mačka stromová

"Sotva sme nášmu mačiatku ukázali záhradu, prvé čo urobilo, že vyšplhalo na strom a potom nevedelo ako dole, mňaukala o pomoc a vyzeralo fakt zúfalo," rozprávala Milada svojej kamarátke Ivone. Mali spoločnú cestu z práce, obe majú rady mačky, a tak sa reč stočila väčšinou na ne.

"Tonda musel pre rebrík a tá potvora Ája, namiesto aby pochopila, že jej chce pomôcť, tak cúval, div že nespadla. Trvalo to hrozne dlho, než ju prehovoril. Už som si myslela, že budeme volať hasičov. "" To poznám, taky sme pred rokmi dávali dolu mačku zo stromu, ale u nás na tie hasičov došlo. Lenže ani im sa to nepodarilo. Uistili ma ale, že kam mačka vylezie, odtiaľ taky dokáže zliezť. Milá Micinka totiž vyliezla až na samý vrcholček a tam zotrvala zrejme celú noc. Ráno potom čakala pred dverami akoby nič, takže v našom prípade mali hasiči pravdu. Ale keby do rána neslezla, tak neviem, čo by som robila, mala by som strach, že omdlie hladom ... "

"No je to nepríjemný pocit, keď mačiatko žalostne mňauká v korune stromu a človek sa k nemu nemôže dostať," súhlasila Milada. "Aju stromy lákajú stále, tá prvá skúsenosť ju neodradila, naopak, povedala by som, že sa jej zapáčilo, ako sa Tóno snažil a prehováral ju, asi sa cítila ako hviezda seriálu, takže to pravidelne opakuje. Vylezie na strom, tam mňauká tak hlasno, až nás tým vyláka von, Tonda ide pre rebrík a zábava začína ". "Ájinko, poď bližšie, nedosiahnem na teba. No tak, daj si povedať, predsa tu nebudem stáť do večera, "prehovára mačičku. Ája ho pozoruje, ale robí, že nerozumie. Tonda sa po nej natiahne a mačička máličko cúvne. "Nehnevaj ma, vyššie už sa nedostanem." A mačička nič. "Vieš čo, už toho mám dosť. Tak si tu zostaň! "Tonda zlezie z rebríka a obaja ideme domov. "Mňňaaaaaaaaaaauuuuuuuuu," sprevádza nás jej zúfalý jačanie. Robíme, že nepočujeme, ale dlho to nevydržíme a ideme zase za ňou. No a na niekoľký pokus sa konečne nechá zložiť. "Čo tam lezieš, keď sa potom bojíš dole," pýtame sa jej úplne zbytočne. Dostala prezývku Topolka, pretože na topoľ lezie najčastejšie. Ale už sme ju dávali dolu aj z čerešne a niekoľkých jabloní. Pre stromy má skrátka slabosť. Ale prišli sme na to, že nás vodí za nos. Na víkend sme výnimočne odišli na oba dni k našim a vrátili sme sa až v nedeľu večer. Ája Topolová bola samozrejme na strome, ale ako nás uvidela, od radosti zabudla, že "nevie" zliezť zo stromu a zišla dole ako blesk aby nás mohla privítať. Moc sme sa tomu nasmiali. No a včera už si zase spomenula, že zo stromu ju má dávať dole Tóno a mňaukala tak nahlas a tak dlho, až dosiahla svoj. "" To ide mačkám najlepšie, to dosahovaní svojho, "zasmiala sa Ivona.

Text: Lenka Novotná