Čo bude ďalej, Mateska?

aneb Neberte Herpes-vírus na ľahkú váhu!

Matýskův príbeh začal koncom októbra minulého roka. Bola sobota, v ten deň nám volala pani z Rakovnicka s tým, že vie o zbedačenej mačiatku niekde v blízkosti miestneho statku. Údajne sa o neho nikto nestaral, tieklo mu z očí aj z nosa. Ktosi ho zrejme zanechal pohodené vonku ...

Pani, ktorá nám kvôli nemu volala, mala dcéru, ktoré ležalo mačacie bábätko stále v hlave. Zbadala ho, keď bola na návšteve u známych a od tej chvíle nemala pokoj, a preto sa rozhodla celú záležitosť riešiť ďalej. Pani som odvetila, že hoci máme plný stav, mačiatko nakoniec prijmeme, lebo v okolí nebol žiadny iný útulok, ktorý by mohol túto situáciu riešiť. Začali sme premýšľať, kde drobec ubytujeme. Hovorili sme si, že zostane zrejme na terase, kde mu dáme zateplenú a vystlanú striešku. Nikde inde totiž nebolo miesto ... Hlavné terasa sa na zimné mesiace mačičkám uzatvára, a tak jediný voľný karanténnej priestorov bola práve táto veterná a otvorená, avšak zabezpečená konštrukcie. Nakoniec sa tiež musela vyriešiť doprava z Rakovnicka k nám do Vrbičany, pretože pani nemala k dispozícii automobil. My sme mali sobotňajšej rozvrh nabitý na prasknutie, a preto nebolo možné vzdialiť sa v tú chvíľu z domova. Ja som prijímala návštevy, Michal pre zmenu riešil veterinu.

Príchod do Vrbičany

Nakoniec sme sa dohodli s našou priateľkou Markétou, ktorá neváhala ani na malú chvíľu a postarala sa o prevzatie mačiatka a jeho prevoz k nám. Už v Rakovníku ho nechala na svoje náklady vyšetriť u veterinára a zakúpila lieky aj odčervovaciu prostriedky. Kocúrika doma umyla, ostrihala a nakoniec ho priviezla v čo najlepšom stave k nám. Veterinár mu injekčne aplikoval antibiotiká a my sme následne na liečbu nadviazali. Bohužiaľ napriek všetkej snahe bolo na prvý pohľad zrejmé, že sa pobyt kocúrika u nás bude časovo dlhší. Tým začal beh na dlhú trať ... Jediný pohľad nám stačil, aby sme si urobili obrázok - Kocourkova chorôb zúžená hlavička (nepomerne menšie oproti telíčku), dlhšia srsť napadnutá všenkami a hnidami, krivicou zdeformované nožičky a nepáči zápach choroby - to všetko narozprávalo, čo bude pravdepodobne nasledovať.

Kocúrika sme dali krásne meno Matýsek. Od pôvodného plánu, že ho ubytujeme na terase, sme nakoniec ustúpili. Nasťahovali sme ho do provizórnej menšie klietky v hlavnej budove, ktorú sme preniesli do určeného izby. Žiadna naše štandardné klietka totiž nebola k dispozícii, každá už mala svoje nocľažníkov. Provizórne klietka sme teda umiestnili do izby prevažne plachých mačičiek v hlavnej budove. Pár dní si Matýsek musel prejsť karanténou v klietke. Ďalšie dni sme ho vypustili von, medzi plachými dospelými mačkami bol jediné mačiatko. Jeho zdravotný stav sa zdal byť lepšie, ale razom prišlo veľké "bum" a boli sme zase na začiatku. Opakovala sa liečba, zavodňovanie, zatváranie do klietky ... Týmto smerom sme sa uberali ďalších pár týždňov. Matýsek sa ničomu nebránil, bol svojím spôsobom spokojný, mal svoj pelech a zázemie.

Nasledovali dni útlmu, kedy sa javil celkom v poriadku. Pár dní bol naozaj úplný pokoj, hovorili sme si, ako je to skvelé. V tom čase sme sa teda rozhodli, že necháme maličkého prvýkrát vakcinovať. Pár dní po prvom očkovaní bol stále kľud. Mateska sme teda premiestnili medzi vakcinované mačiatka, zároveň sme rozprávanie o ňom umiestnili do hlavnej ponuky mačiatok. Rozhodli sme sa totiž, že mu začneme hľadať nový domov, veď už sa nám na malého chundeláče pár záujemcov ozvalo. Matýsek bol spočiatku medzi mačiatkami neistý, pár dní vrčal a nechcel sa s nikým kamarátiť. Prečo by si hral s mrňatá, keď žil dlhší čas medzi "dospelákov", myslel si zrejme. Nakoniec si zvykol, osmelil sa a začal vyvádzať s ostatnými rovesníkmi.

