S príchodom jesene začíname pomaly vyťahovať teplejšie oblečenie, ráno sa nám nechce z vyhriatej postele a na dlhšie prechádzky už sa neobliekame tak ľahko ako v lete. Podobne sa mení aj venčenie našich psov. Niektorí sa nemôžu dočkať prvého snehu a vonku by vydržali celé hodiny. Iní majú na chlad úplne opačný názor a pri prvom studenom vetre už premýšľajú, kadiaľ najrýchlejšie domov.
S chladnejším počasím prichádza zopár vecí, ktoré by sme pri starostlivosti o psa nemali prehliadať. Nejde o žiadne veľké zmeny ani drahé vybavenie. Skôr o drobnosti, vďaka ktorým bude psovi vonku príjemnejšie a nám odpadne niekoľko zbytočných starostí.

Psie oblečky sú dnes bežnou súčasťou zimného venčenia. Lenže zatiaľ čo niektorým psíkom naozaj pomáhajú, iní ich vôbec nepotrebujú. Veľa záleží na srsti, veľkosti, veku i zdravotnom stave psa.
Malý krátkosrstý psík bude pravdepodobne vnímať mráz inak ako pes s hustou podsadou. Chlad horšie znášajú aj šteňatá, staršie psy a zvieratá, ktoré majú napríklad problémy s kĺbmi alebo iné zdravotné problémy.
Že nášmu psovi nie je práve teplo, väčšinou spoznáme. Začne sa triasť, hrbí sa, dvíha labky alebo sa namiesto obvyklého pobehovania drží tesne u nás. Niektorí psi sa dokonca zastavia a odmietajú pokračovať. V takej chvíli už má teplý obleček svoje opodstatnenie.
Na druhú stranu nie je potrebné obliekať každého psa len preto, že vonku mrzne. Pokiaľ má hustú srsť, chlad mu nevadí a na prechádzkach je spokojný, pokojne ho nechajme bez oblečku. Veď ani my sami nenosíme všetci rovnakú zimnú výbavu.
Keď už sa rozhodneme nejaký zaobstarať, oplatí sa vyberať hlavne podľa toho, kam so psom chodíme a aké počasie u nás prevažuje. Na bežnú prechádzku v suchom mraze môže stačiť teplejšia mikina alebo sveter. Do dažďa, mokrého snehu a vetra sa zase hodí bunda, ktorá nepremokne.
Veľkosť je kapitola sama pre seba. Obleček nesmie psa škrtiť, drieť v podpazuší ani mu prekážať pri behaní. Mal by dobre sedieť na chrbte a chrániť hrudník, ale zároveň nebrániť prirodzenému pohybu.
A potom je tu ešte samotné obliekanie. Niektorí psi si nechajú bundu nasadiť bez jediného protestu, iní sa pri pohľade na ňu začnú podozrivo strácať. Pokiaľ náš pes patrí do druhej skupiny, skúsme naň ísť pomaly. Najskôr mu obleček ukážeme, necháme ho oňuchať a na chvíľu vyskúšame doma. Hneď prvý deň z neho predsa nemusíme robiť modela na zimnej prehliadke.
Na psie labky sa niekedy zabúda, pritom práve tie prichádzajú v zime do priameho kontaktu so snehom, ľadom aj posypovou soľou. Tá môže vankúšiky podráždiť a pri častom kontakte prispievať k ich vysušovaniu a popraskaniu.
Po návrate z prechádzky preto stačí vziať vlažnú vodu a labky opláchnuť. Pokiaľ nemáme čas na kúpeľ všetkých štyroch nôh, poslúži aj vlhká handrička. Priestor medzi prstami ale nevynechávajme. Práve tam sa často drží soľ, nečistoty a zvyšky snehu. Nakoniec labky osušíme.
Do zimnej výbavy sa môže hodiť aj balzam určený pre psie vankúšiky. Pomáha udržovať pokožku vláčnu a chrániť ju pred popraskaním. Niektorí majitelia nedajú dopustiť ani na psie topánočky. Tie sa môžu hodiť hlavne v meste, kde sa chodníky pravidelne solia. Len musíme počítať s tým, že nie každému psovi sa bude chodiť v niečom takom príjemne.
Majitelia dlhosrstých plemien majú ešte jednu starosť navyše. Chlpy medzi prstami môžu zachytávať sneh, z ktorého sa postupne vytvoria tvrdé ľadové guličky. Tie potom psa pri chôdzi tlačia. Pravidelné zastrihovanie prebytočnej srsti okolo labiek preto nie je len otázkou vzhľadu.
Nie nutne. Niektorí psi si zimu užívajú naplno a prvý sneh je pre nich snáď najväčšia udalosť roka. Behajú, skáču a každú chvíľu majú ňufák zaborený v záveji. Pokiaľ je pes zdravý, na chlad zvyknutý a vonku spokojný, nie je dôvod vzdávať sa dlhších prechádzok.
