Fabián & # 8211; kocúr, ktorý utiekol železné pasce, hľadá domov

Fabián bol nájdený ako opustené mačiatko deťmi z dedinského domčeka, ktoré sa ho chceli ujať a dať mu domov. Bohužiaľ ich rodičia nezdieľali rovnaké nadšenie a mačiatko vyhodili späť na ulici. Mohlo však zostať aspoň u ich domu. Ako tomu býva na dedinách, mačky nie sú moc prijímané ako členovia rodiny, a tak to bolo aj s Fabián, ktorý sa pokúsil niekoľkokrát vniknúť do domu a zabývať sa v posteli. Srdiečka ľudí sa mu obmäkčiť nepodarilo, a preto bol odkázaný na ozajstný tuláčka život dedinského kocúra.

Z malinkého mačiatka sa postupom času stával dospelý kocúr a začal si rozširovať svoje teritórium. Bohužiaľ si vybral rovnaké územie ako nejaký miestny "lovec", ktorý v danej oblasti nastražil pascu na divoké zvieratá, takzvaná "železa". A tak sa jedného dňa stalo, že sa Fabián chytil zadnú nožičkou do železnej pasce, ktorá mu nohu takmer amputovali. On sa ale nevzdal a cez ukrutnú bolesť (ktorá musela byť absolútne zničujúca) a stratu krvi, bol schopný sa aj so čtyřkilovými železami dostať až do miesta domčeka, kde sa zabýval. Preliezol is železnými čeľusťami dvojmetrový plot a pri dverách ho potom objavili ľudia plačúceho a volajúceho o pomoc. Keď už si myslel, že bude lepšie, prišla ďalšia skúška. Ľudia, ktorí ho našli, mu síce železa dali dole, aj keď to nebolo jednoduché, ale to bola bohužiaľ jediná pomoc, ktoré sa mu dostalo. Hneď po vyslobodení zo železnej pasce mu zabuchli dvere a viac sa o neho nestarali. Ako to už v mnohých rodinách na dedinách býva "je to len mačka, príroda si poradí". Zranené mačky sa jednoducho neošetrujú, pretože to sú "vyhodené peniaze". Mačiek je všade plno. Pokiaľ má umrieť, tak proste umrie, s tým sa nedá nič robiť ... A treba sa z toho "vylíže". Fabián s veľmi vážne zranenú nôh teda zostal opäť bez pomoci a v daždi na špinavom dvore sa pomaly zmieroval so svojím osudom.

Až po niekoľkých dňoch sa mu dostalo pozornosti od úplne cudzieho človeka, mladé mamičky Kláry, ktorá bola v danej lokalite na prehliadke domu na predaj. Keď zbadala polomŕtveho kocúra a uvidela jeho zranenie, tak sa zdesila. Jeho zadná noha visela na úzkom prúžku kože, v podstate prestrihnutím a začala už odumierať. Časť nohy už bola úplne zčernalá. Klára sa snažila zistiť, či by sa kocúrovi nedalo pomôcť, alebo či by s ním niekto nezašiel k veterinárovi, ale stretla sa len s nezáujmom a nepochopením. Nedalo jej to a keď sa vrátila domov, začala zháňať pre kocúrika pomoc. Došlo jej, že od "svojich majiteľov" sa žiadne nedočká ... V okamihu, keď mačka ochorie, sa väčšinou stáva takým ľuďom nepohodlnú a radšej budú tvrdiť, že to ich mačka nie je, než by čelili povinnosti poskytnúť jej ošetrenie. Bohužiaľ je stále mnoho ľudí, ktoré necháva úplne ľahostajnými trpiaci zviera, nieto mačka. Našťastie pre Fabiána to Klárke nedalo a rozbehla sa s manželom späť. Naložila kocúra is hnijúce nôh, a odviezla ho do Pardubíc na veterinárnu kliniku Vetopet vo zvitkový. Fabián bol okamžite hospitalizovaný a bola mu poskytnutá najlepšia možná starostlivosť. Aj napriek všetkému úsiliu veterinárnych lekárov so zranenou nožičku nepodarilo zachrániť a musela byť amputovaná, ale oveľa dôležitejšie je to, že Fabián žije, čo je taký "malý zázrak", pretože pomoc prišla takmer v hodine dvanástej. (Fabian už hrozila celková sepsy).

Pre mňa osobne bolo veľmi príjemné zistenie, že aj v dnešnej dobe sa našlo niekoľko ľudí, ktorým osud takýchto zvierat nie je ľahostajný a dokážu urobiť maximum pre ich záchranu bez ohľadu na čas, peniaze i neistý výsledok a za to si všetci, ktorí sa na tom podieľali, zaslúži uznanie. Predovšetkým vďaka nim je Fabián úplne v poriadku. Síce mu chvíľku trvalo, kým si zvykol na to, že nemá jednu zadnú nožičku a neustále hľadal stabilitu, ale je to veľký bojovník a počas jedného týždňa sa úplne zžil so svojim handicapom a dnes sa pohybuje úplne bez problémov, skáče a ani mačací záchod mu nerobí žiadne ťažkosti. Navyše sa po tomto otrasnom zážitku zmenila aj jeho povaha az veľmi opatrného kocúrika sa stal úplne dokonalý maznáčik vyhľadávajúci neustále ľudskej pohladenie.
V súčasnej dobe sa Fabiánek zotavuje v depozite OS Ďalšie šance v Hradci Králové. Chceli by sme pre neho nájsť nový domov, ktorý by mu dal zabudnúť na všetko zlé, čo sa mu doteraz prihodilo a veríme, že ho nájde.

Beatriz Motalová, OS Ďalšie šance, www.dalsisance.cz , info@dalsisance.cz