Keď psa alebo mačku bolí ucho

Čo robiť, ak váš maznáčik klope hlavou, drbe si ucho alebo nosí hlavu na stranu? To poradí Vladimíra Tichá v článku od Labvet blog.

„Potrebujem poradiť. Naša Barborka si stále drbe uši. Už sme mali niekoľko kvapiek, ale nezabrali. Trápime sa s tým pol roka a sučky nám je veľmi ľúto.“ Barborka bola ušľachtilý a nežný toy pudel, určite držaný v čistote. Majiteľku veľmi prekvapilo, že sme u jej psa našli ušnú prašivinu. Liečba bola rýchla a úspešná a majiteľke sme poradili, nech sa na výstavách vyhne požičiavaniu vecí používaných pri úprave srsti.

Zápal vonkajšieho zvukovodu (otitis externa) je ochorenie, ktoré postihuje celý rad psov a mačiek. Trochu smutné je, že sa jedná o záležitosť zo strany majiteľov občas podceňovanú. Je to veľká chyba, pretože zdanlivo nepodstatný problém značne komplikuje život psa aj jeho využitie v praxi a pri zanedbaní môže spôsobiť celoživotné trápenie. Pri jednotlivých chorobách, zápal vonkajšieho zvukovodu nevynímajúc, sa väčšinou uvádza pôvodca alebo príčina vzniku, liečba a tiež vec nadmieru dôležitá, teda prevencia alebo zrozumiteľnejšie povedané spôsob, ako ochoreniu predchádzať.

Príčiny zápalu ucha u psa alebo mačky
Príčin vyvolávajúcich zápal vonkajšieho zvukovodu u psa alebo mačky je pomerne veľa a veľmi často sa jedná o súbeh niekoľkých z nich. Otitídu, ako niekedy majitelia psov aj veterinári ochorenie skrátene označujú, môže napr. vyvolať:

bakteriálne infekcie – baktérií, ktoré sa na vzniku ochorenia podieľajú alebo ktoré jeho priebeh zhoršujú, je celý rad. Do tejto kategórie napr. patria Stafylokokus intermedius, Pseudomans sp., Escheria coli, Proteus sp. a ďalšie. Baktérie dokážu vyvolať silný zápal a hociktorému postihnutému psovi z ucha doslova tečie hnis
kvasinková infekcia – najčastejšie je jej pôvodcom kvasinka Malassezia pachydermatis. Kvasinková infekcia býva sprevádzaná špecifickým pachom. Kvasinky spôsobujú nielen zápal zvukovodu, ale postihnutá býva aj spodná časť ušnice a ušná jama.
parazitárne infekcie – zápal vonkajšieho zvukovodu u psa alebo mačky vyvoláva roztoč, ktorého základným hostiteľom je mačka, ale ktorý sa často vyskytuje aj u psa a ďalších mäsožravcov. Jedná sa o chrastovku ušnú (Otodectes cynotis), často označovanú ako ušný svrab.

Strupovka , pre ktorú sú typické dlhé chlpy na končatinách, sa pohybuje po výstelke zvukovodu a napichuje v ňom krvné a lymfatické vlásočnice. Zvukovod reaguje zvýšenou tvorbou mazu, ktorý sa následne rozkladá a vytvára živnou pôdou na rozmnoženie mikroorganizmov. Tie si tam často zanesú pes alebo mačka sami, keď si vďaka chrastovke silne svrbivé ucho drbú.
U malých mačiatok je niekedy invázia ušnej prašiviny tak silná, že sa zvukovod úplne upchá a občas dochádza aj k poraneniu vnútorného ucha.
Samička chrastičky kladie vajíčka, ktoré sú lepivé a dobre na výstelke ucha držia. Celý vývoj chrastičky prebieha vo zvukovode a trvá cca 3 týždne.
Nepríjemného parazita môžu pes alebo mačka získať priamym kontaktom s postihnutým kolegom, k prenosu môže dôjsť aj prostredníctvom chovateľských potrieb. Naozaj sa neoplatí si na výstave vzájomne požičiavať kefy, hrebene, trimovacie nože alebo nožnice.
cudzie teleso – veľké problémy vyvolávajú obzvlášť u psa do zvukovodu zapadnuté trávne osiny, úlomky častí rastlín, voda a bohužiaľ často aj vata, ktorá vo zvukovode uviazne po neodbornom ošetrení

