Biela mačka cez cestu

Išla som zvoľna svoju obľúbenú ulicou Záhradná a obdivovala rozkvitnuté záhony. Keby som mala byť úplne presná, povedala by som, že som tiahla nohy za sebou kvôli únave z práce. Lenže to neznie práve poeticky a ja mám napriek únave poetickú náladu. Aby nie! Piatok, pred sebou víkend a potom dva týždne voľna s prísľubom krásneho slnečného počasia ...

Dovolenka, to je jediný čas v roku, keď mám pocit, že naozaj žijem, že som sama sebou. V práci si zúfajú. Pôvodný profesií som aranžérka, ale skončila som v malej fabrike na topánky a celý deň stojím pri páse. V našom mestečku a okolie moc pracovných príležitostí nie je.

Bavilo ma aranžovať výkladnej skrine galantériou, tam je materiálu, ktorý sa dá rôzne kombinovať a obmieňať, tých látok, stužiek, čipiek, gombíkov, korálok ... Dokázala som využiť každú maličkosti. Rada som po očku pozorovala okoloidúcich, ako do výlohy nakukuje, keď už som ju mala skoro hotovú. Jednu dobu som taky aranžovala suché kvety pre stálu predajnú výstavu a tiež som chodievala pomáhať s aranžovaním slávnostných tabúľ. Bola to tvorivá, rôznorodá práca, ale postupne zákaziek ubúdalo, majitelia firmy prešli na predaj cukroviniek, darčekových košov a luxusného tovaru a okrem jednej aranžérky preškolenie na predavačku, všetky prepustili.

Hovoria o mne, že mám dobrý vkus. Takéto názory sa mi páči, aj keď sa tváram patrične skromne. Moc ma bavilo zariaďovať byt, a keby ma moji blízki nechali, hneď by som sa pustila do vylepšovania aj ich bývanie. Stačí mi niekam vojsť, nechám na seba pôsobiť atmosféru a behom chvíľky to vidím. Aká podlaha by miestnosti najviac pristala, či si steny žiadajú sýtu farbu alebo len farebný nádych, aký štýl nábytku, aké záclony a kvety. Nápady sa hrnú jeden cez druhý, vidím to naživo vo farbách. Tým keby som sa tak mohla živiť! Robiť niečo tak zaujímavého a ešte za to brať peniaze. Lenže každý si to svoje hniezdočko vie zariadiť a skrášliť sám, tak prečo by za to platil mne? A zazobanú snob by napríklad aj takú službu zaplatili, ale zas väčšinou nemajú vkus. Môj talent a nadšenie leží ladom. Taká škoda.

Do práce to mám polhodinku pešo, je to príjemná prechádzka, zvlášť v lete, je tu veľa pokojných ulíc s rodinnými domčekmi a záhradkami. Navyše je to tu obklopené lesmi, čo je radosť pre turistu ako som ja. Prisťahovali sme sa sem s manželom pred štyrmi rokmi, do jednej z mála bytoviek, lenže potom sme sa rozviedli a teraz už tú bývam dva roky sama. Veľmi sa mi tu páči a môj priateľ Pavol je taky turista. Jazdí za mnou tak často, ako môže. Pracuje ako grafik a svoju prácu si organizuje sám. Šťastný človek.

Dovolenku sa chystáme stráviť turistikou a kúpaním. S príjemnými myšlienkami som sa uberala cestou medzi záhradkami a tešila sa na večerné relax. Zbadala som pohyb, cez cestu mi prebehla krásna biela mačka. Skočila na múrik, pozrela sa na mňa a potom hup cez plot do záhrady medzi kríky. Mimovoľne som sa usmiala a dívala sa za ňou, kým mi nezmizla. Trebárs je to šťastné znamenie.

