Vyprážané mačacie na kyslo

Zdá sa vám titulok podozrivý?

Ale nie, nečakajte recept z cudzokrajných diaľok.

Je to len o nás - o ľuďoch. A o zvieratách, ktorá k nám po stáročia neodmysliteľne patrí.

Ostatne, umenie titulkov dokonale ovládajú bulvárne plátky, o ktorých dnes bude tiež reč, čo treba: Spevák X opustil rodinu (práve odišiel na turné), herečka Y chystá samovraždu (vo filmovej úlohe), politik Z platia za dievčatá (nasleduje foto s dcérami ) atď.

Zvieratá k nám síce po stáročia neodmysliteľne patrí, ale ešte nedozněla vlna odložených prázdninových darčekov, kedy sa z rodinného maznáčika náhle stáva odložený opuštěnec, a už sa pomaly blížia Vianoce, kedy sa situácia často opakuje. Ľudská zodpovednosť bohužiaľ nemáva dlhé trvanie. A tak sa útulky pomaly, ale iste zapĺňajú a nastávajú každoročné zimné obavy, ako to zvládnuť.

Ako je známe, útulky to v tomto štáte, kde nie sú často vyriešené ani základné potreby občanov, nemajú ľahké. Bohužiaľ nemožno spoliehať, že sa dočkajú adekvátne podpory v spoločnosti, kde často ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Alebo vie, a snaží sa to robiť tiež, ale lepšie. Či skôr efektívnejšie a do vlastných korýt, samozrejme. Nič nové pod slnkom.

Ochrana zvierat je často ľúbivým bodom volebnom programov a vyhlášok, avšak realita je úplne iná. Obce a magistráty svoje zákonné povinnosti úplne ignorujú, útulky sú teda nútené túto činnosť neustále suplovať, čo logicky spôsobuje znateľné zásahy do ich reálnych rozpočtov.

Keď je zle, prosí sa o pomoc.

"Pomôže každá stokorunáky" či "z malých kvapiek sa skladá mora", tyhle vety môžu niekomu pripadať ako otrepané frázy, ALE - existencia neziskových zariadení, ktoré pomáhajú, stojí a padá práve na týchto kvapkách. Z nich sa lepia každodenný boj o prežitie, v ne sa dúfa, ony ich drží nad vodou. "Sme vďační za každú korunu" - toto nie je volebný heslo, toto je holá realita. Nádej, že pôjdeme ďalej, nám nedávajú vzdušné zámky, ale drobné príspevky ľudí so srdcom na pravom mieste, ktorí sa vzdajú toho či onoho, bez toho za to čokoľvek očakávajú. Proste to tak cíti a je im ľúto, že nie je v ich silách pomôcť viac.

Ochrana zvierat ako taká nie je lukratívnym biznisom. Presnejšie, nie je žiadnym biznisom. Klasickou reakciou silných spoločností býva konštatovanie, že na sponzoring ochrany zvierat nemajú zdroje, že sa jedná o málo atraktívnu oblasť pod. Prípadne nasleduje hrdý dodatok: "My už predsa pomáhame" a zaznie zvučné meno športového klubu či modelingovej agentúry. Avšak, organizácia, ktorá "iba" pomáha zvieratám, rozhodne nemôže za sponzoring ponúknuť recipročné program ako napríklad hokejový klub, televízne superstar či miss sa sľubne našliapanú kariérou. Je teda logické, že sponzor musí byť predovšetkým obchodník. Za svoje peniaze si chce kúpiť lukratívne priestor - logo firmy na dresoch nádejných hokejistov či na sexi bielizni žiaducich modeliek, to je to, o čo tu ide. Nezištná pomoc potrebným? Nenechajte sa vysmiať. Útulky nefungujú vďaka podpore tých, ktorí to majú "v popise práce", ani nie vďaka záujme tých, pre ktoré sú státisíce drobnými.

Nejedna celebrita sa rúca z nadmiery práce, tklivé žiali na titulkoch bulvári, narieka, ako sa obáva splátok hypotéky a skôr než odíde úplne novým vozidlom v miliónovej hodnote ešte na záver cvične zaslzí, ako sa jej dnes žije z ruky do úst. Že ich "práca" prináša predovšetkým honoráre a slávu? Medzi nami, na tom nie je predsa nič zlého, byť v šoubiznise náležite ocenený. Prečo teda tie bulvárne slzy, vážení? Že vaše príjmy nestačia na uspokojenie vašich nárokov? Požiadajte o radu treba uťahaný mamu od detí, ktorých otec prišiel o prácu a ktorá v tom každodennom kolotoči vôbec nepostrehla, čo je to byť "in", pretože chce jediné - slušne (pre) žiť. Takáto "celebrita všedného dňa" nemá k zrúteniu rozhodne ďaleko. Ovšem narozdiel od celebrít bulvárnych si to jednoducho nemôže dovoliť.

