Potrebná pomoc zvieracím hrdinom z útulkov

V útulkoch sa bohužiaľ stretávame so smutnými zvieracími príbehy. Niektoré končí tragicky, ale našťastie sa objavujú aj tie so šťastným koncom. Tých môže pribúdať hlavne vďaka starostlivosti ľudí, ktorí sa tu angažujú, či už priamo ako ošetrovatelia, osvojitelia, darcovia alebo návštevníci.

Každá pomoc je cenná a môže zachrániť aj život. Nadácia na ochranu zvierat a značky Pedigree a Whiskas sa preto rozhodli o zopakovanie kampane "Pomôžte naplniť misky v útulkoch", ktorú tento rok realizujú už piaty rok. Celkom sa už vďaka tejto aktivite podarilo do českých a slovenských útulkov rozdať 156 ton suchého krmiva. Za výrobky týchto značiek, ktoré si zákazníci zakúpia v období od 15. augusta do 15. novembra 2013, budú do vybraných útulkov darované misky plné psieho alebo mačacieho krmiva.

Prinášame vám niekoľko príbehov priamo od ošetrovateľov. Podelili sa o svoje skúsenosti a zážitky, z ktorých síce mrazí, ale ktoré ukazujú, že s dostatočným zázemím sú zvieratá schopné pobiť sa s nepriaznivým osudom a žiť ďalej šťastný život. Bez pomoci ľudí, ktorí zasiahli v núdzi a zaistili, aby sa zviera dostalo do dobrej starostlivosti, bez podpory útulkov a ošetrovateľov, mohlo všetko dopadnúť inak. Príbehy ukazujú, aké je dôležité útulkom pomáhať, pretože poskytujú starostlivosť a zázemie tým, ktorí to najviac potrebujú. Krásny pocit, ktorý zamestnanci zažívajú pri zaistení novej milujúci rodiny pre zvieratá nájdená v zúboženom stave, im všetko vynahradí. Čím viac ľudí sa do pomoci útulkom zapojí, tým je väčšia šanca, že príbehov o psích či mačacích hrdinoch, ktorí prekonali ťažké obdobia a teraz sú z nich šťastná a zdravé zvieratá, bude pribúdať.

Beckyáš

Beckyáš je krížený nemecký ovčiak. Podľa štandardu má pes tohto plemena vážiť 30-40 kg. Lenže keď sa Beckyáš dostal do útulku, vážil len 14 kg. Jeho prežitie bolo na vážkach a trvalé následky boli skoro isté. Ale on to zvládol, postupne priberal a dnes už je z neho krásny mladý pes, ktorý cez všetky prežité útrapy miluje ľudí a je vďačný za každé pohladenie. Trvalé následky mu zostali na obličkách - nesmie prechladnúť a má špeciálne granule. Zatiaľ ho nikto nechce, čo je veľká škoda, pretože ako kamarát je ideálne.

Andelko s obrovskou kýlou

Andelko našli opatrovatelia uviazanú u brán útulku v príšernom stave. Tomuto droboučkému stvorenie nechal majiteľ narastať čosi, čo vyzeralo ako nádor. A keď "to" dosahovalo až k zemi, "odovzdal" ju do cudzej starostlivosti. Nemala nádor, bola to obrovská prietrž. Bez operácie by neprežila, ale o úspešnosti chirurgického zákroku veľa ľudí pochybovalo. Do prietrže sa presunula časť orgánov z brušnej dutiny. Veterinárna lekárka sa po dohode s ošetrovateľmi z útulku pustila do pokusu o zázrak. Podaril sa! Všetko, čo nebolo na svojom mieste, bolo v poriadku vrátené a bruško je dnes celkom v poriadku. Andelko sa krásne zahojila a našla nový domov.

nevidiaci randiko

Randiko je drobný hrdzavý kríženec (pravdepodobne jazvečíka). Keď bol privezený do útulku, nebol mu ani rok. Bolo zrejmé, prečo sa ho majiteľ zbavil - randiko bol slepý. Príčinou bola asi vrodená vada. Vo výbehu si nosom dokázal "načítať", kde je aká prekážka, takže sa postupne dobre vyznal. Hral si a behal tak, že nikto neveril, že nevidí. (Pes má vraj čuchovú pamäť, kdežto my ľudia zrakovú. Takže ňufák je pre psa to isté, čo pre nás oči.) Randiko si veľmi skoro vzala z útulku jedna pani, mala ho ako kamaráta pre druhého psíka. Avšak po pol roku ho vrátila, čo bolo pr randiko kruté. Bol niekde, kde sa nevyznal, nové zvuky ho miatli, ale hlavne chcel k ľuďom. Plakal a neexistoval spôsob, ako mu pomôcť. Za krátku dobu ho začala pravidelne chodiť venčiť jedna pani. Randiko ju zakaždým vítal, bol moc vďačný a pani rovnako ako psík trpela, keď ho musela po prechádzke vrátiť do koterca. Až to raz nevydržala a odišli spolu. Sú spolu spokojne už dva roky a dokonca do útulku prišli na návštevu.

Niekoľkokrát osirelý Václav

Václav je veselý pes so smutným osudom. Jeho pán zomrel, takže putoval do útulku. Asi po pol roku si ho osvojil starý pán na dedine. Bohužiaľ ten tiež zomrel a Václav osirel druhýkrát. V útulku nechcel byť, veľmi sa mu cnelo. Keď mu raz na prechádzke praskla karabína vodítka, vo svojej psie hlavičke to vyhodnotil ako príležitosť vrátiť sa domov. Utekal do lesa a zostala po ňom len pripravená večera. Ošetrovatelia z útulku smutněli. Druhý deň prišlo auto mestskej polície s ďalším nájdeným psom. Všetci pookriali, keď zistili, že je to utiekli Václav. Veľmi dojemné bolo, keď sa v útulku dozvedeli, kde sa našiel: Cez les sa dostal až do vzdialenej dediny, kde pôvodne so svojím prvým pánom žíl. Tam vypátral veterinárne ošetrovňu, kam kedysi chodili, počkal, až mu otvoria a na kresle čakal na svojho pána. Psíkovi sa nedá vysvetliť, že už sa nevráti. V útulku sa mu začali viac venovať a pomaly si zvyká. Moc by však potreboval mať zase svojho človeka len pre seba. Snáď sa tiež dočká.