Odomkla som dvere svojho útulného dvojizbového bytu, Skoplje sandále a rozhodla sa, že teplý letný podvečer začnem zaborená v balkónové kresielku so zmrzlinou a časopisom. Pípla mi sms. "Ahoj láska, tešíš sa na mňa?" Hneď som odpísala. "Už sa nemôžem dočkať." "Ja som tiež pekne nažhavený." "Nono, tak som to zas nemyslela!" "To je škoda, ale nevadí, dám si záležať, aby si to tak myslela." "Predstav si, dnes mi cez cestu prebehla biela mačka, treba ma čaká šťastie. "" Ty už šťastie máš, ma predsa! "" Nepřeháníš to s tou domýšľavosťou? "Ešte chvíľu sme si písali, potom som dočítala časopis, ale tá biela mačka mi stále nešla z hlavy. Vyzerala tak čisto a elegantne a tajomne. Nedalo mi to a na internete som si objednala biela mačka cez cestu. Hneď na prvej stránke som sa dočítala, že podľa kariet biela mačka cez cestu znamená chorobu. Na ďalší zas, že anglické deti verili, že keď po ceste do školy uvidí bielu mačku, určite budú mať problémy. Aby sa smole vyhli, odpľul si alebo sa úplne otočili a prekrižovali sa. V Amerike sa verilo, že sen o bielej mačke znamená šťastie. No prosím, konečne to začína byť zaujímavé. Biela angorská mačka vraj je nositeľkou šťastie. Podľa jednej tureckej legendy sa želanie pošepnutá biele angora vyplní, ak mačka prijme ponúkaný maškrtu.

Ako som tak prechádzala stránkami, narazila som na problém hluchoty bielych mačiek. Ľudia písali o svojich skúsenostiach a ma prekvapilo, čo sa rodí hluchých mačiatok. Bola by som radšej, keby moje mačiatko počulo. Moje mačiatko ??? Pristihla som sa, že vážne uvažujem o kúpe mačky. Prezrela som si veľa mačacích fotiek. Mačky sú očarujúce a v hlave sa mi uhniezdila predstava elegantné biele mačky s hodvábnou srsťou, ako odpočíva na sedačke. Klikla som na inzerciu. Ani jedno biele mačiatko. Išla som spať a pred zaspaním som si predstavovala roztomilá biela mačiatka hrajúce sa na trávniku.

Hneď ráno, keď prišiel Pavol, prekvapila som ho svojím prianím, že nutne musíme zájsť do nejakého väčšieho kníhkupectva, vybrať atlas mačacích plemien a nejakú príručku o starostlivosti o mačku. Ani moc neprotestoval. Už je na mojej rozmary zvyknutý. "Ty chceš mačku?" "Začínam o tom uvažovať a pôjdem na to vedecky. Najskôr prečítam príručky a potom si zaobstarám mačiatko. Vieš ako sa tu bude vynímať elegantná sošná mačka? "Pavol sa rozhliadol. "Máš pravdu, potrebuješ to tu trochu oživiť. Strapce na záclonách a sedačke to trochu vylepší. Kytky sú taky moc bujné, nezaškodí je trochu polámať a chlpy na oblečení sú vyložene dekoratívne, zvlášť na čiernom svetri a čiernych nohaviciach budú pekne vidieť. Nevšedný štýl obliekania sa mi vždy páčil. "" Čo mi berieš nadšenie? Moja mačička bude krásna, dobrá a na škrabanie bude mať škrabadlo. A začnem chodiť v bielom. "" Ako myslíš. Ja som realista, švagriná má dve mačky, tak viem, o čom hovorím. "

Vybrali sme moc peknú chovateľskú príručku is atlasom plemien v jednom. Aspoň dvadsaťpäťkrát som si prečítala vetu týkajúce sa farby srsti: Všetky variety a odtiene farieb povolené. Alebo: Všetky variety farieb a kombinácií sú prípustné. Takže bielu farbu môže mať veľa plemien, až na to, že na fotke bola vždy farba iná. Konečne som narazila na bielu krásavicu - tureckú angoru. Tak ma upútala vzhľadom i povahou, že som mala vybraté. Teraz už zostáva len jedna maličkosť - zohnať ju.

