Alfréd zo Slaného

Je načase, aby som sa máličko zviditeľnil a niečo o sebe napísal. Som totiž veľmi nenápadný kocúrik. Popravde, krásy som moc nepobral, ale na druhej strane som údajne veľmi roztomilý, len trošičku mrňavý. Vlastným tvár týraného zvieraťa prostého zubov a zároveň som majiteľom mušej váhy o dvoch kilách.

Určite si všetci spomínate na kauzu týraných mačičiek zo Slaného. Aj ja odtiaľ pochádzam. Páničkovia na mňa však zabudli, nechali ma na mieste a zachránili len moje kamarátmi. Pred lovci z útulku som sa schoval, vyzerali divne a nebezpečne. Mali klietky, prepravky, lákali nás na mäso a ďalšie dobroty. Vari som ale mohol vedieť, že vezú moje kamarátmi do bezpečia? Zrazu som zostal dlho osamelý, krúžil som okolo nášho miesta, márne som hľadal a spomínal so slzami v očiach na svojich kamarátov. Všimli si ma až po dvoch mesiacoch. Keď si spomeniem, ako dlho som čakal, hrýzol by som clivotou a tiež škriabal, to mi verte.

Bol som kedysi svedkom násilia, bolo to strašné, zarážajúce a bolestné. Len ťažko vypovedať všetko, čo som videl a zažil. Utrpenie som sledoval z krovia blízko. Temné tiene boli tak blízko, snažil som sa s mojimi mačacími priateľmi prežiť. Kamarátke Bohunce krutý temný prízrak odrezala ušká a špičku chvosta, Kryštůfka rovnaký tieň okradol o úplne celý chvostík. Štěpánkovi prešliapnuté temný tieň panvicu a zohavil labky, Hugovi rozrezal vankúšiky na tlapičkách, Klaudince poranil očko. Ach ouvej, bolo to smutné, tuho smutné a desivé. My mačky sme netušili, komu môžeme dôverovať a komu nie. Temné prízraky si čosi pichali do žíl, potom strácali súdnosť a ničili všetko živé. Presne tak to bolo, videl som všetko na vlastné oči. Clivé mačacie mňaukanie sa pravidelne nieslo tmou, bolo to mňaukanie plné náreku a bolesti. Nikto z nás nevedel, či nás prišli kŕmiť svetlé či temné tiene a jesť bolo potrebné.

Fotogaléria z miesta nálezu:
http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/misto_nalezu_slanskych_tyranych_koc ...

Nakoniec prišla záchrana aj pre mňa, dočkal som sa. Spoločne so štyrmi mačiatkami som úplne náhodou odišiel do útulku tiež. Dostal som úplne šialené meno - Alfréd. Vymyslela ho má súčasná útulková teta a ani trochu sa nezastyděla. Nielenže sa toto meno na tak mrňavého kocúrika vôbec nehodí, ale cítim sa akosi v tieni svojho mena ešte menšie, než v skutočnosti som. Nebudem ale hudrovat, nakoniec som rád, že som tu. Čakal som síce meno ako Drobček, Chrobáčik, drobček alebo tak niečo, ale vyrovnal som sa vo finále aj s Alfredom. Keď Alfréd, tak Alfréd. Mohol som dopadnúť aj horšie, ako napríklad môj kamarát Vilibald, ktorému vymyslela meno tiež naše teta.

S týmito mačiatkami som bol prijatý aj ja: http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/prijem_ze_Slaneho _-_ tri_kotatka_hol ...

A ešte rozprávanie z môjho nálezu: http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video _-_ odcerveni_starsiho_kocourka ...

Akonáhle som bol ubytovaný v klietke na terase, skoro som dostal mŕtvicu. Nie, nevymýšľam si, proste som bol úplne paralyzovaný. Zrazu som si uvedomil, že som niekde v úplne cudzom prostredí a predviedol som tak nejako napoly mŕtvolu. Ležal som celý zatuhnutý a páničkovia už nado mnou lámali palicu. Počul som pána, ako hovorí: "Toto nie je dobré, ten vyzerá, že do rána určite zomrie." Panička začala ihneď panikáriť, lietať okolo a lamentovať: "Tak rýchlo niečo urobme, bojím sa." Bol som teda prenesený z klietky na terase do klietky v hlavnej budove. Čo vám mám rozprávať, pookrial som do rána natoľko, že nebolo vôbec potrebné navštevovať veterinára a robiť unáhlené názory.

Ja veľmi chorý: http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_-_Alfred_je_velmi_nemocny

Tu ešte pár videí:
http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_-_Alfred_pije_vodu_a_pokadil_se
http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foto_-_opet_Alfred

Podľa stavu prehnitých a vypadaných zúbkov i telesnej konštrukcie si všetci mysleli, že som mačacie dedko, ale nie je tomu tak. Rozumný pán veterinár povedal, že som tak stredne starý kocúrik len menšieho vzrastu a nezdravého chrupu. "A čo mám byť?", Hovorím si. Nikto nie je dokonalý a ani ja nie som.

Akonáhle ma chytí hravá nálada, hopkám po koberci na terasu a zase späť, potom z poschodia na prízemie a hurá zase do poschodia. Poskakuje po koberci a panička si vždy myslia, že beží stádo opíc. Nebeží, som to len ja - malý Alfréd. Sťažoval som si na svoje meno, že sa k malému kocúrikovi vôbec nehodí, ale nakoniec je ma predsa len poriadny kus. Keď som naštvaný, tak sa pokojne pustím do svojich väčších kamarátov, oni sú vlastne úplne všetci väčší. Proste, keď nemám svoj deň, viem sa aj brániť a niektoré z mačiek "zložím" pokojne z pelechov. Ešte o mne toho veľa počujete.

Som malý, milý a hodný kocúrik. Rád som nosený a upokojovacích v náručí. Som tak malý, že nezaberie veľa miesta as prehľadom sa teda vojdem do ktorejkoľvek domácnosti. Rád by som našiel svoj domov, kde by som bol milovaným kocúrími omrviniek. Krásavec nie som, ale pohľad na mňa vyvoláva súcit aj úsmev zároveň a verím, že nielen krása má právo byť milovaná.

Váš Alfréd

Autorka: Kristýna Kacálková

OS Srdcom pre mačky

http://kocky-utulek.cz/