Perzské mačky jednofarebné

Čierna perzská mačka

Táto farba je jednou z najstarších variet a plemeno bolo jedno z prvých oficiálne uznaných. Napriek tomu sa čierne perzské mačky správajú pomerne zriedka. Je ťažké dosiahnuť čisto čierne farby srsti bez akéhokoľvek nádychu, a preto sú perfektné čierne Peržanky veľmi cenené. Vlhko spôsobuje, že srsť získava nahnedlý odtieň, naopak na slnku farba bledne. Starostlivosť o toto plemeno teda nie je vôbec jednoduchá. Srsť mačiatok máva iný farebný nádych či biele škvrnky, majú však zmiznúť do 8 mesiacov. Toto plemeno má farbu očí tmavo oranžovú alebo třpytivně medenou.

Biela perzská mačka

Toto plemeno bolo prvýkrát vystavované v roku 1903 a od tej doby jeho popularita stále stúpa, najmä v USA. Biele perzské mačky sú úzkostlivo čistotné, veľmi dbajú na svoj zovňajšok a pravidelne sa čistí. Variety Selište farbou očí. Tie môžu byť modré, takí jedinci majú sklon k dedičné hluchote, alebo oranžové. Zaujímavosťou sú mačky s nerovnako sfarbeným očami, tie sú totiž hluché na tej strane, kde majú modré oko.

Krémová perzská mačka

Toto plemeno je vzácnejšie ako ostatné perzské mačky, pretože máva málo početné vrhy. Prvé mačky tejto farby pochádzajú z niekdajších náhodne sparených modrých a červených perzských mačiek či snáď farieb, korytnačinových a červeno mramorovaných. Takto vzniknuté plavé plemeno nebrali britskí chovatelia vážený a považovali ich za nepodarené. Americkí chovatelia túto farebnú varietu ale prijali a začali ju šľachtiť. Vo Veľkej Británii začal chov až po roku 1920. Oči krémových mačiek majú sýto medenú farbu.

Modrá perzská mačka

Modré patrí medzi najobľúbenejšie varietu v Británii, aj preto, že je pomerne ľahké ich vyšľachtiť. Vznikla krížením bieleho a čierneho plemena, prvý takto vzniknuté mačky ešte mávali tigrovanie. Už v roku 1899 bolo na londýnskej výstave mačiek predstavené sto jedincov tohto plemena. Vroku 1901 bola založená Spoločnosť pre modréperské mačky a sama kráľovná Viktória bola patrónkou tototo plemena.

Oči majú medenú alebo oranžovú farbu.

Červená perzská mačka

Naproti tomu šľachtenia červených perzských je nesmierne ťažké, pretože sa u nich často vyskytuje žíhanie. Zvyčajne majú mačky tigrovanie, predovšetkým na chvoste, na nohách a na hlave, v dlhej srsti však býva také žíhanie nezreteľné. Vo Veľkej Británii sa toto plemeno objavilo už v roku 1895, k rozvoju chovu dochádza po roku 1940. Oči červených perzských mačiek majú žiarivo medenú farbu.

Čokoládové a lila perzské mačky

Trvalo mnoho rokov, než boli tieto variety vyšľachtené. Prvým jedincom čokoládovej farby bledli sfarbenie srsti, mali svetlé oči, dlhé nosy a príliš veľké uši. Lila sfarbenie vzniklo pridaním génov pre modrú farbu, doteraz sa ich však nepodarilo dostatočne upevniť, je preto vzácne a miznú z chovov. Jedince tohto plemena majú sklon viac sa túlať a sú tiež zvedavejší ako ostatné perzské mačky. Aj tieto plemená majú oči oranžovej alebo medenej farby.