Celú dovolenku sme strávili mačacie turistikou. Predstava bielej tureckej angory ma neopúšťala, navyše som sa chcela čo najviac dozvedieť o chove mačiek a spoznať ľudí, ktorí sa mačkami zaoberajú. Všetko to pre mňa bolo nové a moc zaujímavé. Volala som na rôzne inzeráty a jazdila s Pavlom na nezáväzné návštevy chovateľských staníc. Niektorí mali aj biele mačky, ale zrovna nemali biela mačiatka, iní zas mali nádherná mačiatka, ale zas nebola biela. A ja som toľko chcela bielu mačičku. Všetky návštevy boli príjemné a zaujímavé a spolužitie chovateľov s mačkami vyzeralo harmonicky. Aj keď už som začínala pomaly chápať, že domov patrí mačke a človek môže všetko, čo mu mačka dovolí.

Nakoniec sme zoznámili so sympatickou staršia pani Strnadová, ktorej biela angora s modrými očami čoskoro čaká mačiatka a jedno mačiatko - mačičku, sme si rezervovali. "Prosím vás, nechcem aby to vyznelo nejako diskriminačne, ale myslíte, že tomu mačiatku hrozí hluchota?", Spýtala som sa opatrne, pri spomienke na to, čo som čítala o hluchých mačkách. Pani Strnadová sa nepohoršil. "Na také otázky som zvyknutá, vo svojich vrhoch som nemala ani jedno hluché mačiatko, môžete byť pokojná."

Mala som dosť času na prípravu "výbavičky" a dosť ma prekvapilo, že mi Pavel ochotne pomáhal. Prestavali sme nábytok, aby sa tam zmestila dve vysoká šplhadlá, zasíťoval balkón a kúsok pod stropom priskrutkoval "rozhľadňu".

Prezerala som si v chovateľských potrebách najrôznejšie pelechy, podušky a vankúšiky a rozhodla sa, že predsa nebudem míňať za niečo, čo si môžem vyrobiť sama. A ako som verila, bude to oveľa krajší. A to bol zlomový okamih v mojom živote, aj keď som to ešte netušila. Mám perfektný šijací stroj - jedinou a najväčší cennosť v byte. Je to pamiatka na kedysi veľkú lásku s manželom. S nadšením som sa vtedy vrhla do zariaďovaní nášho domova a veľmi som chcela ušiť si sama záclony, závesy, obliečky, prikrývky na sedaciu súpravu, tiež niečo na seba a v budúcnosti na deti. "Len to najlepšie je pre teba dobré," vyhlásil vtedy manžel a kúpil ten najlepší a najdrahší šijací stroj, aký sa dal zohnať. Šitie na ňom, to je radosť. Veľmi ma to bavilo. "Budeme spolu navždy," šeptával mi v romantických chvíľach. Nemala som potuchy, ako rýchlo to "navždy" utečie. Náš vzťah začal postupne upadať a ani jeden sme sa nesnažili niečo s tým robiť. Ku koncu už sme žili len vedľa seba. Dávno som to obrečela a spomienky ma netrápi, ale ten šijací stroj sa mi stále hodí.

