17.04.08 Plemena

Birma

Tento článok je preložený pomocou Google Translate. Na jeho ručnom preklade pracujeme. Ďakujeme za pochopenie.


K pôvodu tohto plemena sa viaže niekoľko legiend, všetky pripisujú Birma ako miesto pôvodu kláštory v Barme. Táto mačka bola tiež na základe tradovaných povestí pomenovaná "posvätná mačka z Barmy". V Barme isté snáď ale ani neexistuje dôkaz o výskyte mačky, ktorá by fenotypom Birma zodpovedala.
História
Vo Francúzsku bola Birma uznaná v roku 1925 ako samostatné plemeno sa štatútom CAC. Akým spôsobom sa mačky do Francúzska dostali či snáď boli vyšľachtené až na jej území, je stále nevyriešených.
Prvý pár dovezený do Francúzska pochádzal údajne z juhovýchodnej Ázie a nezachovali sa po ňom žiadni potomkovia.
Iné domnienky uvádzajú ako predka súčasných mačiek Birma kríženca siamske a dvojfarebné dlhosrsté mačky. Toto plemeno bolo vyšľachtené v kláštore tibetskom, mnísi darovali pár Francúzi Auguste Pavie a anglickému majorovi Gordonovi Rusell za to, že im pomohli pri úteku z Tibetu. Kocúr cestu do Európy neprežil, gravidné mačička ale dala základ chovu tohto plemena na starom kontinente.
Opusťme teda dohady o jej vzniku. Rozhodca FIFe Hanne Sofie SNEU zostavila akýsi prvý rodokmeň, z ktorého vyplýva, že prvou známou kolískou posvätné Birma je podľa všetkých zdokumentovaných dôkazov Francúzska.
Ako u mnohých iných plemien, 2. svetová vojna znamenala úpadok chovu, ktorý viedol takmer k vymiznutiu Birma, vďaka nadšeným chovateľom sa však podarilo chovy zreštaurovať. Kým však pred druhou svetovou vojnou pochádzala väčšina mláďat zo spárení birm a angorských mačiek, po vojne bolo treba siahnuť aj k iným plemenám, zrejme siamkám, balineskám a snáď aj perzským mačkám. V 50. rokoch je chov vo Francúzsku už považovaný za stabilizovaný. Pre svoje jedinečné vlastnosti je Birma veľmi žiadaná Aj v ďalších krajinách, najprv v Nemecku, potom tiež v Belgicku, Holandsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a v roku 1959 bola prvou Birma importovaná tiež do USA.V roku 1969 boli Birma zaznamenané vo Švédsku a roku 1970 v Dánsku.


vzhľad
Birma patrí do skupiny II., Teda medzi polodlhosrsté mačky. Je to stredne veľká mačka s dlhým hodvábnym kožuchom, ten však nedosahuje ani dĺžky, ani hustoty ako u perzských mačiek. Má dlhšiu telo a užšie tvár ako typická perzská mačka. Váha dospelé mačky sa pohybuje medzi 2,5 až 4,5 kg, kocúr je robustnejšia, dosahuje váhy až 5 kg. Birma dospievajú zhruba vo veku 18-tich mesiacov, plné dospelosti však dosahujú až vo veku 4 rokov.
Od začiatku sa dlhé desaťročia správali Birma iba v klasických plných farbách odznakov / point /. Novinkou a obľúbenou zaujímavým oživením v štandarde sa stala kresba / TEBBE /. Zhruba v osemdesiatych rokoch sa o toto spestrenie zasadila predovšetkým chovateľská stanica Las Perlas Sin, ktorá priniesla gén pre aguti (vďaka ktorému kresba vzniká) do pestrej palety zafarbenie Birem a je považovaná za matku kresby v bervných varietach Birem.


Standard
Plemeno Birma je uznané organizáciami Fife, GCCF, CFA, WCF a TICA.

HLAVA

Lebka masívna, hlava nesmie byť ani guľatá, ani špicatá. Má mať pekne zaoblené lícne kosti, plné líca. Zaoblená má byť aj čelná časť, na ktorú plynule nadväzuje nos. Mala by mať tvar otvoreného srdca.

