Mačka a človek

Mačky k ľuďom po stáročia neodmysliteľne patrí. Ale kto si koho vlastne našiel?

Mačka na rozdiel od človeka dokáže v prípade nutnosti prežiť a postarať sa o seba i svojich potomkov bez cudzej pomoci. Človek ako jedinec má mizivé šance. Ak mačka žije s človekom, potom je to z jej vlastnej vôle. Koná tak dobrovoľne az vlastného rozhodnutia - a na nás záleží, ako dokážeme jej rozhodnutie oceniť.

mačacie dôvera

Spolužitie tandemu mačka - človek sa nerodí zo dňa na deň. Veľakrát trvá dlhé týždne až mesiace, než sa vytvorí skutočné puto a dôvera. Prichádza to postupne a vyžaduje to značnú dávku trpezlivosti a často i pevných nervov. Ale mačacie láska určite stojí za to! Avšak pozor, dlhé mesiace budujete kočkolidský vzťah, krôčik po krôčiku vytvárate dôverné puto, a potom sa raz neudržíte a zlyháte. Nemusí sa jednať o "veľké veci". Stačí, aby ste zrovna mali zlý deň, mačka urobí "niečo inak" a vy vypeníte. A môžete začať znovu, avšak už značne bez záruky. Nikdy, ale skutočne nikdy, netrestajte mačku za svoje zlé nálady. Vy za chvíľu zabudnete, mačka nie. Máte zrovna zlý deň, mrzuto popíjate kávu a premýšľate ... Vaša mačka do vás drcne hlavou ako inokedy a zapríčiní tak škvrnu obrusu, čo je vo vašom rozpoložení dôvod sa rozčúliť. Skúste to ustáť! Vaša mačka vám prišla poďakovať za vašu spoločnosť a povzbudiť vás, ako je zvyknutá. Namiesto očakávaného pohladenie však tentokrát zožne váš hnev. Mačka nepochopí, že vám ide o textílii. Vníma len vašu mrzutosť a vašu reakciu si vysvetlí ako "trest za vyznanie lásky". Odtiaľ je len krôčik k strate dôvery - a to predsa nechcete.

maznanie

Mačky majú rady svoj pokoj. Keď sa chcú maznať, prídu samé. Všeobecne vžitá teória, že mačka, ktorá sa nemazná, je "nejaká divná", je rozhodne scestná a mylná. Nejedna mačací dáma či "pán kocúr" má jednoducho svoj nadhľad. Veľakrát je mačací individualita natoľko silná, že mačka má jasno aj bez maznanie. Nepotrebuje sa stále utvrdzovať, či ju jej človek potrebuje k životu. Ona to vie. Ideálne je, ak podobné charizma vyžaruje iz jej človeka a ak má jasno aj on, čo sa bohužiaľ nie vždy stáva. Aj s mačkou, ktorá vám nesedí denne na kolenách, nie je hravá, nelíši sa k vám ako ostatní a za vrchol jej priazne možno považovať občasné, akoby náhodné utretie o nohu, si môžete vytvoriť hlboký a pevný vzťah, ktorý vydrží po mnoho rokov. Ba dokonca aj silnejšie, než by sa zdalo, práve vďaka sile mačacieho individualizmu. Zdanlivo odťažitý mačacie jedinec vám dá spoznať čosi, na čo budete spomínať ešte po mnoho ďalších mačacích generácií.

Mačka rozhodne nie je pasívne tvor, rada prejavy záujmu opláca. Akékoľvek to mačacie lísání, otieranie sa, Ducan hlavou je jednoznačný prejav priazne a záujmu. Často sa nás mačka dotýka hmatovými fúziky, a tak si nás vlastne "podpisuje". Veľmi významné gesto je, ak vás mačka "pusinkuje" a dotýka sa vás hmatovými fúziky na tvári. Mačka vám takto vlastne vyznáva lásku a ďakuje za Vašu prítomnosť - a to rozhodne nie je málo! Ale priznajme si, že my ľudia vyžadujeme všetky tie sprievodné prejavy mačacie lásky a kontakt so zamatovou srsťou svojich miláčikov predovšetkým kvôli sebe, pretože je to tak príjemný pocit! Však nejedno mazané mačiatko toho vie náležite využiť a veľmi dobre vie, ako si svojho človeka obtočiť okolo labky!

Ak mačka sama chce, rada sa nechá hladkať, nastaví bruško k poškrabkanie a "je iba naše". Nežne predo, spokojne priviera oči a my sme blahom bez seba. Inokedy má však pre zmenu náladu len tak ležať a sledovať dianie okolo seba. Keďže je veľmi senzitívny, dokáže vnímať všetky prírodné signály a atmosferické zmeny.

