15.02.10 Starostlivosť

Ošetrenie análnych žliazok

Tento článok je preložený pomocou Google Translate. Na jeho ručnom preklade pracujeme. Ďakujeme za pochopenie.

Upchaté análny žliazky našťastie nepatrí medzi bežné problémy, ktoré musíme u svojho psíka často ošetrovať, predsa však raz za čas komplikujú psom život a mali by sme byť na takúto situáciu pripravení. Rovnako ako u mnohých iných ťažkostí aj v tomto prípade je dôležité včasné rozpoznanie, aby nedošlo ku komplikáciám.

Análny žliazky, alebo tiež paraanální pachové vačky, sú párový orgán uložený pod chvostom dole po stranách ritného otvoru (podľa ciferníku na úrovni štvorky a osmičky). Je to pachová žľaza obsahujúce silne zapáchajúca látku. Za normálnych okolností je žľaza naplnená žltkastú, zakalenú, silne zapáchajúce tekutinou, ktorá odchádza spolu so stolicou, alebo ju môže psík pustiť pri strachu. Problémy sa prejaví ako upchatie žliazok, alebo ako abscesy, ktoré sa tvoria priamo v žľazách. Na problémoch s vyprázdňovaním análnych vačkov sa podieľa niekoľko faktorov, predovšetkým zápcha, málo častá stolica, alebo riedka stolica, ale aj nedostatok pohybu alebo nedostatok priestoru pre vytváranie teritória (pôvodný účel sekrétu análnych žliaz).

Keď dôjde k upchatiu alebo zhustnutia sekrétu, pes má pocit nešpecifického dyskomfortu. Psa môže obťažovať svrbenie na rôznych miestach, predovšetkým na chrbte, prípadne sa pridruží sprievodné ekzémy. Pes môže napr. Jazdiť zadkom po zemi, tzv. Sánkovanie, alebo si môže paradoxne začať vykusovat srsť v iných častiach tela, ako sú napr. Hrudnej končatiny alebo kože na bruchu či chvoste.

Pokiaľ nedochádza ani vtedy k vyprázdneniu žliazok, obsah sa ďalej zahusťuje a celý stav môže odprevadiť zápal. Sekrét stagnujúci vo žliazkach je veľmi agresívny. Pokiaľ nedôjde včas k jeho vyprázdnenie, dochádza k zápalu žliazok a niekedy až k tvorbe fistúl, ktoré vyzerajú ako hnisavé ranky do kože vedľa análneho otvoru. Ak je sekrét vo žliazkach zadržiavaný dlho, môže sa to prejaviť aj celkovými príznakmi. Liečenie zapálené žliazky je dlhodobé, spočíva spravidla v aplikácii mastí, čípkov alebo obkladov podľa pokynov veterinára. Ťažko zasiahnuté vačky sa musí odoperovat.

V prípade, že bude váš pes prejavovať vyššie spomínané príznaky, je nutné sekrét z vačkov mechanicky odstrániť. Tento úkon si nechajte ukázať u veterinára alebo skúsenejšieho chovateľa. Preventívne vymačkávání žliazok u psov, ktorí nejavia žiadne problémy, sa neodporúča, pretože žliazky to stimuluje k ďalšej tvorbe sekrétu.

U psov, ktorí trpia na upchávanie análnych vačkov, je frekvencia vymačkávání individuálne v poriadku mesiacov.

Stav análnych žliazok je potrebné kontrolovať pri každej väčšej psie snahe a olizovanie či obhrýzanie zadnej polovice tela, pri sánkovaní psa s natiahnutými zadnými nohami po zemi alebo pri neustálom väčšom škrabanie - samozrejme pri vylúčení ďalších príčin. Veterinárny lekár naplnené žliazky vyprázdni, niektorí chovatelia análny žliazky vyprázdňujú u svojich psov sami, na to je však potrebné presne vedieť, akým pohybom to šetrne urobiť, aby ste neurobili viac škody ako úžitku a psovi neublížili.

Autor článku: MVDr. roman Musálek

Vetcentrum Duchek, sro

www.vetcentrum.cz