Nos stredne dlhý, prehnutý nos bez stopu. Stop, ktorý je typický napríklad pre perzské mačky, je považovaný za chybu. Dĺžka nosa by mala zodpovedať dĺžke čela po prehyb.

Brada silná, trochu zaoblená a výrazná

Oči mierne oválne, nesmie byť ani príliš guľaté, ani príliš mandľové. Umiestnené v priamej línii, mierne zošikmené, nesmie byť príliš tesne pri nose. Vzdialenosť očí by mala byť minimálne na šírke jedného oka, ak je však o niečo väčší, pôsobí to priaznivejším dojmom. Birma majú láskavý pohľad.
Farba očí musí byť čo najsýtejšie modrá. Ako ideál je uvádzaná farba zafíru. Je prihliadané k celkovému sfarbenie Birma. Čím je tmavšia, tým tmavšia by mali mať farbu oči. Najtmavšie by teda mali byť u farby Sealovej a svetlejšie sú tolerované napríklad u krémovej.

Farba očí u mačiatok je väčšinou svetlejšie, než v dospelosti.

Oči nesmie vykazovať škuľavosť. Ide o vážnu, vyraďujúce vadu.

Uši posadené široko od seba, skôr malé, zaoblené, smerujúce do strán. Musí byť v harmónii s celkovým vzhľadom hlavy. Prípadné ochlpenie na konci ušníc ako napríklad u maine coon nie je žiaduce.

Celkovo musí hlava pôsobiť harmonickým dojmom. Nesmie pripomínať hlavu perzské ani siamské mačky.

TELO
Silné, stredne ťažké, mierne pretiahnuté. Pri pohybe musí byť ladné.

NOHY
Krátke, silné, pevné. Labky sú oblé, zakončené snehobielymi ponožkami. Biela farba na labkách by mala byť symetrická; ponožky na predných nohách sú rovno zakončené, nezasahujú cez hornú časť labiek, znaky na zadných nohách by mali siahať až k zadným častiam piat. Na zadných končatinách vybiehajúci biela farba tvorí tzv. Ostuhy, ktorý majú tvar obráteného V a zasahujú do 1/3, alebo 1/2 chodidla. Farba vankúšikov chodidiel môže byť ružová, alebo zmiešaná s farbou znakov.

Chvost
Stredne dlhý, s dlhým osrstením, pružný a rovnomerne sfarbený, dlhšia a slabšia ako u väčšiny perzských mačiek. Zalomenia na chvoste sú vyraďujúce vadou. Chvost by mal byť nosený hrdo vztýčený a tvoriť chochol.
SRSŤ
Srsť je polodlhá s hodvábnou textúrou a slabo vyvinutú podsadou. Dĺžka musí byť v súlade s zodpovedajúcej časťou tela. Na tvári a nohách je krátka, na chrbte, bokoch a chvoste je srsť najdlhšia. Vďaka absencii podsady srsť neplstnatí a je nenáročná na údržbu. Dospelá mačka má golier, ktorý je najvýraznejší v zime, u mačiatok nebýva patrný. Tak ako všetky polodlhosrsté mačky majú aj Birma krátku srsť letné a dlhú zimnú.

Farba: vykazuje všetky charakteristiky známe u mačiek so sfarbením colorpoint s tým, že všetky štyri labky sú biele (ponožky). Farba tela by mala byť svetlá, uvádza sa farba vaječných škrupiniek s teplým zlatým tónom na chrbte.

Odznaky na tvári, ušiach, chvoste, končatinách, au kocúrov na semenníkoch sú Birma sfarbené tmavšie. Odznaky musia tvoriť znateľný kontrast k ostatnej farbe tela. Tvár mačky kryje maska, ktorú opticky delí od uší prúžok svetlej srsti. Okolie očí, pysky a nos sú zafarbené podľa toho, či ide o Birma s plným zafarbením odznakov (čierno) a alebo s kresbou (ružovo). Birma s väčším farebným kontrastom by mali byť uprednostňované. Farba srsti plných znakov je najskôr plne vyvinutá až po roku života mačky, u zriedených farieb aj o rok dlhšie. Biele škvrny v odznakoch aj inde sú považované za vadu.

farebné variety
Podľa farby znakov je dnes uznávané dvadsať farebných variet.

