to robí iba v prípade, keď leží na mojom tričku, ale keď teraz skúmam jej správanie podrobnejšie, vidím, že to nijako nesúvisí konkrétne s mojimi vecami. Leží napríklad na sedačke alebo na deke ... V okruhu dvoch metrov je lepšie sa k nej nepribližovať. Skúšala som, ako sa bude správať, keď si deku budem chcieť vziať, a zahryzla ma! Niekedy si vlezie do šatne, spí na topánkach alebo si stiahne z ramienka nejakú blúzku, to sa potom musím vopred obrniť, keď sa mám ísť obliecť. Len tá predstava, že bude zase vrčať, ma znepokojuje. Vrčí hlasno, zle, z očí jej "svieti blesky". Pritom ale dokáže byť maznavá, rada sa hrá, ťahá hračku ... Ak by ste mi vedela poradiť, spríjemníte mi život a nielen mne.

odpoveď:
Toto správanie dobre poznám, mala som (už pred 30 rokmi, to je neuveriteľné!) Malú kníračku betynka, ktorá to robila tiež, a všetci sme boli uhryznutý. Ide o takzvanú majetnícku agresii, kedy je psíkovi niečo natoľko vzácne, že nepozná brata a zubami nechtami si to bráni. Býva to pomerne častý problém psov malých plemien (našťastie), zvyčajne teriérov. V určitej miere sa to dá považovať za "normálne" konkurenčné správanie, zvlášť tam, kde psík nemá celkom jasno v rodinnej hierarchii a nevie, že všetko v domácnosti patrí páníčkům. Ale niekedy ide vyložene o patologické správanie, o prehnané lipnutie na niektorých veciach.
U vás ide zrejme o oboje - sučka má prístup všade, môže si kedykoľvek požičať vaše topánky a zvršky, a potom si svoje "poklady" až príliš vehementne stráži.
Budete na to musieť od lesa. Pomaly ale dôsledne pripravte fenečku o všetky privilégiá, ktorá "zneužíva". Pripravte jej niekoľko pohodlných pelechov na miestach, kadiaľ sa neprechádza a kde bude mať pokoj. Spríjemnite jej je okusovacími alebo plniacimi hračkami a nedovoľte jej tieto hračky odniesť inam. Zatvorte šatňu, a kedykoľvek tam idete, nechajte fenku zatvorenú v inej miestnosti, aby vám tam nevběhla. Nenechajte ju spať na pohovke. Keď tam sedíte, majte po ruke časopis, knižku, noviny, PET fľaša a pod. Akonáhle sa sučka len pozrie na vašu pohovku, udierajte tými predmety okolo seba, aby ste ukázala, ako je tam nebezpečné a nevľúdne počasie. Ale nepozerajte sa pritom na ňu - vy jej nič nezakazuje, vlastne ju vôbec nevidíte. Pretože vás ani nenapadne, že by si pes mohol dovoliť vliezť na vašu sedačku! Rovnako to robte s kreslom, posteľou a ďalšími pohodlnými miestečka. I keď tam práve nesedíte, stále si ich strážte. Majte po ruke pár plechoviek od piva s niekoľkými drobnými mincami alebo kamienky vnútri, aby pekne "rachotil", a ako si to sučka namieri k pohovke, hoďte tým smerom plechovku, ale tvárte sa, že padá sama, vy nič ... Vygúľaný fenku potom nežne pošlite na jej miestečko a môžete jej pridať nejaký malý maškrtu . Samozrejme keď nie ste doma, sučka si tam skočí. Nekomentujte to, nech si pohovie. Ale normálne reakciou by malo byť, že zlezie rýchlo dole, akonáhle počujú kľúča v zámke. Keby tam zostala ležať a hrozila vám, budete musieť pritvrdiť a pohovky, kreslá a posteľ zabezpečiť tak, aby tam vôbec nemohla skočiť (krabica, prevrátené stoličky, zatvorené dvere ...).
Uvidíte, že len toto malé opatrenie vás vynesie veľmi vysoko na hierarchickom rebríčku a sučka bude maznavejší a "podlézavější" - so šéfom je totiž fajn byť zadobre.