S novým nadšením som sa pustila do pokusov. A chytilo ma to. Začala som jednoduchú poduškou, ale čoskoro som si trúfla na zložité strihy a vlastné návrhy. Mala som v hlave toľko nápadov, že som šijací stroj, látky a molitany ani neupratovala a kedykoľvek prišiel Pavol, musel sa najprv prehrabať látkami, polotovary aj hotovými umeleckými dielami, aby si mal kam sadnúť. Čoskoro ma všetci známi začali zásobovať zvyšky látok, gombíky, zipsy, šnúrkami. "Prosím ťa Míšo, čo s tým všetkým budeš robiť? To jedna mačka nemôže upotrebiť ani do konca života ", čudoval sa Pavol. "Niečo si nechám, niečo pošlem chovateľom, ktoré sme navštívili, či budú mať záujem a niečo ponúknem útulkom. Predsa toho teraz nenechám, keď mi to tak ide. "Mala som oválny pelech, pelech v tvare srdca, stanu, papuče, striešky a postieľky z veselých farieb, niektoré pošité vystrihnutými mačičkami z inej látky. Už v škole mi išla dobre výtvarnej a ručné práce. Pavel bral zamyslene jeden kus po druhom do ruky. "A vieš že to nie je zlý nápad? Možno by si ich mohla predávať. Sú fakt pekné. Ukážem aspoň jeden švagrinej, čo na to povie. "Pavlov názor ma potešil a povzbudil k ďalšiemu tvoreniu a priamo som sa nadúvala pýchou, keď sme si pre rezervované mačiatko išli s mojou vlastnoručne vyrobenou mačacie taškou. Aj pani Strnadová sa taška páčila, súhlasila s Pavlom, že by stálo za to ponúkať ich na predaj a sama si hneď jednu objednala. Aj mačičke sa taška páčila, ale len do chvíle, než som ju tam zavrela. Mačička je rozkošná, už som pre ňu mala vymyslené meno Lili. Nechcela zostať na kolenách, chcela sa hrať. Na to, že nás videla prvýkrát v živote, sa celkom rýchlo osmelila. Keď som ju dala do mačacej tašky, chvíľku sa dobývala von a potom zaspala. Zaplatili sme a rozlúčili sa s tým, že pani Strnadová pošleme fotky ako mačička vyrastá.

Liali si u mňa rýchlo zvykla a ja si zrovna tak rýchlo zvykla na to, že mám vrnícího maznáčika. Spáva pritúlená ku mne a ako prídem z práce, je mi stále v pätách. Celý deň bola sama doma, verím, že jej to bolo dlhé a teraz chce niečím pobaviť. Dokáže sa pohrať úplne so všetkým. Kúsok papiera, šnúrky, vršok z pet fľaše, na všetkom si precvičovala svoju šikovnosť. Niekedy si prinesie, no skôr pritiahne vábítko a nenápadne ho položí tak aby som ho mala na očiach. Moc dobre vie, že neodolám a začnem si s ňou hrať. Večer potom zaujme svojou obľúbenou televíznej pozíciu za mojím krkom.

Vo voľných dňoch som pokračovala v šití podušiek, pelechov a mačacích tašiek, je o ne celkom záujem, ale najväčší záujem o mojej šitie má Lili. Obetavo mi pomáha tým, že ťahá látku na zlú stranu a mne sa potom trhá niť, dokáže schovať alebo aspon zhodiť ten diel, ktorý práve potrebujem prišiť, divoko hrabe v kope odstrižkov a keď si väčšie kusy látky rovnajú na podlahe, behá mi po nich alebo sa pod ne snaží zaliezť. Neviem, čo by som si bez nej počala, testuje odolnosť materiálu aj mojej trpezlivosti. Vyzerá to tu ako po výbuchu, kdeže je koniec môjmu naklizenému bytíku. A to nehovorím o tom, ako som Lili pristihla s akým gustom šplhala po záclonách. Našťastie po zoznámení s vodným rozprašovačom už to neopakovala. Jedno kreslo si obľúbila viac ako škrabadlo, mám obavu, že ako jej vysvetlím nech ho nechá na pokoji, bude na vyhodenie. Kreslo, nie mačka. Kvôli môjmu šitie a mačaciemu vyvádzanie si sem okrem Pavla netrúfnem nikoho pozvať. Pavel už tu skoro býva. Asi sa mu ten tvorivé neporiadok pozdáva. "Míšo, čo by si povedala tomu, keby som sa k tebe nasťahoval úplne?" "No to urobíš dobre, keby si s tým čakal až mačka vyrastie, už by ťa tu nemusela chcieť." "Ja som to myslel skôr kvôli tebe. Počúvaj, počuješ niečo? "" Nie, čo mám počuť? "Pavel mi priložil ucho na hruď. "Ako ti tikajú biologické hodiny." Zatvárila som sa pohoršene. "A kde je nejaká romantika?" "Pomohlo by keby som zapálil sviečku?" "Myslím, že nie. Si proste beznádejný prípad. "Takto začalo naše spolužitie.

