Svetový deň boja proti besnote

Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj tento rok si 28. septembra organizácie zodpovednej za zdravie ľudí a zvierat v celom svete, medzi ktoré patrí aj Štátna veterinárna správa (SVS), pripomenú "Svetový deň boja proti besnote" (World Rabbies Day). V mnohých krajinách vrátane SR síce už besnota bezprostrednou hrozbou nie je, riziko opätovného zavlečenia choroby na naše územie však stále existuje. Z tohto dôvodu aj tento rok pokračuje monitoring, v rámci ktorého sú vyšetrovaná uhynuté voľne žijúce zvieratá (najmä líšky), od začiatku roka do konca augusta bolo vyšetrených viac ako 2 500 zvierat.

Posledný prípad besnoty v SR bol u pozemných stavovcov zaznamenaný pred viac ako 15 rokmi (apríl 2002) u líšky. Čo sa týka domácich zvierat, bola posledným nakazeným zvieraťom mačka vo februári 2001. Nákazu sa podarilo v ČR prakticky vykoreniť predovšetkým vďaka programu orálna vakcinácia líšok proti besnote uskutočnenému v rokoch 1989 až 2009. Vzhľadom k priaznivej nákazovej situácii v roku 2004 Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE) uznala SR za štát bez tejto nákazy a tento status trvá doteraz. "Napriek tomu sú z preventívnych dôvodov v ČR stále vyšetrované uhynuté a zastrelenej líšky, prípadne ďalšie voľne žijúce zvieratá. Vyšetrené v posledných rokoch spravidla býva 2 000 až 3 000 kusov zvierat ročne, "uviedol Zbyněk Semerád, ústredný riaditeľ SVS.

Pri tejto príležitosti JRC pripomína, že všetci psi, líšky a jazvece držanie v zajatí musí byť vo veku 3 až 6 mesiacov zaočkované a následne preočkovaciu dávku proti besnote. Aj naďalej platí tiež povinnosť predviesť zviera, ktoré poranilo človeka, na vyšetrenie veterinárom 1. a 5. deň po poranení. V minulom roku bolo v ČR klinicky vyšetriť súkromnými veterinárnymi lekármi viac ako 4 000 zvierat, ktorá poranila človeka. Ani v jednom prípade nebolo zistené, že by zviera bolo nakazené. V roku 2015 bol diagnostikovaný jeden pozitívny prípad besnoty u netopiera nájdeného v pražských Riegrových sadoch. Podobný prípad sa vyskytol v závere tohtoročného augusta v Poľsku, v blízkosti hraníc s Českou republikou. Besnota netopierov je považovaná za špecifickú variantu choroby, preto jej výskytom nie je dotknutý status štátu prostého besnoty.

V niektorých európskych štátoch sa besnota stále vyskytuje. Problémy s nákazou majú napríklad v Rumunsku, kde predstavujú veľký problém túlavé psy. Z tohto dôvodu SVS opakovane v posledných rokoch nabádala slovenských turistov pri cestovaní po tejto krajine k opatrnosti. Podobne JRC tiež dôrazne varovala pred dovozmi psov neznámeho pôvodu z oblastí, kde sa nákaza vyskytuje, do ČR. Prípady besnoty (najmä u líšok) bývajú hlásené aj zo susedného Poľska. SVS preto stav ochorení stále pozorne sleduje. Európska komisia pred časom predstavila svoj cieľ odstránenia besnotu na celom území Európskej únie do roku 2030.

Besnota je vírusové ochorenie teplokrvných živočíchov, vrátane človeka, ktoré napáda nervový systém a končí smrťou. K prenosu ochorenia dochádza prostredníctvom infikovaných slín, najčastejšie v dôsledku pohryzení nakazeným zvieraťom, prípadne mačacím poškriabaním. Inkubačná doba kolíše od niekoľkých dní až po niekoľko mesiacov. Prepuknú Ak príznaky ochorenia spočívajúce v zmenách správanie, agresivite či nekontrolovaných kŕčoch, končí ochorenie vždy smrťou. Predovšetkým v Afrike a Ázii umierajú na besnotu stále desiatky tisíc ľudí ročne. Najčastejšie sa jedná o deti Pohryzené nakazeným psom.

Petr Vorlíček, tlačový hovorca SVS, www.svscr.cz

Foto: pixabay.com