člen rodiny

Nemali by sme sa snažiť do mačacích nálad a rytmov zasahovať. Nie je nič horšie, než vnucovať jej, čo by práve mala robiť. Násilné ťahanie, snaha o vynucovaní ležanie na kolenách, maznanie "teraz a tu" dokáže mačke kontakt so svojím človekom znechutiť. Oveľa lepšie urobíme, ak s ňou budeme pokojne hovoriť vyrovnaným tónom, aby vedela, že je všetko v poriadku. A nebude dlho trvať, a dočkáte sa aj jej záujmu o "kočkohrátky"! Považujte mačku za člena svojej rodiny, ktorý má svoje povinnosti, ale aj práva. Nechajte ju zdieľať váš rodinný život. Mačky vnímajú domácu atmosféru viac, než sa zdá. Keď je doma niečo v neporiadku, vycíti to v samotných prvopočiatkoch. Vida, ďalší dôvod prečo mať mačku - budete sa snažiť vytvárať priaznivú rodinnú atmosféru, v dnešnej dobe toľko potrebnú!

Mačka nie je pes

Čo rozhodne nie je vhodné, je porovnávať mačku so psom. Mačka je mačka, pes je pes. Ich vzájomná spoločnosť v jednej domácnosti sa samozrejme nevylučuje, ale ponechajme každému jeho individualitu. Nechcime pretvárať povahové rysy dávno určené. Merítka správania a reakcií sú tu jednoducho nastavené inak. A vy ste predsa rodina, ktorej členovia sa navzájom rešpektujú!

zdravie

Mačky naozaj nemajú deväť životov. Ak je váš domáci tiger zrazu iný či priamo apatický, na nič nespoliehajte a nečakajte, až to prejde. Mačka si nevie priamo povedať, čo potrebuje. Ale ak je nablízku ten, kto je ochotný načúvať aj bez slov, jej volanie o pomoc v podobe zmeny správania vyslyší, lebo vie, že je to jeho povinnosť. A je úplne jedno, či je deň alebo noc, ráno či večer. Ak vás vaša zvieracie spoločníčky potrebuje práve teraz, neodkladajte to, pretože niekedy môžu hrať úlohu doslova minúty.

Keď nás navždy opustí

Mačka bohužiaľ starne rýchlejšie ako človek, a tak nás neminie ani chvíle najsmutnejšie. Každý, kto stratil blízku bytosť, pozná pocit zúfalé bezmocnosti, keď už nič nie je a nebude ako predtým, pretože niekto chýba. Tí, ktorí niečo podobné prežili, ktorí spoznali, aké silné puto si dokáže vytvoriť ľudská a mačacie duša, ako je možné rozumieť si bez slov, a ako bolí, keď nás zvierací priateľ opustí navždy, určite vie, o čom je reč. A ako následne túto krutú pravdu odmietame prijať a pýtame sa: Prečo zrovna my? A prečo práve teraz, a takto? Hoci je smrť neoddeliteľnou súčasťou našich životov, nikdy nie sme na stretnutie s ňou dostatočne pripravení. Neskôr si kúpime ďalšieho mačacieho kamaráta a život ide ďalej, zostávajú krásne a zároveň bolestné spomienky.

Lenže oni tí naši kočičáci prichádzajú na svet s poslaním, a keď ho naplní, beží si pokojne ďalej a nás tu nechajú v sĺz údolí. Predtým nám pomôžu otvoriť oči, spoznať svet z iného uhla pohľadu a napríklad aj lepšie pochopiť sami seba. A len na nás potom je, ako ich odkaz naplníme, aby sa nám "vrátili", aby sme ich pohľad nachádzali v očiach našich najbližších miláčikov. Záleží len na nás, aký postoj zvolíme a či v nás občas predsa len nezahlodá červík pochybnosti čohosi medzi nebom a zemou, keď sa náš nový maznáčik chová úplne rovnako ako jeho predchodca vrátane jeho nezvyčajných rituálov a zvyklostí, alebo keď si nás nájde mačací bytosť úplne nečakane vo chvíli, kedy nám nie je práve nejveseleji a od prvého stretnutia sa chová celkom samozrejme, akoby nás poznala roky ...

Komu sa podarilo vytvoriť si rovnocenný vzťah, nepovažuje mačky len za obyčajné štvornožce, ale vidia v nich bytosti, ktoré obohacujú náš život a dávajú nám spoznať skutočný a čistý cit, ktorý rozhodne nie je samozrejmosťou.

záverom

Vážme si teda putá medzi mačkou a človekom. Putá, ktoré spája rozdielne svety. Potrebujeme sa navzájom. A nezabúdajme pritom ani na opustenej mačacie bytosti, ktoré nemali šťastie na domov s teplým pelechom a plnú miskou, ktoré nepoznali, že ľudská ruka vie aj pohladkať a že človek je celkom prima kamarát. Práve tieto mačky, ktoré si samy pomôcť nemôžu, nás potrebujú čím ďalej viac.

Text: Aga Grey