Psie útulky praskajú vo švíkoch

Už dávno nie sú psie útulky miestom zabehnutých a stratených psov, kde si ich majitelia opäť nájdu či si ich osvoja iní záujemcovia. V dnešnej dobe sú predovšetkým plná štvornohých zvierat, ktorá jednoducho niekto odložil, pretože mu bola na obtiaž. Veľa ľudí si kupuje psa ako módny doplnok, a keď ho prestane baviť alebo zistí, že zaberá dosť času a peňazí, zbaví sa ho. Psíka si môže zaobstarať každý bez obmedzenia, ale bohužiaľ ho bez obmedzenia môže tiež odložiť a vyhnať. Potom prichádzajú na rad útulky, ktoré preberajú všetky náklady na jeho život. V súčasnej dobe takmer všetky praskajú vo švíkoch. Dokladom toho je aj súkromný útulok v pražských Modřanoch, ktorého majiteľke neustále volajú ľudia a žiadajú ju, aby sa ujala ďalšieho a ďalšieho psíka, pre ktorého už v inom útulku nemajú miesto. Majiteľka sa stretáva s najrôznejšími psami, ktoré často spája nejaká tragická skúsenosť.

V Modřanská útulku sa neustále strieda zhruba dvadsať psov rôznych plemien, ktorí tu nachádza svoj dočasný alebo trvalý domov. Karol, kríženec vlčiaka a veľkého bradáča, tu žije už sedem rokov. Svoju životnú dráhu začal v psom útulku v Dolní Měcholupy, kde si našiel aj kamarátku Gerin - čistokrvného ovčiaka. Čoskoro si ich vzali mladí ľudia na stráženie do autobazáru. Neskorší vlastníci autobazáru ale psy nechceli a rozhodli sa ich nechať minúť. Potom, čo veterinár s uspaním oboch psíkov nesúhlasil, zohnali si na ich usmrtenie dokonca mäsiara. Našťastie sa o tom včas dozvedela majiteľka útulku a hneď sa pre nich rozbehla. Gerin už bola ochrnutá, ale Karel všetko zvládol.

Šťastného konca sa dočkal aj nemecký ovčiak Ben, ktorého ako šesťročného našli ľudia v Novákoch na ceste. Bol bez srsti, spálený, mal vykopanej predné zuby a urazené očné zuby. Bol skrátka v otrasnom stave. Vyzeral, že sa bude musieť nechať utratiť. Nálezcovi okamžite volali do modranského útulku a jeho majiteľka pre psíka prišla. Ben nebol vôbec schopný pohybu. Dlhodobo ho musel liečiť veterinár. V útulku ale nakoniec žil ďalších trinásť rokov. Keď v devätnástich rokoch zomrel, majiteľka ho pochovala na psím cintoríne v Bohniciach.

Rad psíkov sa však v útulku moc dlho neohreje a získa čoskoro novú rodinu. Päť roztomilých šteniat, ktorá niekto v zime pohodil v igelitovom vreci v Krčská lese, bolo napríklad hneď preč. Veľmi vďačnými psíkov sú tí handicapovaní. Majiteľka sa už stretla s nepočujúcim dalmatíncom či psy s jednou nohou. Väčšiny z nich sa však už noví páničkovia ujali.

Verím, že sa čoskoro zmení legislatíva, ktorá ešte nevyžaduje dostatočnú zodpovednosť majiteľov, a s ňou klesne počet bezcharakterných ľudí, ktorým je ľahostajné, čo sa s ich "najlepším priateľom" deje. Ľudia by si mali kupovať psíkov s vedomím, že ide o živého tvora, o ktorého bude potrebné sa dlhodobo starať. Z útulkov by sa potom nemuseli stávať nemocnice, ktoré zachraňujú psie životy a stále platí za nevyhnutné vyšetrenia a liečbu. Že tomu tak zatiaľ nie je ma vždy presvedčí práve modřanský útulok, ktorý často navštevujem, a ktorý by bez najrôznejších sponzorských darov či drobných príspevkov nemohol fungovať.

pavel Klega

patrón Útulku pani Kladivové v Modřanech a námestník pražského primátora