Boříčkův príbeh

Bolo leto roku 2011, útulok vo Vrbičany tou dobou ako vždy praskal vo švíkoch. Denne sme prijímali mnoho prosieb o umiestnení mačičiek do útulku, či už tých z ulice či tých, ktoré už pánov omrzeli.

Jeden z telefonátov bol úplne zdrvujúce, volala totiž plačúce pani, ktorá našla veľmi choré mačiatko. Dodnes nezabudneme na jej výraz, keď k nám z Kralupy nad Vltavou priviezla uplakané nadelenie, bábätko Bôrická, čierne nič s vystupujúce chrbticou, kožúškom posiatym parazitmi a páperím miesto srsti. Bôrická sme provizórne ubytovali v malej karanténnej klietke a začal sa písať veľký príbeh o malom kocúrikovi.

Prvé dni hrali proti nemu. Mal hnačka a čúral pod seba. Budúcnosť sme nevideli moc nádejne. Nakoniec sa ho ale podarilo vyliečiť. Dodnes nezabudneme, ako sa stal Boříček na tete Kristíne závislý a potom, keď vyrástol, tak sa z neho stal plašánek. Prečo to tak všetko bolo, netušíme. Každopádne drobec si zvyklo na Kristínu natoľko, že sa naučilo hlásiť o pozornosť, a tak Kristína ho často nosila v taške, aby sa cítil bezpečne. Dnes tomu nemôžem uveriť, putá medzi malým kocúrikom a útulkovou tetou bola nesmierne silná.

Čas bežal, Boříček pomaličky dospieval a rástol. Nakoniec ale nevyrástol dostatočne, zostal zakrpatený. Bohužiaľ mu nebolo dané do vienka zdravie, a tak sa postupne riešili zdravotné komplikácie a nakoniec prišlo smutné lúčenie.

* 30. 5. 2014 Posledná zbohom Bôrická:

http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/posledni_sbohem_Borickovi_30.5.2014 .

Dnes sme sa naposledy rozlúčili s milovaným zakrpateným kocúrikom. Bôrická sme prijímali koncom júla 2011 úplne chorého, maličkého, asi mesiac a pol starého, tu z archívu: http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/prijem_z_Kralup_nad_Vltavou _-_ 30.7 .... .

Kocúrik mal nádchu a hnačka, čúral pod seba, tu z archívu Bořík po kúpeli: http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Borik_po_koupeli .

Bôrická sme dali dohromady. Život išiel ďalej, ale kocúrik moc nevyrástol, zostal maličký, dá sa povedať zakrpatený. Čas od času bolo nutné zájsť s ním na veterinu - raz pre nádchu, potom ho zase hneval žlčník. Bořík bol na striktné diéte, dostával podporné prostriedky a lieky, ale ani to mu s oslabenou imunitou nepomohlo. Nakoniec prišla jar 2014 a Bôrická sa zhoršila pečeň a začali mu zlyhávať obličky. Skúsili sme mu pomôcť, ale už to nebolo možné, ani po infúziách sa nezlepšoval, hodnoty pečene sa nepatrne zlepšili, tie obličkové sa ale naopak zhoršili. Niektoré skutočnosti skrátka nemožno obísť ani prekabátiť, ony proste prídu a je nutné sa k nim postaviť čelom. Dnes sme dali Bôrická posledné zbohom, aby sme mu pomohli tam, kde už mu bude len dobre. Vybavujú sa nám detaily, Bořík s nami prešiel dlhú cestu, od provizórne karanténičky, pretože inde už nebolo miesto, cez izbu zvaný zagarážák - súčasnú karanténu, až po izbu Matyáša. Dodnes nezabudneme na plačúce pani, ktorá ho priviezla do útulku z Kralupy nad Vltavou s batôžkom na chrbte, nezabudneme na všetky tie slová okolo. Nezabudneme na dni, mesiace, týždne a roky. Bôrická, zbohom, nikdy na teba nezabudneme!

Za všetky srdiečka,
Kristýna Kacálková

Prevzaté z http://kocky-utulek.cz