mačka Čikitka

"Mňau mňau mňáááááááááááááůůůůůůů mňau, malá panička, pusť ma dnu," škriabať, škriabať, škriabe škriabať. "Mňau mňau mňau mňaauu !!!" Evička precitla. Ešte než stačila otvoriť oči, už si uvedomila, že má mačičku a sú prázdniny.

Hurá! Vstala tak rýchlo, že by sa mamička nestačila čudovať, keby to videla, pretože vstávanie do školy, to je horor. Evička boso prebehla k dverám a otvorila ich. Mačička Čikitka sa doslova vrútila dovnútra. Skočila na posteľ, na stoličke, rozbehla sa po stole a "lovila" papierik od cukríka. Čikitku mali doma už týždeň, ale pre Evička to stále bolo nové a úžasné. Mačiatko si vyškemrala. Majú síce psa, vlčiaka Kazan, ale ten je ockov, chodí s ním do služby as Evičkou si moc nehrá. Zato mačiatko je hravé až až.

"Čo tu vyvádzate? !!", vo dverách sa objavila Eviččina mamička Olga. "Veď je ešte len pol ôsmej." "Čikitka už si chcela hrať." "To vidím, hra sa volá robenie neporiadku. Za chvíľku príď na raňajky. "

"Rožky s maslom a syrom? Ja mám hlad na rožok so šunkou, alebo mám hlad na koláč sa slivky. "" To si mýliš hlad a chuť, "zasmiala sa Olga. "Nemýlim, vážne mami, mám hlad na koláčik." Evička si pohladila bruško, aby ten Kolačkov hlad zdôraznila. "Nevymýšľajte si a pusti sa do jedla." K tanieriku s rožky Olga postavila ešte hrnček kakaa. Potom vzala zo špajze granule a nasypala ich do mačacie misky. Čikitka sa k nej radostne rozbehla, ale keď zistila, že sú to len granule, zatvárila sa sklamane. "Mňau Mňaaauu!" "To vieš, že tí rozumiem, ty máš hlad na kapsičku , ale tá bude až večer." "Mňau mňau veľká panička, do večera je času aspoň na tri kapsičky. Mňau. "

Štefan, Eviččin otecko spal po nočnej, ale Kazan nemohol u tak dôležité časti dňa, ako je raňajky, chýbať. Šikovne si otvoril dvere do kuchyne a Olga sa otočila práve včas, aby uvidela Kazanův ňufák medzi dverami. "No ty si nám tu chýbal," povedala so smiechom.

Kazan nie je vyberavý. Zožral Čikitčiny granule, potom si sadol vedľa Evičky a keď sa Oľga nepozerala, dávala mu Evička kúsky natretého rožku. Prehĺtal to bez hryzenia. Chlamst. A už čakal na ďalší. To, čo si vyžobral, prípadne "našiel" na stole, mu chutilo oveľa viac než psie granule.

Po raňajkách išla Evička s Čikitkou na záhradu, Kazan s nimi. Chvíľku ich pozoroval pri hre, ľahol si do trávy do polotieňa a nakoniec zaspal.

Olga umyla riad a dala sa do varenia. Dnes sa rozhodla pre gulášovku, tým poteší Štefana a pre bleskový koláč sa slivky, ako hovorí Evička. Majú ešte pár kompótov a čoskoro bude čerstvé ovocie. Koláč chutí všetkým aj Simone a jej deťom - Lucke a Lukášovi, ktorí dnes prídu na návštevu. Simona býva na sídlisku, nemá babičku na vidieku, ani žiadnu chatu a tak je veľmi rada, že môže s deťmi jazdiť za Oľgou. Deti si pohrajú na záhrade, a keď je horúco, môžu si na bicykli zájsť k rybníku.

Oľgu z jej myšlienok vyrušil Eviččin smiech a krik. Vykukla z okna. "Ale už mažte z tých záhonov !!!" "To ja nie, to Čikitka, ja ju z nich práve vyháňam a Kazan mi prišiel na pomoc," vyhovárala sa Evička. Než jej Olga stihla niečo peprného odpovedať, uvidela pestrofarebne oblečených cyklistov - Simonu s deťmi. Evička im letela otvoriť. Olga zase letela skontrolovať rúru. A Kazan zaštekal na privítanie.

"Tak čo je nové? Čo ten mňaukajúcim prírastok do rodiny? "S úsmevom vyzvedala Simona. "Ani sa nepýtaj. Je to pekná potvora. Ako pelech využíva Kazan, leží si na ňom pekne pohodlne a on sa ani nepohne, aby ju nezobudil. Celá rodina jej robí vrátnikov, pretože mačička sa chce stále courat, na sladké je ako koza, presnejšie povedané, na sladké je ako naša Evička a taky je zvedavá a všetečná. Všade vlezie, všetko ju zaujíma. Napríklad záhradníčenie, tá druhá časť slova jej ide báječne. Čo zasadím, to vypleje. "

Rozšantené deti priniesli mačiatko ukázať Simone. Tá si vzala Čikitku na klin a tá predviedla tú najposlušnejšie mačičku pod slnkom. Spôsobne ležala na kolenách, pri hladenie blažene zaškriekala a tvárila sa, že rozumie všetkému, o čom sa rozprávajú. "Neverím, že by toto mačiatko vedelo hnevať," povedala Simona. "Vidím, že si akurát tak zrelá na obstaranie mačky," zasmiala sa Olga. "Jo jo, mami, kúpime si taky mačiatko," nadšene vykrikovali Lucka s Lukášom. A Simona im to sľúbila.

Text: Lenka Novotná

Foto: Jindřich Pachta