Pleseň u psov, mačiek a ďalších zvierat

 

 

Plesňové (správnejšie hubové) kožné ochorenia psov, mačiek, králikov, morčiat a ďalších zvierat sú, podobne ako u ľudí, nepríjemným zdravotným problémom. Nezriedka sú aj problémom spoločného spolužitia.

 

Huby, ktoré sú schopné vegetovať na tkanivách kože tvoria zvláštnu skupinu zvanú dermatofyta. Medzi nimi sú druhy, ktoré častejšie parazitujú u človeka, iné častejšie u zvierat, ale ostrá hranica medzi nimi neexistuje. K vzájomnému nakazeniu môže dôjsť!

Najčastejšie sa kožné huby zachytávajú na jedincoch s citlivejšou pleťou tj najmä na deťoch respektíve mláďatách zvierat, mládeži v puberte či ženách.

Podľa dlhodobých skúseností nášho pracoviska sa stáva aktuálnym problémom súčasnosti najmä v mestskom prostredí prenos huby druhu Microsporum canis nielen zo psov, ale najmä z mačiek na členov rodiny.

 

Najčastejším zdrojom nakazenia sú v posledných rokoch túlavé mačiatka. Ich súcitní záchrancovia bývajú obyčajne aj prvými postihnutými. Na podobný podozrivý kontakt je preto v prípade problémov treba upozorniť aj ošetrujúceho kožného lekára.

Riziko prenosu sa podstatne zníži prehliadkou nájdeného zvieraťa vo veterinárnej ordinácii najlepšie doplnenou o vyšetrenie v našom mykologickom laboratóriu a to aj v prípade, keď zviera nemá viditeľné kožné ochorenie. Infekčné zárodky húb môže totiž prenášať aj na srsti.

Plesňové kožné ochorenia sú nepríjemné nielen z estetického hľadiska, ale predovšetkým mimoriadnou úpornosťou s potrebou dlhodobej každodennej liečby a taktiež dlhodobým pretrvávaním zárodkov (spór) v prostredí bytu (v prachu, textíliách a pod.). Z kože chorého zvieraťa alebo človeka sa ich milióny sypú do okolia doslova ako z cukorničky.

 

Zárodky v prostredí bytu prežívajú až 1 rok a môžu kedykoľvek znova nakaziť zviera aj človeka! Odolávajú všetkým bežným dezinfekčným prostriedkom okrem špeciálnych. Sú citlivé iba na teplotu vyššiu 50°C (vyváranie). Na prevenciu a liečenie „plesňových“ kožných ochorení u domácich zvierat odporúčame preto dodržiavať aspoň nasledujúce desatoro:

 

1. Po každom styku so zvieraťom si dôkladne umyte ruky.

2. V prostredí, v ktorom sa chorý pes či mačka pohybujú často, vysávajte výkonným vysávačom, ktorý nevíri prach a odpad likvidujte ako v bode 5.

3. V pelechu zvieraťa používajte len provizórne podložky, ktoré je možné likvidovať.

4. Zabráňte styku s chorým zvieraťom najmä deťom a ostatným zvieratám.

5. Pred prvým ošetrením ostrihajte okolie ložísk a odstráňte šupiny a chrasty. Túto akciu, rovnako ako každé vyčesávanie srsti, robte nad umývateľnou podložkou (tácka, vanička) a vyčesanú srsť a kožné šupiny dezinfikujte sparením horúcou vodou (eventuálne spálením) podobne ako použité kefy, prípravky a pod. Zásadne pracujte v gumových rukaviciach.

6. Nezabúdajte na neprerušovanú každodennú liečbu zvieraťa podľa návodu ošetrujúceho veterinárneho lekára po dobu najmenej 6-8 týždňov ani pri zdanlivom vyhojení.

7. Po ukončení liečby absolvujte kontrolné stery liečeného zvieraťa prípadne jeho okolia v našom mykologickom laboratóriu na prítomnosť plesní.

8. Priebežne kontrolujte a likvidujte výskyt vonkajších parazitov (hlavne bĺch), pretože môžu prenášať spóry plesní.

9. Vzhľadom na možnosť prenosu kožných plesní aj z človeka na zvieratá odborne liečiť prípadné ochorenie ľudí.

10. Na výstavách zvierat používajte výhradne vlastné pomôcky na ošetrenie zvierat, dodržujte hygienické opatrenia pri posudzovaní zvierat a pri ošetrení výstavných zariadení.

 

 

Text: MVDr. Hana Prausová, LABVET BLOG, www.labvet.cz/blog

Foto: Pixabay