Máme s Lili každovečerné mazlící rituál. Príde za mnou a zduch do mňa hlavičkou, svoju chlpatú tváričkou sa o mňa otiera a nežne ma hryzie do ruky. Vezmem si ju na klin, ona sa prevaľuje, hladkám jej chrbátik a škrábanca na brušku. Po chvíli ju chytí hlúpa a začne lumpačit, prednými labkami mi drží ruku a hryzie a zadnými ju odkopáva. V očiach má uličnícky výraz. Raz som sa Pavlovi zverila: "Vážne neviem, ako som doteraz mohla žiť bez mačky." Pavol sa na mňa zaškaredil. "Ja zas nechápem, ako si až doteraz mohla žiť bezo mňa."

Jeden deň, keď Pavol nebol doma, sa ozval zvonček. Nikoho som pochopiteľne nečakala a návšteva to bola prekvapivá. Muž, ktorého som poznala len z videnia, vedela som, že sa volá Juraj a raz sme spolu prehodili pár slov, tak ten teraz stojí predo mnou a v náručí drží malé biele mačiatko. Počul som, že ste zháňala bielu mačku a našej Micca sa jedno také mačiatko narodilo, ako vidíte je celé biele, len špičku chvosta má šedú. "Že zháňam bielu mačku som naozaj povedala kde komu, ale až som ju zohnala, to už som tak poctivo nerozhlásila. Z náhleho popudu som Jiřího pozvala ďalej. "Len sa prosím vás nezľaknite, ešte som nemala čas upratovať ..." "Vy šijete také pekné tašky a pelechy? Požiadate sa po známych, či niekto nepotrebuje. "" To by ste mi urobil radosť, dáte si kávu alebo čaj? "" Nie, nič nechystejte, za chvíľku musím ísť. "Boli sme trochu na rozpakoch, ale z tých nám čoskoro pomohla Lili, vykukla zo svojho úkrytu za sedačkou a išla preveriť obaja návštevníkov. Netrvalo dlho a obe mačiatka sa začala naháňať. "Vidím, že si rozumejú," zasmial sa Jiří. S tým sa dalo len súhlasiť, a tak sme si s Jiřím navzájom poďakovali. Ja jemu za prinesenú mačičku a on mne za to, že si ju nechám. Najväčšiu radosť má ale Lili. Konečne si má s kým pohrať, ja na tie naháňačky nie som dosť šikovná a konečne nebude dlhé hodiny sama doma.

Keď sa Pavol vrátil domov, nestačil sa diviť. "Neplánuješ dúfam každý mesiac jednu mačku, že nie? Inak aby som snáď začal zháňať veľký dom so záhradou. "" Neboj, dve mačky stačí dokonca aj mne, "uistila som ho.

O mojej mačacie tašky a pelechy bol postupne čoraz väčší záujem, zvlášť od tej doby, čo sme ich začali ponúkať na internete, že som mohla opustiť svoje stanovište u pásu. Ako rada som to urobila! Získaný čas venujem šitie, pustila som sa aj do mini vankúšikov sa Santa mačacie, látkových i chlpatých myšou a plyšových mačičiek pre deti. Zárobok je zatiaľ skromný, ale veľmi ma to baví. A všetko to začalo tým, že mi cez cestu prebehla krásna biela mačka.

Text: Lenka Novotná