Najbežnejšie farebné variety:

Odznaky Sfarbenie srsti

tmavomodré béžovozlaté
čokoládové slonovinovej
modré (modrošedé) béžovozlaté
lila (ružovošedé) mliečne biele


sfarbenie
Na tvári, chvoste, nôh, genitáliách a ušiach je srsť tmavá - tvoria tzv. Odznaky. (U variety s kresbou je na čele zrejmé M a okolo očí svetlé okuliare, aj na nôžkach a chvoste môže byť ľahko viditeľné šrafovania). Ostatné časti tela majú farbu, bielu, smotanovou alebo svetlo až zlatisto béžovou. Záleží na farebné variete, je o odtieň svetlejší, ako odznaky, s veľmi svetlou až bielou náprsenkou a bruškom. Na spodku končatín sú "ponožky". Dospelá mačka má golier, ktorý je najvýraznejší v zime au mačiatok nebýva patrný. Nie sú prípustné akékoľvek škvrny v odznakoch, na bruchu a v oblasti ponožiek.
Typickým znakom a najväčším orieškom pre chovateľov tohto plemena sú "ponožky", teda sfarbenie labiek a spodnej časti končatiny. Musia byť úplne biele, rovnomerné, biela farba končí ešte pod zápästím. Pančuška nesmie byť krátka, ale ani príliš dlhá, mala by dosahovať k záprstia. Chybou sú ponožky nesúmerné či úplne chýbajúce. Ideálne je rovnomerné sfarbenie všetkých štyroch labiek, uznáva sa tiež aspoň súmernosť medzi oboma prednými aj zadnými končatinami. Na zadných končatinách vybieha biela srsť zospodu do trojuholníka a tvoria tzv. Šporničky. Ideálne výbežok by mal siahať cca do 1/2 až 2/3 chodidla. Nemá presahovať pätu a alebo byť akokoľvek nerovnomerný, či iného tvaru ako V.
Celkové zafarbenie Birma je závislé od pôvodu, strave, veku mačky a klimatických podmienkach, v ktorých je Birma chovaná. Zafarbenie sa mení v priebehu života. Tmavne. Tmavšie bývajú tiež starší jedinci, kastráti a niektoré zvieratá, kŕmené len suchou stravou.


V teplejších oblastiach je Birma "teplejšie" zafarbená - čiže býva tmavšie. Naopak v chladnejšom podnebí je jej zafarbenie světlejší.V extrémne teplých klimatických podmienkach sa môže stať, že u dospelého jedinca sa odznaky akoby strácajú (obzvlášť u modrej farby odznakov).
Dá sa predpokladať, že tak ako u ostatných plemien má tento jav opodstatnenie v možnosti maskovať sa vo voľnej prírode. Preto bývajú v oblastiach, kde je po väčšinu roka zima a sneh zvieratá zafarbená tak, aby sa na snehu nevyčleňovala.


Problémy s chovom
Stále však nie je tak jednoduché docieliť v chove mláďatá, ktorá by mala všetky požadované náležitosti. Ani rodičovský pár ovenčený množstvom titulov nezaručí potomstvo s predpísanou kresbou, farbou a tvarom očí. To je zrejme dôvodom, prečo sa toto inak obľúbené a obdivované plemeno nerozšírilo toľko, ako mačky, ktoré dávajú väčšie záruky úspešného chovu a zisku.
Na druhú stranu, vďaka tomu, že v sa generáciách tohto plemena nevyskytujú len šampióni, ale rodí sa veľa mačiatok s kozmetickými chybami, väčšinou v podobe odchýlok od predpísaného sfarbenie, dostávajú sa tieto mačky tiež k neprofesionálnym chovateľom. Tí možno o to viac ocenia ich jedinečné povahové vlastnosti a skutočnosť, že sú Birma ideálnymi domácimi miláčikmi.


