Turecká mačka van

Toto vzácne plemeno pochádza z juhovýchodného Turecka. Meno dostalo podľa názvu jazera Van, v ktorého okolí sa prirodzene vyvinulo, izolované od ostatných oblastí. Slovo van tiež poukazuje na sfarbenie srsti, ktorá pôvodne bola okrem hlavy a chvosta celá biela. Turecká van má pre mačky nezvyklou vlastnosť - nebojí sa vody a sama rada a dobre pláva. Preto sa jej niekedy tiež hovorí "turecká plávajúca mačka".

História

Van je veľké jazero v horách juhovýchodného Turecka pri hraniciach s Iránom. Je to nehostinné územie vo výške asi 1600 m . nm, v zime s častými snehovými búrkami. Do dediny na brehu jazera dorazili v roku 1955 dve Angličanky, Laura Lushingtonová a Sonia Hallidayová. Pátrali tu po pôvodnej forme tureckej angory. Na svoje prekvapenie však narazili na biele mačky s hodvábnou srsťou, tmavočerveným (auburn) motýlikom na hlave a rovnako sfarbeným chvostom. Tieto mačky patrili k úplne inému typu než tureckej angory. Cestovateľky dostali darom párok mačiatok, ktorá vzali do vlasti a ktorá položila základ prvému chovu tohto plemena vo Veľkej Británii. O štyri roky neskôr sa pani Lushingtonová vrátila pre ďalší zástupca tohto vzácneho plemena a predstavila chovateľom a milovníkom mačiek tureckú van. Spolu so záujmom o toto plemeno vzrástol postupne aj dovoz ďalších tureckých van mačiek do Európy. V roku 1969 uznala toto plemeno britská felinologická organizácie GCCF vo farbe auburn-white, uznanie FIFe nasledovalo o tri roky neskôr. Prvé mačky tohto plemena pochádzajúce z britského chovu boli dovezené do Spojených štátov v roku 1970 a v roku 1985 bolo plemeno prvýkrát uznané severoamerickú organizácií TICA. V roku 1986 prišlo aj uznanie krémových variantov a od roku 1998 uznáva FIFe aj všetky ostatné farebné variety. V posledných dvadsiatich rokoch sa začína turecká mačka van viac objavovať na výstavách a jej obľuba rastie, najmä v USA a Austrálii. Laura Lushingtonová je predsedníčkou asociácia tureckých van mačiek - Classic Turkish Van Cat Association.

vzhľad

Turecká van je strednej veľkosti, pevne stavaná .V niektorých znakoch pripomína svoju krajanku, tureckú angoru, je ale oveľa mohutnejšie a pre charakteristické sfarbenie nie je možné ich zameniť. Typickým znakom tureckej van je biela polodlhá hodvábna srsť bez vlnitej podsady sa škvrnami na hlave a pod ušami. Chvost je huňatý a tiež môže byť tmavo zafarbený. V USA sú radená k veľkým plemena, kedy kocúr má až 9 kg , Mačka váži polovicu. V Turecku aiv našich chovoch sú oveľa ľahšie, u mačiek dosahuje hmotnosť okolo 3 kg au kocúrov 3,5 kg . Telo majú svalnaté so silnou stavbou kostí. Samce sú obzvlášť svalnatí na krku a ramenách. Chvost je stredne dlhý a veľmi dobre chlpatý. Labky sú skôr malé, úhľadné, zaguľatené as ružovými vankúšiky. Hoci je ich telo veľké a ťažko stavané a majú široké plecia a silné kosti, sú veľmi pohyblivé a pohybujú sa ladne as šarmom, čo tiež patrí k charakteristike plemena. Majú silné nohy, čo z nich robí veľmi dobré skokanov. Dokážu vyskočiť až 2 metre vysoko. Hlava je krátka a klinovitá so stredne dlhým rovným nosom a výraznou, mierne zaoblenou bradou. Uši sú veľké, otvorené, skôr špicaté, sa Štetôčka. Vnútorná strana uší má byť perleťovo ružová. Nosová zrkadlo (noštek) a vankúšiky labiek sú ružové. Veľké guľaté oči majú väčšinou jantárovú farbu, objaviť sa môžu aj jedinci s modrými očami či nerovnakou farbou očí, tí potom často mávajú, rovnako ako u iných plemien, problémy s vrodenou hluchotou. Modrá farba očí je takmer vždy tyrkysová, ale farba žltých očí je veľmi rozdielna. Prechádza z čisto jantárovej, svetlo jantárovej, žltej až po mandľovo zelenú (standart FIFe ale uznáva iba jantárovú farbu bez nádychu zelenej, ktorá sa často vyskytuje). Veľmi zriedkavo sa vyskytuje aj hnedá farba očí. Farba oka je po narodení sivastá a začína sa meniť po 25 dňoch a konečnú podobu získava po 40. dni veku.

