Lizinka a postvakcinačné sarkóm

Ešte sme sa nestačili spamätať a rozlúčiť sa s mačičkami, ktoré nás v týchto smutných dňoch opustili, a opäť nás prekvapilo ďalšie lúčenie. Tentokrát s milovanou Lizinka, ktorá zomrela na vážne ochorenie.

Lizinka príbeh bol pretkaný zvláštnym kúzlom. Mačička pochádzala z Plzne, kde mala provizórne príbytok na záhradke hodné pani. Tá sa však ocitla v ťažkej životnej situácii a Lízince tak hrozilo, že by zostala síce stále vonku, ale tentoraz by sa ocitla bezprizorné späť na ulici. Slovo dalo slovo a Lizinka putovala do Vrbičany.

Útulkom prechádza veľa mačičiek as každou sa píše veľký príbeh. Každú mačičku vnímame ako originál s množstvom mnohokrát až neuveriteľných detailov. Rovnako tak tomu bolo u Lizinka, ktorú sme prijímali v septembri roku 2012 do srdiečkového útulku. V ten istý osudový deň sme úplnou náhodou zistili, že má Lizinka pod Labkou (akoby pod pažou) nejaký útvar. Nachádzal sa na veľmi netypickom mieste. Zvláštne bolo, že sme ho objavili v deň príjmu Lizinka do útulku. Akoby prišlo včas varovanie pravdepodobného blízkeho (a napriek tomu tak vzdialeného) konca. Veď Lizinka dokázala žiť s tak agresívnym nádorom niekoľko dlhých mesiacov.

Všetko najprv poukazovalo na skutočnosť, že sa jedná o rakovinu mliečnej žľazy. O to väčšie bolo prekvapenie, keď prišli výsledky histológie, ktoré poukázali na postvakcinačné sarkóm. Ten vzniká u malého percenta jedincov následkom očkovania, pričom pokiaľ nie je hrčka odhalená včas, vo väčšine prípadov je osud mačičky v krátkej dobe spečatený. Lizinka však mala nádor na netypickom mieste po očkovaní. Napriek tomu bol nádor tak zásadné a zhubný, že sa s tým už nedalo nič robiť. Pri každej operácii bola s nádorom odstránená aj väčšiu časť tkaniva, napriek tomu sme boj sa zhubnú chorôb na plnej čiare prehrali.

Pamätám si deň prvej operácie, akoby to bolo včera. Viem presne, na ktorých miestach som po ceste domov z veteriny niekoľkokrát s Lizinka zastavovala a kontrolovala ju. Raz pri ceste, druhýkrát na benzínke. Je to smutné ... Pamätám si, ako Lizinka nepapala kapsičky , ale iba granulky , ako sme sa tomu čudovali ... Spomínam, na ktorých miestach v útulku líhal a odpočívala. Pamätám si na mimoriadne veľkú prútená kukaňa, ktorú si Lizinka priviezla do útulku ešte z pôvodného domova.

S každou mačičkou nás spája silné puto, spomienky úsmevné, aj tie sĺz. Lizinka bola neskutočne milá, znášanlivá, priateľská a hodná mačička. Vždy sme si hovorili, že je jej pre jej vážne ochorenie obrovská škoda. Nemohli sme ju ponúkať na umiestnenie, pretože sme vedeli, že jej zdravotný stav nie je vôbec dobrý. Myslím, že mnoho pánov by bolo za tak milú mačičku rado, lenže bohužiaľ ... Lizinka bola prvá, kto nás aj návštevy v izbe Maxík chodil pozdraviť (samozrejme spolu s maximálnym Maxík). Lizinka bola veľmi komunikatívny a spoločenská, zlatá a prívetivá mačička.

Nikdy nezabudnem na jej spôsob komunikácie, to keď sa hlásila o pozornosť. Nikdy nezabudnem na jej krásne a zvláštne dúhovo dvojfarebné zelenožltej oči plné dobroty a lásky. Nikdy nezabudnem na pokojný zasnený pohľad, ktorým sa dokázala dlhé hodiny pozerať z okna. Nikdy nezabudnem na jej nádherne sfarbený mourovaný kožúšok sa hrdzavým nádychom. To všetko ale podtrhovala jasne zvädnutá srsť vážne chorého zvieratka.