Ďalšou dôležitou vecou je práca. Keď budete pravidelne cvičiť (aportovanie, pár cvikov poslušnosti, nejaký smiešny prvok z tanca so psom a pod.), Sučka uvidí, že ju potrebujete, že je pre vás dôležitá. Ak rada je, nachystajte si vždy na cvičenie hrsť maličkých maškŕt a odmeňujte s veľkou pochvalou všetko, čo sa jej podarí. Keď sa niečo nedarí, jednoducho nepríde odmena, prebehnete sa a skúsite to znova, trochu inak. Žiadne tresty, len hra, pohoda. Potrebujete vytvoriť veľa serotonínu, hormónu šťastia - pre obe strany. A tiež potrebujete, aby sučka bola ovládateľná povely, aby ich splnila aj vo vyhrotenej situácii, jednoducho aby vznikli dobré podmienené reflexy. V prípadoch, keď nepôjde praktizovať uvedený postup, môžete skúsiť fenku jednoducho obvyklým povelom privolať (pozerať bokom, nie na ňu) a "uzemniť" - sadni, zostaň.
Strážte si všetky svoje veci, ktoré slúžia fenke ako potenciálny poklady. Len na ne pozrie, hneď zakričte, zatlieskajte, niečo upustite s rachotom na zem - proste kedykoľvek sa bude chystať niečo ukradnúť, spustí sa kravál. Ale nepozerajte sa na ňu, pozerajte sa do steny, z okna. Vy ju netrestajú, to samo. No a keď sa jej predsa len podarí si niečo strážiť, vás to nezaujíma, aj keby to boli zlaté hodinky. Pretože nejaké psie poklady sú pod vašu úroveň. Nechajte ju pokojne vrčať, úplne ju ignorujte, hneď odíďte inam. Vy predsa máte ďaleko vzácnejšie veci: chladničku, vrecúško s piškótami, vodítko , dvere od bytu ... Ale nesmiete prejaviť naozaj žiadny záujem o psa - nepozerať, nehovoriť, netrestať, nepodbízet sa. Proste idete von a vezmete do ruky vodítko. Smerom do chodby skúsite zavolať na fenku. Pridá sa k vám? Fajn, potom sa musíte ísť chvíľku prebehnúť. Po príchode ju necháte zatvorenú v predsieni a zlikvidujete zatiaľ ten poklad, aby ho tam už nenašla. Náhradou jej dáte niečo doubroučkého - vždy sa jej musí vyplatiť opustiť poklad a vypočuť vašu výzvu. Rovnako tak s chladničkou - vy tam len tak hrabete a skúsite ju zavolať. Nepozeráte na ňu, držíte šunčičku, ochutnávate, pozeráte do steny a čakáte, či si sadne pred vami a bude mať záujem. Áno? Dáte jej kúsok a so zvyškom šunky ju odvediete mimo dosahu pokladu. Ten potom nenápadne, tak, aby o tom vôbec nevedela, zlikvidujete. Keď nepríde, odíďte na chvíľku z bytu, napríklad s odpadkami alebo nakúpiť. A príďte domov s nejakým lákadlom - loptičkou, maškrtou, s ktorými sa hráte, a keď sučka pribehne, ponúknite jej ho a odvediete ju mimo "poklad".
Pozor na situácie, kedy je doma rušnejšie (hostia, náhlenie, balenie pred cestou, upratovanie). V takom prípade je lepšie dať fenke aj doma na krk obojok so šnúrou asi 2 m dlhú. Keď si niečo ukoristí, čo potrebujete zobrať, alebo potrebujete prejsť tam, kde leží a vrčí, nehovorte vôbec nič, nepozerajte na ňu, ale nájdite koniec šnúry. Ten vezmite a choďte. To čo je na konci, bude musieť za vami. Odveďte fenku tam, kde je to bezpečné a zatvorte ju, kým je situácia neprehľadná. Potom otvorte a už nič nekomentujte a choďte von alebo sa pohrajte - proste buďte stále v pokoji a nad vecou. NIKDY nesmiete s fenkou o nič súperiť, inak sa dostávate zase späť, stratíte jej dôveru a svoju pozíciu.
Verím, že aj v šiestich rokoch má sučka ešte veľkú šancu na nápravu, keď budete dôsledná. Až budete mať budúceho psa, zaveďte tahle pravidlá hneď od začiatku, aby k rozvoju takéhoto správania vôbec nemohlo dôjsť.


MVDr. hana Žertová

Ďalšie odpovede na najrôznejšie otázky nájdete na www.hanazertova.cz