Zasahovať, alebo nie?

Na ulici sa stretnú dva psy, na ktorých je už od začiatku vidieť, že sa moc nemusia. Schyľuje sa k bitke a jeden z majiteľov potom miesto zakročenie prednesie: "Nechajte ich, nech si to vybaví medzi sebou ..." Je to vhodná taktika?

Obzvlášť chovateľov malých psov toto konštatovanie rozčuľuje. Majiteľ "voľnomyšlienkár" sa väčšinou bráni tým, že psy si musí vyjasniť hierarchické postavenie. Ovšem pravda je taká, že cudzie psy, ktorí sa stretnú náhodne alebo len raz, vôbec žiadne hierarchické radenie nevytvárajú. Hierarchické postavenie je totiž vo svojej podstate dôverné usporiadanie medzi členmi svorky, ktorí spolu žijú pod jednou strechou.

A smutnou skutočnosťou je fakt, že nie všetci psi sú dobre socializovaní, a teda sa nevie správať v prítomnosti ostatných jedincov svojho druhu (väčšinou rovnakého pohlavia). Niektorí väčšie psy, aj keď napríklad nie sú vyslovene agresívne, sa nenaučili brať ohľady na psov menších plemien. A jediná zlá skúsenosť z pohľadu malého psa, kedy bol napríklad povalení na zem, môže viesť k veľkému strachu zo všetkých veľkých psov. Malý pes mnohokrát rieši tento svoj strach agresívnym správaním a začne zbesilo štekať. Bohužiaľ to potom moc neprospieva povesti malých psov, ktorí sú často označovaní za "typické uštekané metly". Aj keď by sa tomu dalo vyhnúť, chce to len trochu ohľaduplnosti a porozumenie psiemu správanie a vývoji situácie.

Samozrejme to neznamená, že by cudzie psy nemali mať medzi sebou žiadny kontakt. Vzájomná interakcia je dôležitá. Ale človek by mal vždy zvážiť, o aké psy sa jedná a v prípade nutnosti zasiahnuť. Mohli by sme použiť prirovnanie k skupine detí. Keď sa nejaké cudzie dieťa prejavuje agresívne a napadne vášho potomka, nenecháte deti predsa ďalej si spolu hrať, ale zasiahnete a umravníte je. Ale späť k psom. Keď budete mať trochu citu a pozorovacieho talentu, môžete sa naučiť čítať správanie iných psov a samozrejme najlepšie toho vášho. Signály sú totiž vysielané už z diaľky. A pes nutne nepotrebuje osobne zdraviť a oňuchávať každého psa, ktorého stretne. Niekedy je zmysluplnejšie nechať psov len neutrálne prebehnúť okolo seba. Psy by síce mali mať pravidelný kontakt medzi sebou, aby využívali signály, komunikovali a hrali si. Avšak by nemali nekontrolovane a podľa ľubovôle pobehovať okolo. Zlé skúsenosti sú pre všetky zúčastnené nepríjemné a môžu v horšom prípade viesť dokonca k trvalým problémom, strachu z cudzích psov a agresiu. Tvrdenie "oni si to medzi sebou vybaví" je teda vo väčšine prípadov skôr škodlivé. Iná situácia je však medzi psami v jednej domácnosti, ktorí si naozaj vzájomnými interakciami a ľahkými šarvátkami vyjasňujú svoje postavenie a hierarchiu.

Zdroj: Psy, ktorí štkají, nehryzú ?, Imke Niewöhner, Grada, 2009, www.grada.cz