U citlivejších psov ale môže byť situácia iná. Silný vietor, mokrá srsť a niekoľko stupňov pod nulou dokážu urobiť aj z obyčajného venčenia nepríjemný zážitok. V takých dňoch radšej vyrazíme niekoľkokrát na kratšiu dobu ako na jednu dlhú prechádzku, ktorou pes pretrpí.
Pozor tiež na zamrznuté rybníky a jazerá. Aj keď ľad vyzerá pevne, nemusí mať dostatočnú hrúbku. Pes navyše nemusí odhadnúť nebezpečenstvo a za kačicou alebo iným zaujímavým podnetom sa môže rozbehnúť skôr, ako ho stihneme zavolať. Na zamrznuté vodné plochy ho preto radšej nepúšťajme.
Toto je hlavne u dlhosrstých a menších psov celkom dôležitá časť zimného režimu. Pokiaľ sa pes vonku namočil, nenechávajme ho len tak ľahnúť do pelechu. Vezmeme uterák a poriadne ho osušíme, predovšetkým na bruchu, hrudníku a labkách.
Pri dlhej srsti môžeme naraziť aj na strapaté miesta, zvlášť pokiaľ sa na nej zachytil sneh. Keď ju necháme dlho vlhkú, nemusí to byť príjemné ani pre samotného psa. Po osušení ju preto podľa potreby prečešeme.
Potom už prichádza tá príjemnejšia časť. Suchý pelech, teplo a zaslúžený odpočinok. Miesto na spanie by nemalo byť priamo v prievane alebo na studenej podlahe. Niektorí psi si síce dlažbu obľúbia aj v zime, ale možnosť presunúť sa do tepla by mali mať vždy.
Pozor by sme mali dať aj na strihanie. Pokiaľ máme psa, ktorému srsť pomáha s ochranou pred chladom, nie je vhodné ju na zimu zbytočne skracovať. Česanie ale samozrejme nevynechávame. Zastrapatená srsť totiž nie je žiadna výhra ani v lete, ani v zime.
To záleží hlavne na tom, koľko času trávia vonku a ako veľmi sa pohybuje. Pes, ktorý žije prevažne vonku a musí si udržovať telesnú teplotu aj počas mrazov, môže potrebovať viac energie. U domáceho maznáčika, ktorý ide niekoľkokrát denne na prechádzku a zvyšok času trávi v teplom byte, to ale väčšinou nie je nutné.
Nie je teda dôvod automaticky pridávať do misky väčšie porcie len preto, že začala zima. Pokiaľ sa zmení pohybový režim psa alebo začne strácať na váhe, môžeme množstvo krmiva upraviť. Pri väčších zmenách sa radšej poradíme s veterinárom.
A voda? Tú potrebuje rovnako ako v lete. Aj keď má pes v chladnom počasí možno menší smäd, čerstvá pitná voda by mu mala byť dostupná po celý deň.
Nemusíme mať doma zásoby ako na výpravu do hôr. Pár vecí ale dokáže zimné venčenie výrazne spríjemniť. Sama by som medzi základnú výbavu zaradila:
oblečok pre psov , ktorí zle znášajú chlad,
ochranný balzam na labky,
uterák, ktorý máme pripravený priamo na osušenie po venčení,
psie topánočky pre citlivejšie labky.
Práve reflexné prvky by sme nemali podceňovať. V zime býva ráno dlho šero a popoludní sa stmieva oveľa skôr. Pokiaľ chodíme venčiť pozdĺž cesty alebo v miestach bez verejného osvetlenia, môže byť svietiaci obojok alebo reflexné vodítko naozaj užitočné. Nejde len o to, aby bol pes vidieť na fotografii, ale hlavne aby ho včas zaregistrovali vodiči.
Starostlivosť o psa počas chladných mesiacov nemusí byť nijako zložitá. Niektorým stačí bežná výbava, iní potrebujú teplejší obleček, ochranu labiek alebo kratšie prechádzky. Hlavné je poznať svojho psa a nesnažiť sa za každú cenu dodržiavať rovnaký režim ako v lete.
Jeden sa bude nadšene vrhať do každej snehovej záveje, druhý sa po pár minútach otočí k dverám a bude čakať, kým pochopíme, že už má pre dnešok odpracované. A priznajme si, že niekedy sa mu ani nemôžeme čudovať.
Mne osobne príde, že zimné obdobie má svoje čaro aj pri obyčajných prechádzkach. Len treba počítať s tým, že po návrate nás často čaká ešte jedno malé koliesko – očistiť labky, osušiť srsť a pustiť psa do jeho obľúbeného pelechu. A tam už ho väčšinou nič zaujímavejšie ako teplo a spánok nečaká.
Prihlásením súhlasíte so spracovaním osobných údajov .