Dorastajúce anorektičky, začínajúci modelky sa ladne prejdú po móle na charitatívnej akcii (čím zvučnejšie reklama, tým samozrejme lepšie). Keďže zatiaľ nedosiahli zvučného mena, cupitají bez honoráre. "My robíme charitu", hlásajú do bulváru a ochotne predvádzajú svoje vnady v róbach za desiatich (sto) tisícky. A ich svätožiara sa leskne tak vábivo ...

Čo na tom, že si tieto holčiny predovšetkým štartujú kariéru, pri ktorej charitatívnej balet pomáha k zviditeľneniu ich dosiaľ neznámych mien aj tvárou a tým pádom k lukratívnym ponukám? Aj to je v poriadku. Ak si to však dotknutej medzi tým všetkým potleskom vôbec dokážu uvedomiť.

Prevádzkovatelia útulku cupitají tiež bez nároku na honorár.

Fronty a nervák na veterinách, nikdy nekončiaci upratovanie kotercov, denné kydání toaliet, prebdenej noci sa štvornohými pacientmi, večné usmlouvávání veriteľov o každý ďalší deň v nádeji, to všetko ich imidž lesku nepridá. O tyhle "celebrity" bulvár nestojí. "Okrajová témy" neťahá. Zato obnažené pozadie vnadnej devy či politikův penis, to je kasový trhák! Za to tu päťku dá každý a rád!

Konkrétny príklad za všetky - reakcie nemenovaného, zato najznámejšieho a najčítanejšieho bulvárneho plátku: "Vy nás začnete zaujímať, až vám bude exekútor stáť pri bráne a búrať mačkám voliéry. Keď bude situácia skutočne o niečom ". AHA - pomoc, tá obyčajná pomoc potrebným, je podľa bulváru "o ničom". Aké jednoduché a pritom logické!

Útulky teda skutočne nefungujú vďaka podpore tých, ktorí hrdo hlásajú, ako je pomoc potrebná. Útulky fungujú - ak teda vôbec fungujú - vďaka "naivite" ich prevádzkovateľov, hnaných ilúzií, že raz predsa sakra musí byť lepšie a veriacich na zázraky v podobe spriaznených duší, ktoré je nenechajú v štichu.

Kým to ide, ťahajú to sami. K čomu dovolenke, sviatky, Vianoce? My (tým myslím všetkých tých bláznov, ktorí sa na túto neistú a značne vyčerpávajúce cestu dali) máme jasné ciele - vidieť spokojných oči svojich štvornohých zverencov.

A keď to nejde? Smažíme sa. So stovkou zverencov na krku si nemôžeme dovoliť ten luxus celebritního zrútenia, a tak radšej dúfame, že mačiatka vyrastú aj bez denného prísunu čerstvého mäsa, že im tie granule po expirácii, ktoré jediné boli k dispozícii so zľavou, postačí, že najlacnejšie lieky pomôžu rovnako ako tie osvedčené, ale cenovo momentálne nedostupné, že sa nám podarí prehovoriť veterinára, aby nás tentoraz vzal na dlh, že sa nič nestane, keď očkovanie tridsiatich dorastajúcich mačiatok počká, pretože počkať musí, že tentoraz budú mať vírusy dovolenku, že bude na zimu čím kúriť, pretože drevo zase zdraželo, že ... že prežijeme.

Tento článok je vlastne poďakovanie obyčajným ľuďom, tým "neviditeľným", ktorí namiesto veľkých rečí jednoducho pošlú tú svoju kvapku v mori. Hoci je to neuveriteľné, nehlásajú, ako spasí svet. Nelkají nad tým, ako sa predtým žilo lepšie. Ono to vôbec nie je o príťažlivých rečiach a okázalých titulkoch. Miesto slovíčok útechy, sladkobolných rečou a sľubov stačí pomôcť podľa svojich síl. V tomto je tá sila.

Potrebujeme vás viac, než si myslíte. Oveľa viac, než všetky tie volebné tárajov, českej (zlaté) Slávika a superstar, módne návrhára či vrcholových športovcov. Naši zverenci potrebujú pomoc každý deň. Aj keď sa žiadny potlesk nekoná.

Život je inde. Vy, obyčajní ľudia s obyčajnými každodennými starosťami, ktorí dokážete pochopiť viac, než celá tá pozlátkový banda dohromady. Vy ste naša nádej.

Každý máme svoj svet. Ten náš je jednoducho mačacie - a veľmi nám záleží na tom, aby nemusel byť na kyslo!

Majka Šrámková, dobrovoľník FELIX GREY os

číslo účtu 1002015761/2700