Po tretie a už poslednej operácii sme sa rozhodli, že ju nenecháme zaťažiť chemoterapiou a jediná nasadená liečba bola homeopatická. Nikdy tiež nezabudneme na posledné tri dni, než sme sa s ňou naposledy rozlúčili. Zrazu to nebola tá naša Lizinka. Vo štvrtok 20. 6. 2013 zasiahla našej republiku šialená a neznesiteľné horúčavy, útulková teta Kristína ten deň bojovala s virózou. Cez všetky príkoria bolo nutné chodiť mačičky sledovať. Prevažne tie, ktoré boli trvalo alebo len dočasne v liečbe. Lizinka ležala ako placky a na prvý pohľad jej nebolo dobre. Hovorila som si v duchu, že je mi taky zle, veď v tak šialenom počasí sa nedalo ani poriadne dýchať, nieto ešte normálne fungovať. Napriek tomu som zaujala postoj, ktorý mi nepridal na pokoji a napadlo ma: "Čo keď už Lizinka musí za dúhový most?" Otvorila som okno, aby som vytvorila aspoň trochu prievanu a skúšala som Lízince dávať niečo pod zub. Ponúkla som jej biely jogurt a kapsičku, ale nijako zásadne som neuspela. Niečo málo slízla, ale pozerala na mňa pohľadom plným zúfalstva, beznádeje a dokonca aj bolesti. Pohľadom akoby zastretým a oznamujúcim, že sa blíži niečo, čo už nepôjde zvrátiť.

Keď som sa ju snažila preniesť na iné miesto, to aby som vyskúšala, či a ako sa pohybuje, mačička reagovala bolestivo. Dostavili sa prvé silné a desivé myšlienky, veď nádor stále rástol, bol väčší a väčší. Nebolo teda pochýb o tom, že s tým môže súvisieť aj jej podivný zdravotný stav. A skutočne, nasledujúci deň bola síce vyrovnanejšia a komunikatívnejšie, napriek tomu ma pozorovala úplne iným pohľadom. Niekoľkokrát zamňaukala na znamenie večného priateľstva a zároveň tiež preto, aby ma upozornila na skoré lúčenie.

V sobotu som si chvíľu pohrávala s myšlienkou, či ju vziať na plánovanú veterinu. Jediný pohľad ale stačil na to, aby som sa rozhodla, že áno. Cítila som, že je jej zdravotný stav zlý, ale nepripúšťala som si, že sa budeme čoskoro lúčiť. Stále som si hovorila, že to nie je možné, že ešte nie, že na Lizinka určite nezapôsobilo počasie a všetko zlé bude čoskoro zažehnané. Mýlila som sa. Pani doktorka najprv na prvý pohľad zhodnotila, že sa Lizinka veľa zhoršila a je celkom možné, že už jej zlyháva niektorý z životne dôležitých orgánov. Odobrala jej krv, aby zistila viac. Prišlo smutné zistenie. Lízince už zlyhávali obličky. A to tak vážne, že už nebola cesta späť. A ako to už u ochorení obličiek býva, väčšinou tento stav zistíte, až keď sú obličky z väčšej časti poškodené. U Lizinka tento fakt umocnil zhubný nádor, hoci bola pravidelne kontrolovaná a vyšetrovaná.

Som vďačná za to, že už nemusela dlhšie trpieť - kvapkať infúzie a zostávať v liečbe. Som vďačná za to, že v osudový deň krvný test jasne poukázala na nezvratný stav. Za túto skutočnosť som vďačná práve preto, že sa už naďalej nemusela trápiť zbytočnú liečbou. Vo chvíli, keď by bolo potrebné kvôli nie celkom jasným výsledkom mačičku liečiť a my by sme ešte s určitosťou nevedeli, na čom sme, bola by to pre ňu ďalšiu záťaž. Nikdy totiž nevieme, kým nie je úplne jasno, na akú stranu sa stav akejkoľvek mačičky zvráti. Či možno ešte zabojovať, alebo je boj o život už celkom prehratý. Lenže, každá smrť znamená nový začiatok ... Ťažko povedať, či na tejto planéte. Alebo snáď úplne inde?

Milovaná Lizinka, bolo nám cťou poskytnúť tí šťastné dožitia v Srdiečkový útulku. Hneď po prvých výsledkoch histológia bolo nad slnko jasné, že u nás zostaneš už natrvalo. Som si absolútne istá, že si u nás bola vyrovnaná, spokojná a šťastná mačička. Z každého tvojho pohľadu bolo cítiť, ako veľmi je tí s nami fajn. A my - útulku páničkovia - sme tí nesmierne vďační za ďalšiu veľkú životnú lekciu a skúsenosť. Sme ti vďační za to, že sme o teba mohli s láskou starať a radovať sa z toho, ako veľmi si nám dávala o sebe vedieť, a ako veľmi presvedčivo si nás nasmerovala nakoniec aj k tomu, aby bolo tvoje trápenie čo najkratšie. Je to neuveriteľné, ale nikdy nezabudneme na tvoj osobitý spôsob komunikácie, ktoré sme do detailu rozumeli. Spomíname a nikdy na teba, milovaná a zlatá Lizinka, nezabudneme!

Všetci tvoji kamaráti zo srdiečkového útulku

Text: Kristýna Kacálková

OS Srdcom pre mačky

http://kocky-utulek.cz/