Ja a mačky

Do svojich 59 rokov som fakt nemal rád mačky, ale v júli 2012 sme s manželkou a vnúčatami trávili týždeň na chalupe ...

Každý večer chodíme k rybníku kŕmiť rybičky. A tam sa k nám přitoulalo krásne biele mačiatko. Bol som doslova "ukecaný", že pôjde s nami domov. Áno, bral som ho ako hračku pre deti. Kocourek u nás vydržal 4 dni a potom zmizol. Za ďalšie 3 týždne sa opakovala rovnaká situácia - rybník a zrazu opäť náš kocúrik, ale tentoraz s nami už zostal. Dostal meno Felix, pomaly končili prázdniny, a tak s nami cestoval do Prahy. Celý rok všetko prebiehalo v pohode, na chalupe si kocúrik cestoval po dedine, ale vždy sa vrátil domov. Až 27. 12. 2013 odišiel a nevrátil sa. Fakt je, že nám moc chýbal a k slzám nebolo ďaleko. Vydržali sme to s manželkou do 9. 1. 2014. Ten deň sme išli na chalupu a cestou sa zastavili v Měcholupy v útulku. Počas desiatich minút sa rozhodlo, odchádzal s nami čierny kocúrik Max. A išlo sa hneď aj s ním na chalupu. Ako obvykle sme v nedeľu okolo štrnástej hodiny odchádzali. Všetko bolo pripravené, len vypnúť kúrenie, vodu. Keď tu zrazu zavolala z vonku manželka. Myslel som, že sa niečo stalo, a ono vážne stalo. Bolo počuť veľmi úpenlivé a smutné mňaukanie. Medzerou pod susedovým vrátami pozeral a nariekal stratený Felix. Bol strašne špinavý, chudý a mal obrovský hlad. Tak a čo teraz? Zrazu sme mali dva kocourky. Obaja sme si ich nechali a môžem povedať, že obaja kocúrikovia nám maximálne zmenili a obohatili život. Včera som bol nakupovať pre naše miláčikov a zrazu počujem manželský pár, ktorý tiež nakupoval pre mačičky. Pani niečo rozprávala a pánovho odpoveď znela: "Len im to vezmi, ja si pokojne odtrhnem od huby." To ma len utvrdilo v tom, že aj ostatní ľudia majú krásny vzťah k zvieratkám, rovnako ako my. A o tom to je. Vôbec si doma nevieme predstaviť zostať bez kocúrika, obaja sú osobnosti a obaja sú super! Preto všetkým odkazujem: Majte radi mačky, aj cudzie!

Tomáš