Magdina mačka

Keď Renata priniesla do práce dve mourovatá mačiatka, v nádeji, že sa ich niekto ujme, Magda neodolala a jednu mačičku si vzala.

"To si dobrá," rozžiarila sa Renata. "Luděk vyhrážal, že je utopí. Síce neverím, že by to fakt urobil, ale už tak je naštvaný, že kŕmim Betuška. Raz večer som ju uvidela pred barákom a ďalšie dni znova, a tak som jej ponúkla trochu jedla. Luděk hovoril, nech to nerobím, že nechce, aby u nás zostala. Ale mne jej bolo ľúto, tak som jej vždy niečo priniesla a teraz to mám. Betuška to pochopila tak, že kde sa nájde kŕmenie pre jednu mačku, tam sa uživí aj mačiatka.

Cestou z práce Magde pípla esemeska, že Leoš sa domov nevráti skôr ako za týždeň, čo jej hneď zdvihlo náladu a vyvolalo úsmev na tvári. Musela sa smiať sama sebe - to som to dopracovala, radujte sa z toho, že miláčika neuvidím. Po štyroch rokoch spolužitia si dokonale zovšednel. Okúzlenie sa nepozorovane vytratilo, nemali si už čo povedať, čím sa prekvapiť a zo sexu sa pre Magdu stala otravná domáce práce - niečo ako umývanie okien. Akurát že okná nemusela robiť dvakrát týždenne.

Keď sa zoznámili, bola to láska na prvý pohľad. "Kam idete krásna slečna?" Spýtal sa jej v autobuse vysoký chalan s neodolateľným úsmevom a modrými očami. Už skôr si všimla, že po nej pokukuje a dnes ju konečne oslovil. "To je tajné," usmiala sa a zamžikala dlhými riasami. "Milujem tajomstvo," povedal ten chlapec az autobusu vystúpil zároveň s ňou, hoci kvôli tomu zrazil štyri zastávky. Predstavil sa ako Leoš a odprevadil ju až pred dom, kde bývala s tromi kamarátkami.

Pozýval ju do kaviarní, na výlety, na výstavy všetkého možného, do kina ... Bol očarujúci, vtipný a príťažlivý. Nemohli sa jeden druhého nabažiť a po pol roku chodenia si prenajali dvojizbový rodinný domček s malou záhradkou. Prežívali romantické obdobie. Po ňom však prišlo obdobie búrlivých hádok a teraz sa ich vzťah pohyboval od mierneho podráždenia po vľúdnu ľahostajnosť.

Magda odomkla, prezuli sa do papúč a pustila mačičku na prieskum. Mačička bola zvedavá, ale nadmieru opatrná. Naťahovala krk, obzerala sa na všetky strany a nehlučne našľapovala zľahka, krokom tak pomalým, že skoro tiahla brucho po zemi. Objavila zálusk hubku na riad, obozretne sa k nej priblížila, natiahla packu, dotkla sa jej a bleskurýchlo Prikrčila akoby sa spálila. A znovu rýchly výpad labkou a ešte rýchlejší trhnutiu. Magda sa musela smiať: "Ty si ale hrdinka." Ešte chvíľu ju pozorovala a potom šla kúpiť aspon piesok a krmivo. Ďalšie nevyhnutnosti opatrí neskôr.

Magda si lámala hlavu, ako mačiatko pomenuje. Písala si na papier najrôznejšie mená a skúšala ako to znie. Ešteže Leoš nie je doma, krútil by hlavou, že z toho robí vedu a mačke by hovoril Micko. Ale Magda chcela meno, ktoré by sa hodilo práve k tejto mačičke. A potom Kaplnka na to pravé - Melody. "Melody," zavolala skusmo a mačička pribehla. Bola to samozrejme náhoda, ale Magdu to potešilo.

Kričali potom na mačičku len menom a zakaždým keď Melody prišla, dostala niečo dobré. Takže na zavolanie pribiehali celkom ochotne. A niekedy, keď ju naháňala na sladké, bežala za Magdou - "mňau mňau, nevolala si ma?"

Večer, keď Melody zaškriekala Magde do uška, hovorila tomu Magda melódie spokojnosti a dobre sa jej zaspávalo. Lenže Melody častejšie miesto vrnenie vyčíňala, lietala po spálňu a občas niečo zhodila. U toho sa teda zaspať nedalo ani náhodou. Magda naštvane vyliezla z postele a mačičku pošplíchala vodou. Zabralo to. Ale za chvíľu jej otrnulo a začala nanovo. A keď ju Magda vystrčila za dvere, zúrivo na ne škriabala, hlasno mňaukala, skrátka skúšala, čo Magda vydrží. Keby to niekto počúval, myslel by si, že tú mačku trápi a zatiaľ to bola Magda, kto bol k poľutovanie.