Srsť

Srsť je dlhá, mäkká a hodvábna, bez vlnité podsady. To robí srsť veľmi zvláštne, podobnú kašmíru. Lenivá postupne v lete, v zime je plemeno v najkrajšej hustej srsti. Pôvodne boli turecké van biele s gaštanovo hnedou kresbou na hlave a na chvoste. Toto pôvodné sfarbenie sa požaduje na výstavách vo Veľkej Británii, v ostatných krajinách sú povolené aj kombinácia bielej srsti s čiernymi, modrými alebo želvovinovými odznaky. Srsť tureckých vaní je biela bez žltého nádychu, farebný je len chvost a motýľ na hlave, ktorý rozdeľuje biela lysinka (niekoľko málo škvŕn na tele je tolerované, dokonalá kresba je podstatná pre výstavy). V lete je srsť ľahká, pomerne krátka, hodvábna, bez podsady. V zime je bujná, hustá a dlhšia. V horských oblastiach Turecka panujú extrémne klimatické podmienky, v zime musí srsť chrániť pred krutou zimou, v lete naopak pred horúčavou. Turecká mačka van preto v letnom období nápadne lenivá a má vzhľad krátkosrsté mačky. Jej srsť vyžaduje minimálne trikrát týždenne česanie k zamedzeniu plstnateniu srsti. V období pĺznutia aj častejšie. Práve preto, že nemá hustú podsadu, češe sa ľahšie než perzské mačky. Mokrá srsť veľmi rýchlo osychá. Nie je náročná na údržbu. Pojem "van" je niekedy používaný na opis bielo skrvnitých mačiek iných plemien, ktoré majú kresbu obmedzenú len na hlavu a chvost. Platí to hlavne pre americkú krátkosrstou, nórsku lesnú a perzskou mačku.

farebné variety

Kresba typu van je spôsobená génom S pre škvrnitosť, ktorý je dominantný. To znamená, že každý rodič je jeho nositeľom. Sfarbenie pôvodné vaní je biele s červenou (zvanou auburn) kresbou, ktorá musí mať rovnaký odtieň na hlave aj na chvoste. V Británii sa plne uznáva len mačka s červenými škvrnami a jantárovými očami. Farba očí má byť modrá, jantárová alebo u jedného oka modrá au druhého jantárová. V Spojených štátoch aj u nás sú uznávané aj mačky so srsťou čiernou, modrou a korytnačinová. Farba kresby dosiahne svoje nádherné kvality až za niekoľko rokov. Základná farba je čisto biela z typickými odznaky na hlave a chvoste, tento druh sfarbenie je aj u ostatných plemien nazývaný van. Farba odznakov je originálne červená, u vanov nazývaná gaštanová (auburn), teraz sú odchovávané tiež vo farbách korytnačinová, čierna, krémová, modrá alebo s mourovanou kresbou (tabby). Niektoré mačiatka červenej farby majú na hlave čierne chlpy, ktoré poväčšine po 2. mesiaci života zmizne.

