Prečo moja mačka v noci vyčíňa, keď cez deň skoro stále spí

Cez deň človek o našej mačke skoro nevie. Raz je na gauči, potom na posteli a popoludní ju väčšinou nájdem natiahnutú niekde pri okne. Vyzerá to, že jej najväčšia starosť je vybrať si na spanie správne miesto.

Potom príde večer.

Akonáhle si ľahnem a mám pocit, že už bude konečne pokoj, začne to. Prebehne chodba, skočí na škrabadlo, niečo spadne v kuchyni a za chvíľu počujem ďalší dupot. Najlepšie sú samozrejme tie nočné šprinty. Človek leží v posteli a zrazu má pocit, že mu cez byt beží malé stádo koní.

Predtým som tomu veľmi nerozumela.

Hovorila som si, prečo preboha spí celý deň, keď potom o druhej ráno potrebuje behať po byte.

Lenže mačka si môj denný režim naozaj neobjednala.

Mačky bývajú najaktívnejšie hlavne okolo svitania a súmraku. Je to pozostatok ich prirodzeného spôsobu života, keď práve v týchto hodinách vyrážali na lov. Takže zatiaľ čo ja mám pocit, že večer už je deň dávno za nami, mačka môže mať úplne opačný názor.

A keď navyše celý deň prespí, energia má na rozdávanie.

Raz som sa na to zamerala trochu viac. Niežeby som jej celý deň stopovala spánok, ale začala som si všímať, čo vlastne robí, keď sme doma. A skutočne. Spí veľa. Lenže medzi tým sa tiež prebehne, niečo pozoruje z okna, chvíľu sa hrá a zase zaľahne.

Keď sme preč, samozrejme neviem, ako jej deň vyzerá. Napríklad prespí väčšinu času. Napríklad sa nudí.

A práve nuda môže byť u bytovej mačky celkom problém.

Vonku má mačka stále čo sledovať. Vtáky, hmyz, iné mačky, ľudí, zvuky, pachy. Doma má misku, pelech a hračku, ktorú už trikrát ignorovala, pretože ju očividne prestala baviť.

Potom sa večer vrátime domov a čakáme, že bude spať.

Ona má ale konečne spoločnosť.

U nás pomohlo začať sa s ňou večer chvíľu hrať. Nič zložité. Udica, myška, niečo, za čím môže behať. Niekedy schovám pár granúl na rôzne miesta a nechám ju hľadať. Je zaujímavé, ako veľmi ju to dokáže zamestnať.

A potom dostane jedlo a väčšinou sa ide upratať niekam, kde má pokoj.

Nie je to žiadna zázračná metóda. Niekedy to zaberie a niekedy sa aj tak o druhej ráno rozhodne, že chodba potrebuje dôkladne prebehnúť.

Čo sme si naopak trochu pokazili sami, bolo nočné mňaukanie.

Keď sa ozvala, niekto vstal. Niekedy dostala jedlo, niekedy pohladenie, niekedy sme len otvorili dvere. Mačka si samozrejme rýchlo spojila dve veci dohromady. Zamniakam = človek vstane.

Chvíľu nám trvalo, kým sme jej vysvetlili, že v noci sa nič zaujímavé diať nebude.

U mačiek je podľa mňa vôbec ľahké niektoré správanie nechtiac podporovať. Človek jej chce vyhovieť, pretože mňauká, a vôbec si neuvedomí, že práve tým jej vlastne ukazuje, že to funguje.

Samozrejme, ak začne mačka naraz v noci veľa mňaukať, prechádza po byte alebo sa jej správanie výrazne zmení, nebrala by som to automaticky ako nejaký jej nový nočný koníček. U starších mačiek môže byť zmena nočného správania spojená aj so zdravotnými problémami a tam už by som sa radšej poradila s veterinárom.

Inak som si ale zvykla na to, že naša mačka jednoducho nemá úplne rovnaký deň ako ja.

Niekedy večer zaspí vedľa mňa a je pokoj. Inokedy počujem o druhej ráno škrabanie na škrabadle a potom známe dusanie po chodbe.

A ráno?

Ráno samozrejme spí.

Roztiahnutá cez pol gauča, spokojná a úplne vyspaná.

Ja už o niečo menej.