Zhoršenie zdravotného stavu

Nasledujúce dni relatívneho pokoja po prvom očkovaní vystriedal veľký zlom. Matyska začalo tiecť z jedného očká, potom z druhého - udrela veľmi silná nádcha a nasadená liečba nezaberala. Kocúrika sme stiahli z hlavnej ponuky a preradili ho späť do ponuky budúcej. Matyšková očká bola pokrytá na prvý pohľad bielu, silnú, akoby soľnú vrstvou vredov, v tú chvíľu neexistovala mastička, ktorá by ich pomohla aspoň máličko rozlepiť. Vôbec nič nezaberalo ... Jeho srsť bola zlepená, zamotaná, zvýšenou teplotou akoby zapoteniu a rozstrapatené. Pripadali sme si ako na hojdačke s výsledkom v nedohľadne a neistou budúcnosťou. Rozhodli sme sa nakoniec pre laboratórne vyšetrenie, lebo iná možnosť už sa naozaj neponúkala.

vyšetrenie

S hrozivými výsledky, ktoré laboratórne testy preukázali, sme čiastočne počítali, avšak aj pre otrlého to bolo až moc ... Testy odhalili pozitívny Herpes-virus, pozitívne Chamydiózu a veľa ďalších ťažkostí. Stery z nosa navyše preukázali bakteriálne ochorenie a medzi pozitívnymi výsledkami sa objavilo tiež parazitné ochorenia, a to vrátane Isospora felis. Parazit Isospora felis nás už niekoľkokrát v minulosti pekne potrápil a dokonca si pred časom vyžiadal jeden mačací život. Táto kokcídie si niektorých jedincov absolútne nevšíma a prirodzenou cestou ich z tela bez ťažkostí vylučovaná. Bohužiaľ, aj medzi mačičkami sú slabšie jedince (prevažne mačiatka), ktorým toto ochorenie dokáže vziať život.

Všetky tieto útrapy navyše spôsobili, že Matyšková črevná mikroflóra jednoducho neexistovala, bola zničená a muselo sa zapracovať na jej obnove. Lenže ako na to, keď užívaná antibiotiká účinok probiotík ruší? Ako sa môže telíčko brániť? Kde začať, keď na rôzne ochorenia je potreba nasadiť antibiotiká s rôznymi účinnými zložkami? Zrazu sa na nás zosypala hromada otázok, ktoré bolo potrebné postupne riešiť.

Liečba musela (a bohužiaľ stále musia) byť volená veľmi opatrne vzhľadom na širokú škálu ochorení. Pomáhame si tiež mnohými podpornými prostriedkami. Navyše podávame ráno probiotiká, večer antibiotiká. V čase mierneho útlmu sme nabehli tiež na pozvoľné odčervovanie - začali sme samozrejme veľmi šetrnú pastičky. Choré zvieratko by sa odčervovať nemalo vôbec, lenže v tomto prípade sme museli určitým smerom pomaly pokročiť. Všetka liečba stále prebieha pod vedením veterinárov a našťastie sa nám dostáva tiež poradenstvo diagnostické laboratória.

Herpes-virus

Herpes-virus bohužiaľ spôsobuje chorobu, ktorá sa dá iba utlmiť, nedá sa úplne vyliečiť. Toto ochorenie sme riešili s mnohými veterinármi zvučných mien, ale aj s priateľmi z diagnostické laboratória, a tak vieme (hlavne z praxe môžeme najlepšie potvrdiť), čo a ako sa deje, ako všetko prebieha, aké následky si mačičky odnášajú, ako sa dokáže choroba upokojiť a potom znova udrieť.

Prešla nám rukami mačička Fannynka, ktorá následkom Herpes vírusu potratila, bola doslova na smrteľnej posteli. Choroba si u nej vybrala krutú daň v podobe prasknutej očnice, šilhajícího vzhľadu, problémového dýchania a neustále sa vracajúcich symptómov slziacich očí a výtokov z nosa. Tiež si u nás týmto zákerným ochorením prešiel kocúrik Bivojek, ktorému funguje len časť pľúc a trpí tiež častými recidívami slziacich očí a výtokov z nosa. Rovnako telesným vzrastom je podstatne menší ako jeho zdravie súrodenci.

Herpes-virus zanecháva viac či menej ťažké následky, niekedy našťastie nepoznateľné, inokedy na prvý pohľad alarmujúce, a tak je potrebné všemožne sa týmto prejavom brániť. Pre prevenciu u takto postihnutého jedinca je dobré používať doplnkové krmivo pre mačky F-lysine, to prispieva k zníženiu vylučovania Herpes-vírusu infikovaných mačiek a skrátenie priebehu infekcie. Navyše sa jedná o nepostrádateľnou aminokyselinu, ktorá významne obmedzuje replikáciu vírusu. F-lysine nemusíte používať len pri samotnom ochorení, preparát možno používať aj preventívne. F-lysine preto vrelo odporúčam všetkým mačičkám bez rozdielu.

