Psie reč tela: Signály, ktoré by som si priala poznať oveľa skôr

Psie reč tela: Signály, ktoré by som si priala poznať oveľa skôr

Keď som si zaobstarala psa, bola som presvedčená, že najväčší oriešok bude výchova. Ako ho naučiť privolanie, aby neťahal na vodítku alebo aby doma neničil topánky. Lenže nakoniec som zistila, že oveľa ťažšie je naučiť sa rozumieť tomu, čo mi hovorí on.

A pritom sa snažil od začiatku. Len nie ľudskou rečou.

Myslím, že mnoho z nás robí rovnakú chybu. Čakáme na šteknutie alebo vrčanie, ale všetko podstatné sa väčšinou odohrá ešte predtým. Pes trochu stuhne, otočí hlavu, prestane sa pozerať alebo si len olízne ňufák. Drobnosti, ktoré som si predtým vôbec nevšímala.

Vrtenie chvostom nie je odpoveď na všetko

Neviem, kto prišiel s tým, že vrtiaci chvost znamená spokojného psa, ale drží sa to neuveriteľne dlho. Sama som tomu verila.

Dnes už viem, že je to trochu zložitejšie. Chvost je len jedna časť celého psa. Keď je zvyšok tela napätý, uši má stiahnuté dozadu a pozerá úplne inam, asi nebude všetko tak zaliate slnkom, aj keď chvost stále ide sem a tam.

Je zvláštne, ako človek začne tieto veci vidieť až vo chvíli, keď sa na psa prestane pozerať len letmo. A potom si hovorí, že mu to vlastne ukazoval celý čas.

Niekedy je najlepšie nechať psa byť

Toto mi trvalo asi najdlhšie.

Mala som pocit, že musím stále niečo robiť. Keď odišiel do inej miestnosti, išla som za ním. Keď si ľahol bokom na záhrade, hneď som kontrolovala, či mu niečo nie je. Pritom dosť často chcel jednoducho len chvíľku pokoj.

Dnes už to toľko neriešim. Keď si potrebuje oddýchnuť, odpočinie si. Keď sa nechce maznať, tak sa jednoducho nechce maznať. A čuduj sa svete, väčšinou za mnou za chvíľu príde sám.

Možno je to maličkosť, ale príde mi, že odvtedy sme na seba napojení o niečo viac.

Tie malé signály bývajú najdôležitejšie

Občas si pes olízne ňufák. Inokedy si zívne, aj keď rozhodne nevyzerá ospalo. Alebo sa zrazu začne viac rozhliadať okolo seba.

Kedysi by som nad tým mávla rukou.

Teraz už skôr zbystrím. Nie preto, že by som v každom pohybe hľadala problém, ale pretože som pochopila, že psy často začnú šepkať skôr, než majú potrebu niečo hovoriť nahlas. A keď ich človek počúva už v tejto chvíli, veľa nepríjemných situácií sa dá predísť.

Samozrejme nie vždy. Stále sa občas spletu. To asi každý.

Čím viac svojho psa poznám, tým menej si myslím, že mu rozumiem

To možno znie zvláštne, ale je to tak.

Predtým som mala pocit, že všetko chápem. Dnes nad niektorými situáciami premýšľam oveľa viac. Každý pes je iný a to, čo platí pri jednom, nemusí fungovať pri druhom. Preto mám radšej pozorovania než rôzne univerzálne návody.

Rovnako ako u ľudí. Tiež predsa nepoznáme náladu každého podľa jedného výrazu na tvári.

A možno práve preto ma život so psom stále baví. Človek má pocit, že už ho pozná skrz na skrz, a potom ho prekvapí niečím, čo ešte nezažil.

Myslím, že to najmenšie, čo pre neho môžeme urobiť, je snažiť sa mu rozumieť. Dopriať mu kvalitné kŕmenie, dosť pohybu, miesto, kde si odpočinie, a hlavne trochu pozornosti. Pretože pes nám toho hovorí skutočne veľa. Len je občas potrebné na chvíľu stíchnuť, aby to bolo počuť.

Tak zase budúci týždeň, pri novom článku.

Barča - tím krmeni.cz