povaha

Medzi najpozoruhodnejšie vlastnosti tohto plemena patrí jej vzácna obľuba vody. Miluje vodu a výborne pláva. Pod vodou dokonca lovia rybky. Turecká mačka van má neobvyklý charakter a zaujme nás nádherným mňaukaním. Turecké van sú temperamentné a inteligentné mačky, ktoré si v domácnosti spravidla vyvolí jedného človeka. Je to živé plemeno, veľmi spoločenské a prítulné. Majú neobyčajne bujný temperament, zvlášť v mladom veku, a okrem toho, že milujú hrátky vo vode, šantia rady tiež v snehu. Tieto mačky je vhodnejšie chovať, ak je to možné, v páre, pretože pre svoje hry potrebujú jedinca s rovnakým temperamentom. Sú veľmi aktívne a chytré. Milujú hry, skákanie a preskúmavaní svojho územia, ktoré je pomerne veľké. Sú energické, a rovnako ako si divoko hrajú, tak intenzívne dokážu aj odpočívať. Turecká van je verná a milujúci mačka. Vani sú "ľudské mačky", majú rady ľudskú prítomnosť a rady žijú v rodinnom prostredí. Musia byť neustále s ľuďmi, nech robia čokoľvek, alebo sa pohybujú kdekoľvek. Pokiaľ je ich kontakt s ľuďmi obmedzený, rýchlo zdivejú. Sú veľmi láskyplné, rady si trú hlavu a dávajú pusinky svojmu človeku. Mnohé z nich sú nadšené, keď sú objektom záujmu. Niektorí majitelia je pre ich špecifický charakter nazývajú "kočkopes". Proti votrelcom sa stavia odmietavo a útekom. Sú veľmi žiarlivé k ostatným zvieratám i ostatným ľuďom. Jej povaha je veľa závislá na povahe matky, mačacie aj ľudské výchove a ľudskom kontakte počas doby odovzdávaní návykov u mačiatka. Komunikujú krásnym hlasom. Majú širokú škálu hlasového prejavu, ktorú dokážu veľmi dobre vyjadriť svoje pocity, priania a protesty. Sú veľmi temperamentný a ich temperament môže človeka vyčerpávať. Sú to hravá mačky a nemajú veľa zmyslu pre pokoj. Sviští životom maximálnou rýchlosťou a užívajú si každú sekundu. Bolestivé uhryznutie neznamená nepriateľstvo, skôr sa jedná o emocionálne výlev nadmerné priazne. Uhryznutie z lásky sú špecialitou väčšiny vanov.

Šikovní vaňové dokážu otvárať dvere, skrinky a dokonca aj zásuvky. Aportovanie je zábava, ktorú dokonale zvládajú, hľadajú a prinášajú naspäť drobné hračky, aj keď je hodíte letí akokoľvek ďaleko. Sú veľmi učenlivé, mačiatka sa naučia svoje meno v priebehu 2-3 mesiacov. Naučia sa používať rôzne drobné ľsti k oklamanie svojho človeka a získanie svojich výhod. Sú to sebavedomé mačky so sklonmi k dominancii, preto ich treba vychovávať, ak nemajú jedného dňa prevziať nad vašou domácností nadvládu. S deťmi sa dobre znesú, aj keď ale ľudské potomstvo považujú tieto sebavedomé mačky skôr za rovnocenné než nadradené členmi skupiny. Na svoju veľkosť majú neobyčajnú chuť k jedlu. Sú otužilé a rady zdržiavajú vonku. Ideálne je preto dom s uzavretou záhradou, terasou alebo dvorčekom.

záver

Mačky plemena turecká van patrí stále k najvzácnejším mačacím plemenám vôbec. Je prekvapujúce, že nie sú medzi chovateľmi viac rozšírené, veď krása, temperament a šarm týmto mačkám rozhodne nechýba.

-zs-

Foto: Renata Hofmann