zlatý retriever

História:

Zlatý, alebo ak chcete Golden retriever je pomerne mladé plemeno, ktoré vzniklo pravdepodobne krížením ruských duričov, bladhoundů, čiernych rybárskych psov z Newfoundland a tiež tzv. Wavy coated retieverů v Anglicku.

Chovateľom prvých psov tohto plemena bol sir Dudley Marjoribank (lord Tweedmouth), ktorý pripustil žltého psa s "vlnitou" srsťou s sučkou dnes už neexistujúceho tweedského vodného španiela. Z tohto spojenia vzišla štyri šteňatá. Z vrhu boli fena "Cowslip" a jej potomkovia pripustení s ďalšími vyššie vypísanými rasami. Plemeno bolo v Anglicku uznané roku 1913. V priebehu prvej a druhej svetovej vojny zaznamenáva plemeno pokles, avšak po ich konci sa počet priaznivcov tohto plemena opäť zvyšuje. Dnes je to obľúbené plemeno, ktoré si stále udržuje svoju popularitu ako na starom kontinente tak aj v Amerike. V Českej republike sa plemeno zlatého retrievera chová od roku 1981 a spolu s labradosrkým retriever patrí k nejrošířenějším formám retriever v SR.

Využitie a povaha:

Jeho povaha je vyrovnaná a priateľská. Je to pes učenlivý s láskavým výrazom, chápavý, preto je často využívaný ako záchranársky, slepecký či lavínový pes. Predstavuje ideálne spojenie športového a rodinného psa vhoného k deťom. Často boduje na súťažiach poslušnosti vďaka svojej učenlivosti. Vďaka svojmu dobrému čuchu je tiež využívaný pri l ovu kačíc a drobnej zveri. Jeho vynikajúce nos, jeho ohromná chuť do práce vo vode z neho robia prvotriedneho poľovného psa. Perfektne sa znáša s ostatnými psami. Nie je vhodný ako strážca. Vďaka svojej priateľskej povahe by zlodeja skôr privítal než zaplašil, či snáď dokonca zahnal. Spoločenskosť je jeho hlavnou prednosťou.

vzhľad:

Farba srsti je ako napovedá názov - zlatá, avšak môžeme sa stretnúť aj s jedincami farby krémovej, nie však červené. Niekoľko bielych chlpov na hrudi je podľa štandardu prípustných. Oči majú mať tmavú farbu a láskavý výraz. Ide o veľké plemeno, ktoré má cca 60 cm v kohútiku s hmotnosťou okolo 30 kg

starostlivosť:

Je vhodný ako do bytu, tak aj do vonkajšieho koterca, avšak jeho srsť je treba stále udržovať a dopriať mu dostatok pohybu.

Text: Eva Černohubová

Foto: Chovateľská stanica Artesia Bohemica, www.artesiabohemica.com