inbreeding

O čo ide? O tzv. Príbuzenskej plemenitby, kedy sa medzi sebou pária zvieratá, ktoré sú príbuznejší, ako je priemer v populácii. Môžeme rozlíšiť vzdialenú, blízku a úzku príbuzenskej plemenitby.

Vzdialená príbuzenská plemenitba

Nazýva sa tiež líniová plemenitba. Chovateľsky sa javí ako prijateľnejšia typ príbuzenskej plemenitby, pretože sú značne obmedzené vedľajšie, nežiaduce prejavy, ktoré sa vyskytujú pri úzkom inbreeding. Jej predpokladom je však dostatočný počet zvierat na výber. Pri tejto chovateľské metóde sa vychádza z niekoľkých vynikajúcich zvierat, ktorých vlastnosti boli ustálené väčšinou pomocou úzkej príbuzenskej plemenitby. Ďalšie, už vzdialenú príbuzenskej plemenitby, sa tieto ich žiaduce vlastnosti a znaky ďalej upevňujú au ich potomkov sa dosahuje stále väčší vyrovnanosti v charakteristických znakoch, ktoré sú požadované šľachtiteľským cieľom. U plemena, kde sa chce uplatňovať líniová plemenitba, by malo byť k dispozícii niekoľko nepríbuzných línií, aby sa dali navzájom kombinovať. K tomu je však nutné mať pomerne veľký počet jedincov. Vzhľadom k tomu, že u mnohých plemien taký počet zvierat nie je, je nutné používať vzdialenú príbuzenskej plemenitby v kombinácii s kontrolou dedičnosti a selekciou.

Blízke príbuzenská plemenitba

Pri tomto type plemenitby sa pária vzájomne polovičné súrodenci, prípadne súrodenci rodičov s ich potomkami. Pri chove mačiek sa s ňou niekedy stretávame a pri malom počte mačiek v plemene môže byť použiteľná. Je však nutné pamätať na ďalšiu budúcnosť plemena a včas importovať ďalšie kvalitné nepríbuzné zvieratá.

Úzka príbuzenská plemenitba

Jedná sa o typ inbreeding, kedy sa medzi sebou pária vlastný súrodenci alebo rodičia so svojimi priamymi potomkami. Tieto spojenia u nás podliehajú povolenie hlavného poradcu chovu pre príslušnú kategóriu plemien. V tejto súvislosti sa stretneme s tzv. Inbrédne línie. Ide o skupinu zvierat, ktorá vznikla z úzkej príbuzenskej plemenitby vykonávané po dve generácie za sebou. U mačiek sa s inbrédne línie príliš často nestretávame. Ako každá chovateľská metóda má aj príbuzenská plemenitba svoje výhody a nevýhody. Za výhodu možno považovať získanie vynikajúcich jedincov, ktorí môžu byť použití ako zakladatelia línií pri líniové plemenitbe, a tiež možnosť ustálenie znakov chovného potomstva. Pomocou úzke príbuzenskej plemenitby môžeme tiež odhaliť recesívne založené vady, pretože u týchto zvierat sa objaví defekt kvôli zvyšovaniu homozygotnosti zvierat omnoho častejšie. Tieto defekty by sa u heterozygotov neprejavili. Z tohto hľadiska môže úzka príbuzenská plemenitba slúžiť ako testovacie metóda na genetickú záťaž určité skupiny zvierat. Veľkou nevýhodou príbuzenskej plemenitby je tzv. Inbrídingová depresie - znížená životaschopnosť zvierat vzniknutých z tejto plemenitby. Patrí sem znížená odolnosť voči chorobám a výskyt dedičných porúch. Pre chovateľa, ktorý sa rozhoduje pre použitie príbuzenskej plemenitby, najmä úzke, to znamená dobre zvážiť všetky jej klady a zápory. Cieľom by nemala byť snaha odchovať exteriérovo špičkové potomstvo, ale aj mačiatka zdravá, bez extrémne prehnaných exteriérových znakom, ktoré môžu viesť k rôznym ťažkostiam či chorobám. Hlavne neskúsení chovatelia by sa mali poradiť s poradcom chovu aj v prípade zamýšľanej príbuzenskej plemenitby, ktoré nepodlieha povolenie hlavného poradcu (tj. Aj iné ako úzke príbuzenskej plemenitby). Je potrebná analýza rodokmeňa, skúsenosti a informácie o stave daného plemena.

Zdroj: Chov mačiek, Marie Říhová, Grada, 2007

Foto: Renata Hofmann