Leoš sa doma len otočil a hneď zas niekam odišiel, ani sa nepodivili, že zrazu majú mačku. Magda zatiaľ využívala voľných popoludňajšie a víkendov k vychádzkam a usúdila, že takáto vychádzka so psom by určite bola oveľa zábavnejšie. Občas stretávala psíčkarov a vyžarovala z nich, aj z ich psov, radosť zo života. Začala uvažovať o šteniatku. Prečo nie? Hovorila si, keď už mám mačku, prečo nie aj psa? Bolo jej vcelku jedno akého, páčili sa jej všetci. Keď uvidela inzerát is fotkou nádherných šteniat belgického ovčiaka, navyše priamo odtiaľto, z jaseňové, neváhala ani chvíľku.

Melody najskôr trochu prskala, ale čoskoro pochopila, že ten malý neohrabaný ťuťmák je dobrý na hranie a ešte lepšie na komandovanie. Magda sa mohla potrhať od smiechu, keď videla, ako sa malý Ben nechá odtláčať od žrádla, alebo ako sa márne snaží chytiť drzú Melody, keď mu ukradla JEHO hračku.

Ben rástol ako z vody a Magda zistila, že zaobstarať si tak veľkého a hlavne temperamentného psa, nebol práve najlepší nápad. Nedokázala ho totiž unaviť a on potom z nudy páchal samou škodu. Vracala sa z práce unavená a na viac, než popoludňajší vychádzku už nemala elán. Lenže vychádzka bola pre Bena len taká predohra a dychtivo čakal, čo bude ďalej. Potreboval nejaké zamestnanie, šport, alebo aspoň cvičák. Magda pochopila, že Ben potrebuje oveľa aktívnejšieho panečku, než je ona. Cez internet sa zoznámila s mladým Kynológom Ivanom - nadšencom pre agility, ktorý zháňal Belgičana. Ben sa mu natoľko zapáčil, že mu ani nevadilo, že už to nie je malé šteňa, ale osemmesačné puberťák. "My sa čoskoro skamarátite, že jo," prihováral Ivan láskavo k Benovi a hladil ho. Ben moc nechápal, prečo má ísť s ním, ale veľmi sa nebránil. Len sa spýtavo obzeral po Magde, prečo ho nevolá k sebe, čo to vymyslela za divnú hru. Magda rozlúčka s Benom obrečela, ale vedela, že ona by ho len pokazila. Nebola dôsledná vo výchove a nedokázala ho zamestnať. A nudiace sa pes rovná sa otravný pes. Svoju nespokojnosť dával najavo nepretržitým štekotom. Vo dne aj v noci. Bolo to na zbláznenie. Ale keď si začal šklbať srsť, išla sa poradiť s veterinárom a ten odporučil liečbu športom.

Magda si dodatočne prečítala rady pre začiatočníkov, aby vedela, čím mala začať. Usúdila, že pejskařka z nej nebude, na Bena však neprestávala myslieť. Nechcela obťažovať jeho nového pána, ale rada by vedela, ako si Ben zvykol a ako sa mu darí. Preto mala nesmiernu radosť, keď jej prišiel mail o Benovom prvom víťazstve v agility.

Melody bola taky celá nesvoja z Benova odchode. Stále ho hľadala a mňaukala napoly spýtavo a napoly vyčítavo: "panička, cos to urobila ?!" A Magda sa ju snažila rozptýliť naháňačkou, to Melody nikdy neomrzí. Potom ju vzala do náručia a šeptom sa zverovala: "Vieš kočičko, ja som to s Benik nevedela. On je teraz šťastnejší, vybehá sa, vybláznia a potom už ho ani nenapadne hnevať.

Melody je taky temperamentný, ale našťastie sa nenudí. Keď Magda pracuje, Melody je na záhrade alebo na potulkách, našla si pár mačacích kamarátok a preháňa myši. Po večeroch robí spoločnosť Magde. Melody je šťastná mačka. A je to mačka čitateľka. Akonáhle si chce Magda chvíľu čítať, Melody jej hupsné na klin a zaľahne písmenká. A ešte sa s úplne nevinným výrazom pozerá po Magde, čo ona na to. Ohrýza Rožek knihy, Duca ju hlavičkou do ruky: "Hlad mačičku, to je predsa OVEĽA lepšie ako čítanie," a spustí vrnící motoriek. Túto záľubu v knihách má odmalička. Magda raz nechala na stole otvorenú knihu o veľkých mačkách a pristihla Melody, ako ju študuje. "Ty ale budeš vzdelaná mačka."

