Akú farbu má láska?

Bol som vyzvaný, aby som napísal pár riadkov o pani Dr. Ireny SEHNEROVÉ, autorke viac ako dvadsiatich kníh o psoch a mačkách, z ktorých náhodne spomeniem aspoň knihu Ázijskí démoni o stredoázijskom pastierskom psovi či knihu o Kavkazanech Žraloky v psej koži, knihu o cane corso či tose-inu alebo knihy o kŕmení psov a mačiek Ako kŕmiť psy a mačky, autorke troch nádherných vydaných románov, z ktorých by som rád spomenul predovšetkým prvý diel z pripravovanej rozsiahlej pentalogie, ktorú už nikdy k našej škode nedopíše, o údelu človeka žijúceho v srdci Európy počas posledných sto rokov: čtyřsetstránkový román Beda hriešnemu národu ...

Pôvodne som mal predstavu, že napíšem o pani Sehnerové kratšie, však hutnú štúdiu, v ktorej sa budem zaoberať kvalitou jej kníh. Nakoniec som sa však rozhodol, že bude najlepšie, keď o jej kvalitách nechám prehovoriť v pár riadkoch aj samotnú tvorbu pani autorky, ktorých knihy som viac ako trinásť rokov vydával a ktorej manželom mi bolo nesmiernou cťou byti dvadsať rokov.
Keď som sa totiž pokúšal dať štúdiu dohromady, náhle som zistil, že nie je v mojich silách, aby som čitateľom, byťbych chcel akokoľvek, priblížil aspoò v náznaku kvality kníh pani Sehnerové. Jedno však viem celkom iste, knihy pani Sehnerové sú to najlepšie, čo možno v kynológii, ale aj felinologii vôbec najsť. Pani autorka totiž mala nielen úplne svojský štýl, ale aj schopnosť vidieť oveľa ďalej než väčšina z nás. A tak sa jej knihy o zvieratách stali v tejto krajine doslova legendou. Je len škoda, že sa o nich nehovorilo trochu viac aj za hranicami našej krajiny. A že sa pani Sehnerové pre dlhodobé ochorenie nepodarilo už dokončiť viac ako desať rozpísaných rukopisov ...

Pani Sehnerová bola človekom, ktorý nezištne rozdával plnú náručí svoju lásku nám čitateľom bez toho, aby čakala, že ju budeme opätovať. Jej láska k zvieratám bola tak čistá, priezračná a bezhraničná, ako len láska môže byť. Mnohokrát som si spolu s pani autorkou pri čítaní jej rukopisov kládol tiež otázku: Akú farbu má láska? Na túto odpověï som nachádzal veľa odpovedí, žiadna však nebola z tých, ktorá by ma uspokojila ... A tak som nakoniec, keď mi má pani, ktorá bola mojou životnou láskou, z tohto sveta nenávratne odišla, pochopil, že láska, ktorú pani Sehnerová celý svoj krátky život rozdávala, má všetky farby sveta bez rozdielu, pretože lásku možno nájsť len vo svojom srdci, srdci, ktoré má všetky farby sveta: modrú, ružovú, červenú aj čiernu, pretože láska je nekonečná a bezhraničná, milujeme ak nekonečne a bezmedzne, tak ako pani Sehnerová milovala svoje zvieratá, pre ktoré všetky svoje knihy vždy písala, a ich prizmou nás čitateľa učila milovať jej milovanej mačky a psy ... a ako napísala vo svojej poviedke z knihy O prevteľovanie ľudí aj zvierat už v roku 1995, "nájdete ak lásku vo svojom srdci, porozumiete všetkým bytostiam aj tvorom, rastlinám, horám, moriam i oceánmi, zrnku piesku. porozumiete sami sebe". A pochopíte ak sami sebe, potom nájdete v sebe aj svoju lásku. A láska pani Sehnerové bola bezhraničná a intenzívne, tak intenzívny, že ju veľmi rýchlo vyčerpala ... česká kynológie tak stratila jednu z najvýraznejších a najväčších autoriek, ktorá nielen rozdávala lásku, ale stále nás nabádala, aby sme boli vo vzťahu k zvieratám predovšetkým zodpovední a láskaví ...

Je mi neskonale ľúto, že pani Sehnerové bolo Bohom vymerané tak nemnoho rokov, vždyťsedmapadesát ešte nie je tak moc, obzvlášťkdyž si spomeniem, koľkých krásnymi knihami nás ešte mohla obšastnit. Aj tak som však neskonale šasten, že som po celých dvadsať rokov mohol byť účastný pri vzniku všetkých tých krásnych kníh, ktoré ma obšastòovaly rovnako ako všetkých čitateľov, a v neposlednom rade aj s pani Sehnerovou, ktorá písala telom aj dušou nielen svoje knihy, ale aj svoj život. Žiť s ňou po všetky tie roky bol nesmierny dar, dar, za ktorý budem do konca svojich dní Pánovi Nášmu neskonale vďačný, pretože bez nej by som nikdy v živote nepochopil, že existuje život a ŽIVOT ... Málokedy sa totiž o živote dá povedať, že to bol ŽIVOT. A život s pani Sehnerovou bol ŽIVOT, na ktorý nejde zabudnúť. A v tom mi za pravdu dajú celkom iste všetci jej čitatelia. Jej knihy totiž vždy dýchali skutočným životom, životom, ktorým nás obdaril Boh, životom, v ktorom by sa nám však žilo veľmi ťažko, keby nám zas na oplátku nedal zrodiť takým ľuďom, ako bola pani Sehnerová.