Starostlivosť o srsť.
Starostlivosť o srsť birem je pomerne nenáročná.Postačí kefovanie jemnou kefou raz týdně.Zvýšená starostlivosti je treba len v čase pĺznutia, to mačky kefujte denně.Před výstavou mačku vykúpte asi päť dní vopred, aby sa srsti vrátila elasticita a obnovil sa lesk.

Charakter a temperament.
O birmách sa hovorí, že vyvolávajú závislosť. Pri pohľade na toto krásne plemeno sa nie je čomu diviť.
Birma je veľmi vnímavá, inteligentný, milá, učenlivá, prispôsobivá, spoločenská, má pokojnú a miernu povahu.Postrádá agresivitu voči ľuďom, ostatným mačkám či psom. Náklonnosť dáva najavo vrněním, pradením, láskyplným utieraním a tichým mňaukaním. Hlučnejšie býva len v období ruje, vtedy sa prejavom trochu podobá siamkám.Birma nebýva rada osamote. Dovedie veľmi priľnúť ku svojmu pánovi a dávať mu najavo svoju lásku a náklonnosť. Veľmi vníma aj výkyvy nálad osoby, ktorá je jej blízka a celkovú rodinnú atmosféru. Spriatelí sa ľahko s ostatnými jedincami rovnakého druhu. Jedna Birma je síce krásna a milá spoločníčky, ale pozorovať dve alebo tri pri hre je ešte ďaleko pôsobivejšie. Kľudná povaha Birma je zárukou, že bude dobre vychádzať s deťmi. Ani so psami nebude jej spolužitie problematické, je však potrebné ich na seba opatrne navykať a naučiť ich navzájom sa rešpektovať (2/08).
K typickým vlastnostiam tohto plemena patrí aj výrazná zvedavosť a prispôsobivosť. Birma pozorujú svojho človeka a snažia sa napodobňovať jeho bežnej činnosti, napríklad otváranie dverí a pod. Naučia sa tie najúžasnejšie kúsky, a potom ich využívajú na presadenie svojej vôle i pobavenie okolia.

Jedinečná chápavosť uľahčuje výchovu. Birma sa chcú svojmu pánovi zapáčiť, v tom sa veľmi podobajú psom. Vie rýchlo pochopiť, aké správanie nie je žiaduce a stanovené pravidlá dodržiavajú. Nie je potreba žiadnych fyzických trestov, väčšinou úplne postačí jasné a rozhodné "Nie!", Táto inteligentná mačka situáciu pochopí.

hravosť

Birma sú od prírody nesmierne hravé. Pokiaľ práve nemajú k dispozícii mačacie hračku, vezmú zavděk guličku z papiera či alobalu, stužku, strapec z bavlniek, a vďaka svojej nápaditosti sa zabaví na dlhú dobu.
Birma majú rady deti. Odpustí im každý nešikovný pohyb a trpezlivo znášajú aj iné nepríjemnosti. Dospelí však musia ustrážiť, aby deti takého povahového rysu nezneužívali. Vďaka absencii akejkoľvek agresivity Birma k svojej obrane takmer nepoužívajú pazúriky, keď už majú náročné hry s deťmi dosť, radšej sa zachráni útekom.

na záver
Birma sú mimoriadne citlivé a vnímavé, vycíti vašu náladu, a radosť i smútok prežívajú s vami.
Je nesmierne krásne, keď vás mačka vie zahrnúť láskou, tesná väzba na človeka má ale aj svoje nevýhody. Birma neznášajú dlhú samotu. Nemusíte im vytvárať intenzívny program, potrebujú však zotrvávať vo vašej prítomnosti.
Ak teda ste od rána do večera v práci, kúpte si iné plemeno. Vaša Birma by trpela. Vďaka nekomplikované a priateľskej povahe sú Birma vhodným plemenom pre rodiny s deťmi i starších ľudí. Tieto polodlhosrsté mačky sa rady prispôsobí akémukoľvek životnému štýlu.

-zs-

Foto: Renata Hofmann
www.konepsikocky.cz