Ako chorobám predchádzať?

Prevencia pozostáva z očkovania a komplexu chovateľských a hygienických opatrení. K dispozícii sú vakcíny so živými oslabenými vírusmi as vírusy inaktivovanými. Líšia sa dobou nástupu imunity. Výber vhodnej vakcíny sa odvíja od konkrétnej situácie chovu. Materské protilátky mizne okolo 8.-9. týždňa veku mačiatok. Revakcinácia sa vykonáva za 3-4 týždne. Pravidelne sa nemusí očkovať presne po roku. Opäť podľa situácie v chove možno túto schému pozmeniť.

Očkovať možno aj proti chlamýdie, tieto látky sú súčasťou niektorých kombinovaných vakcín. Pre prevenciu zavlečenia choroby do chovu je nutné dodržiavať karanténu, separovať choré zvieratá a pravidelne vykonávať dezinfekciu prostredia a chovateľských pomôcok. Všeobecne by doba karantény mala byť aspoň 4 týždne. Vzhľadom k nízkej odolnosti vírusov v prostredí sa na dezinfekciu používajú tradičné chlórové preparáty, napríklad Savo.

Matyšková dobrodružstvo nekončí

Život išiel ďalej ao kocúrika bolo treba starať do tej miery, aby sa dostal do štádia kľudu a my sme mohli jeho stav udržiavať stabilizovaný. Do budúcnosti na tom nemusí byť vôbec zle, môže mať následky nepatrné, na druhú stranu nemáme potuchy, ako intenzívne bude jeho postihnutia, a preto v tejto chvíli nemôžeme robiť žiadne unáhlené závery. Zatiaľ na tom nie je najlepšie, a tak je nutné o neho starať ako v bavlnke a venovať mu zvýšenú pozornosť, pokiaľ nebude jeho imunita stabilnejšie.

Nemožno tvrdiť, že takto postihnuté zvieratko raz nemôže nájsť svoj nový a trvalý domov, len v túto chvíľu je potreba počkať a vysledovať závažnosť ochorenia a jeho prejavy. Každé mačke je vždy lepšie v novom domove ako v preplnenom, aj keď udržiavanom, útulku, kde je hlava na hlave. V útulku sa každému zvieratku dostáva ošetrenia, kŕmenie a všetky potrebné starostlivosti, nikdy však nejde o to pravé orechové, čo by sme si pre každého zverencov predstavovali. Útulok je len prestupnou stanicou pre lepšie zajtrajšky opustených zvierat a trvalým domovom pre nevyliečiteľne chorých a dožívajúce jedinca. V novom domove má mačička predsa len čistý vzduch a viac priestoru pre seba, a preto ďakujeme za každé dobré umiestnenie, ktoré je našim zvieratkám prínosom. Po svete našťastie chodia tiež veľmi dobrí páničkovia, ktorí by radi poskytli práve handicapovanému zvieratku trvalý domov. Páničkovia, ktorí sú ochotní urobiť maximum, aby sa postihnutému dostalo tej najlepšej starostlivosti. Ale o tom až v niektorom z ďalších príbehov ... Avšak zatiaľ je potreba počkať a nový domov Matyska hľadať časom, až budeme múdrejší, a ak to vôbec jeho zdravotný stav dovolí.

Aký vlastne je?

A teraz niečo málo o jeho povahe. Matýsek je neskutočný maznáčik. Vie sa krásne nakrucovat a túliť, všetky nadšene víta, spinká rád v páničkovia prítomnosti, spravidla sa usídli na jeho krku či hrudi. Kotúľa sa, váľa sa, upozorňuje na seba ... Je proste zlatý. Vie robiť "ozembuch", to keď na neho hovoríte a on sa pred vami predvádza a zrazu mu úmyselne spadne telíčko na zem, na zemi potom robí, že sa nič nestalo a sleduje, ako na vzniknutú situáciu zareagujete. Je to milý a krásny kocúrik, ktorý si zaslúži v živote len to najlepšie.

Tu si môžete prezrieť jeho fotogalérii:

http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Matysek/

Ak vás príbeh kocúrika Mateska zaujal a rozhodnete sa mu prispieť na liečbu alebo budete chcieť pomôcť materiálne (nielen Matyska), prosím, ozvite sa nám prostredníctvom týchto kontaktov: kristyna.kacalkova@seznam.cz, info@kocky-utulek.cz, mobil: +420 777/757 445.

Uvádzame tiež číslo účtu: 234909954/0300 a variabilný symbol: 242424 pre prípadnú finančnú výpomoc Mateska.

Mateska i ostatné mačičky je možné kedykoľvek po dohode v našom útulku navštíviť.

Za srdiečkového Mateska,

Kristýna Kacálková

OS Srdcom pre mačky

www.kocky-utulek.cz

www.srdcemprokocky.cz