Leoš sa vracal domov čoraz menej, až sa nakoniec odsťahoval. Zamiloval sa do nejakej študentky a našiel pre nich nové hniezdočko lásky. Dosť ďaleko na to, aby sa nestretávali. Magdu to neprekvapilo, ani sa netrápila spomienkami, ako tu boli spočiatku šťastní. Všetky jej myšlienky sa točili okolo ožehavého problému, ako utiahnuť nájom. Sama na to nemá, bude si musieť urýchlene nájsť nejakého spolunájemníka. Zavolala majiteľovi domčeku a tomu bolo celkom jedno, ako to urobí, hlavne nech platí včas.

Dala si inzerát. Priečilo sa jej doviesť si domov cudzieho človeka, ale nič iné jej nezostávalo. Pripadala si ako hrdinka z lacného románu. Len ten záchranca nikde. Chcela nájsť niekoho slušného. Zoznámila sa s množstvom ľudí, vypila s nimi hektolitre kávy a vykonávala ich domčekom.

Niektorým nevyhovovala cena, iným sa to zdalo malé ... Trvalo mesiac a pol, než sa prihlásil ten pravý. Volal sa Radek, bol čerstvo rozvedený, mal peniaze na nájom a nechcel nič než pokoj a trochu súkromia. Presne ako Magda. Ihneď si porozumeli.

Melody sa k novému spolubývajúcemu približovala obozretne, jeden nikdy nevie, čo keď si Radek dáva mačky na raňajky ?! Nechala si pár dní na rozmyslenie, než ho vzala na milosť. Nie je s ním taká zábava ako s Benik, ale je to dobrý človek.

Magda bola z Radka nadšená. Je nevtieravý a veľkorysý. Zarába dosť a okrem polovice nájmu prinesie občas nejakú pozornosť - ovocie, dobíjacie kupon alebo kapsičky pre Melody. Magda ho za to pozve na večeru alebo mu vyžehlí košele. Hoci býva pod jednou strechou, nestretávajú sa príliš často. Ale keď už, dokážu sa spolu dobre pobaviť aj pohodovo mlčať. Melody chodia od jedného k druhému, Duca hlavičkou, chce hladiť, obdivovať, zdvíhať na klin a taky prečesávať kožúšok.

Tahle idylka trvala skoro rok, keď Radek trochu hanblivo Magde oznámil, že sa s bývalou ženou dali znovu dohromady. Magde to bolo ľúto. Aj keď ich vzťah je čisto priateľský, najskôr ho už neuvidia. Radek jej nechal dosť peňazí, aby nejako preklenula dobu, než zoženie nového spolunájemníka. Aj Melody akoby tušila, že sa Radek odsťahuje, bola prítulnejšie než inokedy.

Magda si znovu dala inzerát, ale na rozdiel od toho prvého, kedy záujemcov bolo veľa, teraz sa neprihlásil nikto. Teda, hlásili sa realitky, ale nikoho jej zatiaľ nepriviedli. Už jej skoro dochádzali peniaze, keď jej zavolala mladá matka samoživiteľka, že akútne potrebuje vyriešiť bývanie. Už keď sa prvýkrát stretli, bola Magde Dana krajne nesympatická a jej dcéra Jitunka sa hneď prejavila ako rozmaznaný chlapec. Magda ale nemala žiadneho iného záujemcu a tak súhlasila. Mala z toho zlý pocit.

Netrvalo dlho a Magde sa zdvihol nájom, pretože Dana nelenila a zašla si za majiteľom domčeka zjednať nejakú zľavu. Musela sa mu veľmi páčiť. Magda majiteľovi domčeka rozhorčene zavolala, ale všelijako sa vytáčal a nakoniec jej povedal, nech sa s ním pokojne súdi, alebo nech sa vysťahuje.

Spolužitie s touto dvojkou bolo pre Magdu neúnosné. Nekonečné hádky, žiadne súkromie, televízie na plné pecky, Magdina zásoby z chladničky sa strácali, zato špinavý riad sa hromadilo. O upratovanie sa starala len Magda a za chvíľku to rovnako nebolo poznať. Magda sa veľakrát pokúšala sa s Danou nejako dohovoriť, ale bolo to márne. Aj Melody z nich bola vystresovaná. Jitunka ju ťahala za chvost a triafal sa do nej sklenenými guľôčkami. Dana ju taky nemala rada a Melody sa im pomstila po mačacím spôsobe. Načurala im do topánok a do postele. Strašne sa kvôli tomu pohádali a Dana sa sťažovala majiteľovi domčeka. Ten Magde dohováral nech si mačku stráži, alebo nech sa odsťahuje. Magda bola zlosťou bez seba.

Začala si hľadať nové bývanie. Dlho nemohla nič prijateľného nájsť, až narazila na inzerát ponúkajúci prácu chyžnej is ubytovaním v horskom penzióne. Vzala to.