Ako to poznám?
Občas sa majitelia pýtajú, ako poznajú, že určité ochorenie u psa alebo mačky prepuklo. V prípade zápalu vonkajšieho zvukovodu sú príznaky celkom jasné. Pes alebo mačka klope hlavou, a niekedy ju nosia na stranu. Choré ucho si drbe, na pokožke ušnice, v ušnej jame a vo viditeľnej časti vonkajšieho zvukovodu sa mení vzhľad pokožky. Je červená, hocikedy opuchnutá a produkuje sekrét rôzneho charakteru, ktorý často nepríjemne páchne.
Pokiaľ sa niektorý z uvedených príznakov objaví, je rozumné navštíviť veterinárneho lekára. Má možnosť ucho detailne vyšetriť, „pozrieť sa doň“ a overiť, či príčinou problému nie je cudzie teleso. V ideálnom prípade urobí laboratórne vyšetrenie, ktoré nielen určí presnú príčinu problému, ale pomôže správnym smerom viesť liečbu.
Ona totiž ani najlepšie antibiotiká nezničia ušný svrab a naopak ani kvalitné proti svrabové lieky nezvládnu kvasinkovú alebo bakteriálnu infekciu. V prípade záchytu baktérií je možné urobiť citlivosť, na základe ktorej sa zvolia antibiotiká, ktoré na danú baktériu zaberajú.

V súčasnej dobe existujú špeciálne prípravky, ktoré sa pri liečbe otitídy úspešne používajú. Niekedy sa ale zabúda na to, že aj ten najlepší a najvhodnejší liek môže fungovať iba vtedy, ak je správne aplikovaný.

Na čo si teda treba dávať pozor:
1. liek je potrebné aplikovať do vyčisteného zvukovodu. Aj laik pochopí, že ak je ucho plné rozloženého mazu a sekrétu, ktorý produkuje choré tkanivo, môže liek pôsobiť len obmedzene. Majitelia sa čisteniu zvukovodov svojich psov bránia. Majú obavy, že psovi viac ublíži, ako pomôžu. Pritom nejde o žiadny nadmerne zložitý úkon, ale je pravdou, že psovi ani mačke nemusí byť príjemný.
2. liek, ktorý je najčastejšie vo forme kvapiek, je potrebné podávať tak, aby sa dostal aj do hlbších častí zvukovodu. Postup je podobný ako pri čistení. Ušný boltec sa ľahko natiahne nahor a do otvoreného zvukovodu je potom možné vsunúť aplikátor a nakvapkať potrebný počet kvapiek. Dôkladné premnutie umožní rozostrenie lieku po celej ploche zvukovodu. Podobne sa aplikuje aj masť, len sa v jej prípade odporúča naniesť malé množstvo na vatový zmotok a zvukovod ním vytrieť. Pokiaľ je postihnutá vnútorná plocha ušnice, treba liek aplikovať aj na ňu.
3. premýšľať treba nad množstvom podávaného lieku. Je rozumné dodržiavať veterinárom alebo návodom k prípravku určené dávkovanie. Nie je vhodné ucho liekom zahltiť. Naopak je potrebné dodržať dobu liečenia a to aj v prípade, že sa zdá, že je zápal vyliečený. Recidívy sú pri tomto ochorení nepríjemne časté a je dobre im predchádzať.
4. je potrebné udržiavať v čistote okolie ucha. Niekedy zo zvukovodu vyteká sekrét. Pokiaľ zaschne na srsti okolo uší, hrozí nebezpečenstvo vytvorenia akejsi zásobárne infekcií. Psovi so zápalom vonkajšieho zvukovodu nie je rozumné ponechávať neustále na krku obojok. Ako už bolo povedané, klope pes hlavou a je schopný si o obojok otĺcť až do krvi okraja ušníc. Napravenie tohto problému v kombinácii so zápalom zvukovodu je veľmi zložité.
Zápal vonkajšieho zvukovodu u psov a mačiek je ochorenie, u ktorého nie je prevencia jednoduchá. Hovorí sa o dedičných vlohách a veľkú úlohu zohráva utváranie ušnice a nasadenie a nesenie ucha. To všetko sú veci, ktoré majiteľ psa ťažko ovplyvnia. Predsa len sú určité zásady, ktorých dodržiavanie môže výskyt nepríjemného ochorenia výrazne znížiť.

V prvom rade sa jedná o pravidelnú kontrolu stavu uší a to najmä po návrate z prechádzky v prírode. Všetky zvyšky tráv a ich semienok treba rýchlo odstrániť.
Pokiaľ sa vo zvukovode objaví nadmerné množstvo mazu, je vhodné uši vyčistiť. Na trhu sú prípravky, ktoré po nakvapkaní do ucha nadbytočný maz rozpustia a pes ho potom bez ďalšej pomoci zo strany človeka vyklepe. U plemien s dlhšou srsťou je potrebné udržiavať vnútornú aj vonkajšiu stranu ušnice a okolie ušnej jamy. Ťažká, znečistená a sfilcovatelá srsť je podkladom pre vznik dlhodobého problému.
U plemien s dlhými a priľahlými ušnicami je vhodne ucho občas „vetrať“. Veľkú úlohu zohráva aj životný rytmus psa. Skúsenosť učí, že psy, ktorí majú dostatok pohybu, trpia zápalmi vonkajšieho zvukovodu oveľa menej, než psy, ktorí trávia väčšinu času doma na gauči.

Text: Vladimíra Tichá, LABVET BLOG, www.labvet.cz/blog
Foto: Pixabay