Sokoke

pôvod

Plemeno sokoke získalo svoj názov podľa miesta odkiaľ pochádza. Meno označuje les Arabuko Sokoke v Keni, kde tieto mačky žili po mnohých desaťročí než boli objavené ľuďmi. Les má rozlohu asi 400 km2 a nachádza sa pri miest Kileffi a Malindi. V 80. rokoch žil na mieste zvanom Watamu, ktorý bol v blízkosti lesa Sokoke, manželský pár. Jedného dňa na záhrade našli vrh mačiatok, ktorý sa až nápadne podobal mačke divokej. Mačiatka si nechali, ale bolo im divné, že nelovia vtáky ani myši, ale iba hmyz a niekedy je Mazel videli, ako sa pasú na tráve. Mačiatka veľmi rýchlo Rösle a pomerne dobre si zvykla na život u ľudí. Ich veterinár im rozprával, ako na tieto mačky narazil v lese Sokoke, že sa ich snažil chytiť, ale márne. Mačky mu vždy utiekli a tak ľudia v okolí lesa Sokoke začali hovoriť týmto mačkám mačky divej. Manželom sa tieto mačky veľmi zapáčila a tak začali s plemenitbou. Čoskoro sa ich chov rozrástol io mačky a mačiatok, ktoré nachádzali ľudia v okolí lesa. Raz za nimi prišla priateľky z Dánska, ktoré sa mačky zalíbilynatilik, že si dve mačiatka odviezla so sebou do Dánska, kde začala bojovať o to, aby boli tieto mačky oficiálne uznané. V roku 1984 sa sokoke dočkala prvej výstavy, ktorá sa konala v Kodani. V roku 1983 boli toto plemeno uznané ako experimentálne a začalo byť známe ako africká krátkosrstá mačka. V roku 1992 bolo plemeno uznané organizáciou FIFE a bol mu pridelený názov sokoke.
Ani dnes nie je však toto plemeno moc známe a mnoho ľudí si ich pletie s klasickou európskou mačkou (Murkom). Veľkou nevýhodou tohto plemena je, že nie všetky mačky môžu byť plodné, čo zabraňuje ďalším generáciám. Neplodnosť spôsobili gény, ktoré pri plemenitbe zdegenerovali.
Najviac sa toto plemeno chová ako inak než v Dánsku, ale aj po Európe sú rozmiestnené hŕstky chovateľov, ktoré sa tomuto plemenu venujú. Aj dnes sa sokoke dováža až z Kene, aby sa zabránilo problémom s príbuzenskej plemenitby.


povaha

Aj keď táto mačka žila po mnoho desaťročí osamotene, sama sa o seba starala, veľmi dobre si zvyká na život, ktorým žijú mačky domácej. Pretože bolo toto plemeno zvyknuté na samotu, na život bez ľudí, pomerne dlho potrvá, kým si získate dôveru mačky a preto sa odporúča brať si sokoke ako mačiatko a nie ako dospelú mačku (dospelá mačka si ťažšie zvyká na nové prostredie a nových ľudí). Sokoke má veľmi hravú a inteligentný povahu. Je veľmi aktívny, čo potvrdzuje aj to, že si radi hrajú mimo domova a najčastejšie ich môžete vidieť v korune stromov, ako sa len tak preháňajú medzi vetvami. Na rozdiel od iných mačiek sa sokoke pomerne rada kúpe. Niekedy si len tak skočí do rybníka, chytí si rybu a považuje to za ohromnú zábavu.
Soko má veľmi rada spoločnosť ľudí. Aj keď je v spoločnosti detí, psov či iných mačiek javí sa jeko veľmi spoločenský tvor. Toto plemeno je veľmi ľahké naučiť treba aportovať, ale verte, že vďaka svojej inteligencii sa mnoho vecí naučí samo, napríklad otvárať dvere.


starostlivosť

Srsť tohto plemena môžete udržať vo výbornom stave aj s minimálnou starostlivosťou. Postačí ak srsť raz týždenne vykefujete kefou z prasačích štetín a potom môžete srsť pretrieť semišovým, či iným jemnou handričkou, aby ste docielili zvýšenie lesku srsti. Raz za mesiac, alebo podľa potreby mačku umej a ostré konce pazúrikov občas zastrihnite dobrými klieštikmi, a uši vyčistite prípravkom pre nich určeným.


Telo: Sokoke pôsobí na pohľad veľmi elegantne. Jej stredne veľké, svalnaté telo je vybavené dobre vyvinutým hrudníkom. Zdaní nohy sú dlhšie ako nohy predné a sú zakončené oválnymi labkami. Chvost je na základni pomerne široký, po celej svojej dĺžke stredne dlhý a pomaly sa zužuje do ostrej špičky. Aj keď je mačka stredne veľká, vďaka svojej ťažkej stavbe kosti je pomerne ťažká. Keď si sokoke sadne, malo by telo vytvoriť čistý trojuholník s preponou, ktorú tvorí chrbát.


Hlava: Halva, ktorá pôsobí klinovitým dojmom je v pomere k telu mála, s rovným nosom a pomerne mohutnú bradou. Stredne veľké uši sú na základni široké a poamlu sa zužujú do zaguľatené špičky. Pretože uši stojí pomerne vysoko na hlave, pôsobí mačka ostražitým dojmom. Oválne oči môžu mať niekedy až mandlovitý tvar a sú posadené veľmi široko od seba. Okolo očí by mal mať sokoke čiernu linku a to zospodu aj zhora.


Srsť: Sokoke má krátku a lesklú srsť, ktorá výrazne prilieha k telu. Na dotyk pôsobí srsť hodvábnym dojmom aj cez to, že podsada je veľmi malá, alebo chýba úplne. Niekedy môže mať sokoke na bruchu chlpy dlhšie ako na ostatných častiach tela, avšak to niektorí posudzovatelia na výstavách hodnotia ako chybu.
farby: Toto plemeno sa vyskytuje iba s takzavnou mramorovanú tabby kresbou. Niekedy sa tejto kresbe tiež hovorí blotchet tabby. Kresba má vždy podklad zlatý až zlatohnedý, niekedy môže byť podklad aj šedivý a kresba je tvorená čiernou či tmavo hnedou farbou. Na výstavách sa veľmi dobre hodnotí, ak je sokoke sfarbená prúžky, a to pokiaľ možno čo najviac súmerne. Keď dá sokoke prednej nohy k sebe, mali by prúžky vytvoriť veľa otvorené V, a na hlave by mali byť dva pruhy po krajoch veľmi viditeľné a uprostred dva menej viditeľné, ktoré smerom na chrbát tmavnú. Vankúšiky od hmatových chloukpů by mali byť vždy biele, rovnako tak ako fúziky. Oči majú farbu janrtarovou až svetlo zelenú. Z rohu oka by mal ísť čierny prúžok, ktorý smeruje na zadnú časť hlavy.
Veľkou zvláštnosťou je, keď sa narodí mača, ktoré má snežnou, čiže bielu farbu. Ich oči sú modré a veľmi pripomínajú siamky. Aj keď majitelia takýchto mačiek často čakajú, že biela farba vymizne, nie je tomu tak. Sfarbenie týmto mačkám zostane navždy. Ešte treba podoknout, že táto farba nebola, as najväčšou pravdepodobnosťou ani nebude, na výstavách uznávaná.

Text: Veronika Hůlová