Melody bola tak nahnevaná za všetky protrpěná príkoria a to sťahovanie, to už bol vrchol všetkého. Jej mačacie trpezlivosť má svoje medze !!! Týždeň sa s Magdou nebavila.

Magda sa zatiaľ zžívali s novým prostredím. Ubytovanie mala priamo v penzióne. K izbe patrila maličká predsienka, ešte mrňavější kuchynský kútik, sprchovací kút a záchod. Bolo to malé, ale pekné. Mala súkromie a krásny výhľad. Práca bolo dosť, ale mala aj voľný čas na odpočinok a vychádzky do okolia, na ktoré so sebou brala aj Melody. Na jednej takej vychádzke stretla Jakuba. Pozdravil ju a ostýchavo ponúkol hubársky úlovok. "Nemohol som odolať, ale teraz neviem čo s nimi, chcem ísť dlhšiu trasu ..." "Vďaka, v kuchyni budú mať radosť," usmiala sa Magda. "Ste tu na dovolenke?" "Nie, pracujem v penzióne." "Aha. A nebol by na vychádzku lepšie pes? "Spýtal sa s pohľadom upretým na Melody. "Ani nie, ja to so psami neviem." "Ako ste na to prišla?" "Jednoducho. Kúpila som si nádherné šteňa Belgičana a v mojej starostlivosti to bol zlobivý, uštekaný neurotik a ako sa dostal do správnych rúk, začal vyhrávať agility. A potom som si dodatočne prečítala niečo o psoch a zistila som, že z pohľadu psíčkarov som učinený pecivál. Mám rada relaxačnú hudbu, filmy, knihy, skrátka záľuby, čo sa prevádzkujú sede alebo v ľahu. A v tej knižke o psoch kládli dôraz na pohybovú aktivitu a športové vyžitie psa. Mne stačí len pomyslieť na beh a hneď ma pichá v boku. Benovi také pokojné vychádzky nestačili, kdežto Melody je spokojná. "Uzavrela to Magda. Jakub sa smial. "To ste čoskoro hodila flintu do žita, poznám veľa psíčkarov, čo nie sú žiadni športovci a ich psy sú s obyčajnými vychádzkami celkom spokojní. Určite by ste našla pokojnejšieho psíka, než bol váš Ben. "" Možno že jo, ale už som nemala odvahu to skúšať. S mačkou mi to vyšlo hneď na prvýkrát a som za to veľmi rada. Je to také moje mačacie zlatíčko. "

Jakub už na dlhšiu trasu nešiel. Magda ho zaujala a chcel ju spoznať bližšie. Sadli si na polená, Melody pustili z vodidla a rozprávali si.

Spoznávali sa tak dôkladne, až sa Jakub k Magde skoro nasťahoval. Dní, ktoré strávil vo svojom domčeku po babičke, bolo ako šafranu. Pracoval v lese, poznal tie najkrajšie miesta a rád tam chodil s Magdou. Magda žiari šťastím, i Melody má Jakuba rada. Nosia ju úplatky a vie si hrať.

"Musím ti niečo povedať." Magda videla ako vážne sa tvári a zamrazilo ju. "V lete odídem do Francúzska za prácou. Zohnal mi to kamarát, je tam veľmi spokojný. "" V lete? Veď je koniec mája ?! "" Ja viem, nemal som odvahu povedať ti to skôr, mám už letenku na štvrtého júna. Mám ťa rád a určite sa k tebe vrátim. Sľubujem. Veríš mi? "" Verím. "Povedala Magda a samozrejme mu neverila. Bola smutná. Sklamaná. Prečo len čakala niečo viac? Ani sa nespýtal, čo ona na to. Proste jej to oznámil. Na vzťahy na diaľku neverila. Budú si volať, možno písať, ale dva roky je dlhá doba. Neverila, že po dvoch rokoch nadviažu tam, kde teraz prestanú.

Jakub odletel. Magda myslela na ich dlhý rozhovor. Prisahal, že už vždy o všetkom budú rozhodovať spoločne. Dal jej kľúče od svojho domčeka, nech sa tam nasťahuje alebo ho prenajme, podľa svojho uváženia a hovoril, že ju miluje a vráti sa k nej. Až čas ukáže, či ich čaká šťastné stretnutie.

Len Melody nič nerieši, má dobrú náladu. Už to pozná. Všetko sa mení. Pes, dnes tu je a zajtra nie je, partneri prichádzajú a odchádzajú aj bydliska sa môže zmeniť, len ona - Melody zostáva. A bude to tak vždy. Ona a Magda. Spokojne sa pretiahla, zívla si a stočila sa v kresle do klbka.

Text: Lenka Novotná

Foto: Jindřich Pachta