S odchodom pani Sehnerové nám však Boh túto radosť vzal. A tak nám teraz už nezostáva, než aby sme sa pričinili sami a aby sme sami hľadali lásku, ktorú môžeme nájsť len a len sami v sebe.
S odchodom pani Sehnerové zhasol slniečko mnohých jej čitateľom, pretože už nikdy nebudú čítať knihy plné porozumenia a lásky, knihy, ktoré nielen rozdávali radosť a lásku, ale aj múdrosť a nehu a zodpovednosť a vieru, bez ktorej sa nedá žiť, pretože bez nich by bol život bez lásky.
S odchodom pani Sehnerové sa mnoho jej čitateľov bude veľmi ťažko vyrovnávať, pretože bola nielen človekom, ktorý rozdával lásku, ale aj človekom, ktorý dokázal bezhranične a bezstarostne milovať aj poradiť, človekom, ktorý svojím láskavým humorom a vierou v lepšiu ja nekonečne dúfal v lepší ja nás ľudí, ktorí mnohokrát zabúdame, že život nie je len honba za peniazmi a blahobytom ...
S odchodom pani Sehnerové sa nedá zmieriť, pretože nielen jej knihy, ale aj ona sama v tých, ktorí ju poznali bližšie z osobného kontaktu či z listov, ktorými sa na ňu po roky obracali tisíce ľudí, prebúdzala vieru, že číra láska je práve tým , čo z nás robí človeka ...
S odchodom pani Sehnerové som aj ja pochopil, že bez nej už svet nie je tým, čím bol, keď bola medzi nami ... A práve preto, že tak neziště rozdávala svoju lásku plnú náručí, ju budeme naďalej preto milovať, rovnako ako jej pôvabné knihy o psoch a mačkách ...
Začítajte sa do niekoľkých prostých riadkov z poviedky Sučka Aura, do prostých, a predsa tak nádherných viet plných farby aj viery v lepší ja, ja, ktoré z nás robí človeka ...

často sa k ránu prebúdzam a pozorujem jasnící sa oblohu. Vidím hviezdy uvädajúce ako lekná vo váze. Päť hviezd však jasne žiari, kým je Slnko svojimi štípavými prstíky nezaženie do spať. Akonáhle však vytiahne päty z oblohy, už oných päť nebeských svetlušiek svieti na ten boží svet. Prvý septembra do modra, druhá do ružova, tretí do červena, štvrtá do zlata, piata je oslnivo biela. Prvá hviezda je Dandyho, druhá Váòuškova, tretia Mikešová, štvrtá Monova a piata hviezda je má, Aurina.
A ktorá hviezdička je panini a akú má farbu?
Neviem, skutočne neviem, vaničky. Panini hviezda oslnivo septembra čírou láskou. Viete vy, akú farbu má láska?
Modrou!
Ružovú!
červenú!
Zlatú!
Všetci máte pravdu. A tiež bielu a zelenú, fialovú a hnedú, aj čiernu farbu má láska. Nehľadajte však lásku vo hviezdach, stačí, že ju tam tušíte. Hľadajte ju v sebe.
Ak nájdete lásku vo svojom srdci, porozumiete všetkým bytostiam aj tvorom, rastlinám, horám, moriam i oceánmi, zrnku piesku. Porozumiete sami sebe.
Porozumiete Ak sami sebe, preukážete svetu najväčšiu službu. Preukážete Ak službu svetu, preukážete ju aj Bohu, neboťOn stvoril svet. Buïte svojou láskou služobníkmi Božími. O to vás prosím ja, biela sučka Aura, ja, Aura, sestra všetkých živých tvorov na Zemi, ja, Aura, sestra, dcéra i matka svoje pani, ktorá mi sestrou, dcérou i matkou jest.
Ak splníte ak moju prosbu, ktorá je aj prosbou vášho srdca, budú sa vám zdať len dobré sny. A čo si priať viac, blázinca?

S odchodom pani Sehnerové mi rovnako ako mnohých čitateľom, ktorí jej knihy čítali v plných trinásť rokov, keď vychádzali, odumrelo nielen srdce, ale aj mozog, v ktorom sa až do posledných dní pred smrťou pani Sehnerové stále a stále rodili nové a nové nápady na knihy, ktoré už nikdy nenapíše a ktoré už nikdy nebudeme čítať ...

Poďakujme pani Sehnerové týmito niekoľkými riadkami za jej lásku i vieru i nehu i radosť i krásu i porozumenie, ktorými nás tak krátko, ale napriek tomu tak intenzívne obšťastňovala. Bez nej by bol náš život oveľa chudobnejší, bez nej však bude ešte chudobnejšie, pretože už nikdy neuvidí svetlo sveta ďalší z ich kníh!
Boh sprevádzaj pani Irenu Sehnerovou, ženu láskavú a trpezlivú, ktorá mala zvieratá každodenný radšej ako seba samého, k bráne nebeskej, kde na ňu celkom iste netrpezlivo čakajú jej milovaní psi biela sučka Aura, plavý středoasijec pes Mon, čierny barmský kocúr Mikeš, briťáček Dandy , zrzínek Váňa aj sibiřáček Tichon ... Boh ich všetky sprevádzaj do lepšieho a milostivějšího sveta, v ktorom sa s nimi snáď čoskoro stretnem aj ja ... snáď na mňa všetci trpezlivo počkajú, aby som sa mohol aj ja tešiť z milosti Božej rovnako tak ako oni ...
Boh buï pani Irene Sehnerové milostivý!

Dr. Jan Hollauer