Otravy psov a mačiek

Čo je to otrava?

Otrava (intoxikácie) je charakterizovaná ako patologický stav, ktorý je vyvolaný prítomnosťou jedu (toxínu) v organizme človeka, zvieraťa, alebo rastliny. Niektoré intoxikácie môžu prebehnúť takmer nepozorovane, iné ohrozujú postihnuté zviera na živote a pri neposkytnutie zodpovedajúcej terapie končí smrťou. Bolo prepočítané, že z desiatich zvierat predvedených k veterinárovi pre otravu, je intoxikáciou postihnuté iba jedno a zvyšných deväť trpia nejakým iným ochorením, ktoré nie je vyvolané toxickou látkou. Intoxikácii totiž môžu svojimi príznaky napodobňovať niektoré ochorenia tráviaceho traktu (napr. Zápal žalúdka, tzv. Torzia žalúdka, črevné nepriechodnosť, zápal slinivky brušnej), ďalej zlyhanie obličiek alebo srdca, úrazy hlavy alebo epilepsie. U zvierat chovaných zo záľuby sa častejšie stretávame s otravami náhodnými, ktoré väčšinou vznikajú nepozornosťou alebo nevedomosťou majiteľa, ale vyskytujú sa aj otravy úmyselné, ktoré sú potom podľa hodnoty otráveného zvieraťa klasifikované ako priestupok alebo trestný čin.

Cesty prieniku a typy pôsobenia toxínov

Akým spôsobom sa toxíny do organizmu zvieraťa môžu dostať? Až 90% všetkých otráv u malých zvierat je spôsobené perorálnom príjmom toxínu - olízáním, vypitím alebo zožratím. Toxíny môžu do organizmu preniknúť tiež cez dýchacie cesty - nadýchaním, napr. Pri aplikácii rôznych sprejov alebo pobytom v uzavretej miestnosti s vysokou koncentráciou toxické látky. Ďalšie cestu vstupu predstavuje kože, ktorá býva zasiahnutá poliatím, nasprejováním alebo posypaním. Toxíny môžu do organizmu vniknúť tiež okom postihnutého zvieraťa. Podľa miesta pôsobenia môžeme toxíny deliť na látky pôsobiace lokálne a celkovo.

Miestne pôsobiace toxíny poškodzujú iba tie tkaniva, s ktorými sú bezprostredne v kontakte. Do systémového krvného obehu sa vstrebávajú málo. Celkovo pôsobiace toxíny sú krvou roznášané do celého organizmu, kde následne spôsobujú poruchy jednotlivých orgánových sústav (napr. Zlyhanie obličiek, poškodenie centrálneho nervového systému). Intoxikácia sa môžu vyskytovať ako akútna, tzn. že prvé prejavy možno zaznamenať do niekoľkých minút alebo hodín. Akútna intoxikácia býva obvykle vyvolaná jednorazovým prijatím toxínu (napr. Otrava čokoládou). Opak predstavujú intoxikácie chronické, dlhodobé, ktoré k prejavu účinkov potrebujú opakovaný prísun toxínu v malých dávkach (napr. Otrava staršími typmi prípravkov na hubenie hlodavcov).

Prvá pomoc v domácnosti

Čo teda robiť, keď vidíme, ako v útrobách nášho psa zmizlo niekoľko granúl z nástrahy na hlodavce, alebo naše mačka práve dožvýkala list difenbachia? Optimálny stav je, ak sa nám podarí dostať sa k veterinárovi zhruba do 30 minút až jednej hodiny po zjedení toxické látky. V tom prípade nemusíme začínať žiadnu domácu prvú pomoc a svoje zviera môžeme zveriť do odbornej veterinárnej starostlivosti. Bohužiaľ nie vždy máme veterinárneho lekára pri ruke a v tej chvíli prichádza na rad predlekárska prvá pomoc, ktorej cieľom je zbaviť žalúdok nášho zvieraťa požitie toxické látky alebo aspon zabrániť jej vstrebanie do krvného obehu. Pre vyvolanie vracania v domácich podmienkach môžeme použiť 3% roztok peroxidu vodíka, ktorý sa bežne používa na dezinfekciu drobných odrenín. Odporúčaná dávka peroxidu pre vyvolanie vracania je 15 ml na každých 10 kg hmotnosti psa. V prípade vyvolanie vracania u menších psov alebo mačiek dávku peroxidu primerane upravíme. Pre uľahčenie dávkovania si pripomeňme, že polievková lyžica má objem 15 ml, dezertné - detská lyžica 10 ml a kávová lyžička 5 ml. Ak práve nemáme po ruke peroxid, môžeme skúsiť vyvolať zvracanie pomocou aplikácie ostrej horčice na koreň jazyka. Zvracanie nikdy nevyvolávame v prípadoch, keď zviera zjedlo silné kyseliny, luhy, benzín alebo petrolej! Pri otravách týmito látkami podáme iba mlieko, ktoré môže znížiť ich vstrebateľnosť do krvného obehu.

Zvracanie tiež nikdy nevyvolávame u zvierat, ktoré sú malátna alebo v bezvedomí, pretože hrozí riziko vdýchnutia alebo zatečeniu zvratkov do dýchacích ciest. Prvá pomoc pri otrave po nadýchaní je jednoduchá - zviera vyvedieme na čerstvý vzduch a čo najskôr transportujeme k veterinárovi. Pri zasiahnutí kože a srsti je vhodné zviera dôkladne očistiť - najprv opláchnuť vodou, našamponovat a opakovane oplachovať. Oči zasiahnuté toxickou látkou opakovane vyplachujeme vlažnou vodou pod dobu 5 - 10 minút a následne vyhľadáme veterinára.

Prvá pomoc u veterinárneho lekára

Veterinárovi oznámite, kedy a akým spôsobom k otrave došlo. Ak sa vám podarí priniesť so sebou predmet dôkazný (napr. Zvyšok blistra s tabletami, ktoré vaše šteňa rozžvýkalo; sprej, ktorým ste ošetrili vášho psa; listy rastliny, ktorú vaša mačka obhrýzli;) zvýšite nádej na presné určenie toxínu a začatie špecifické terapie podaním protijedu (antidotá). Bohužiaľ nie vždy sú tieto jasné dôkazy otravy k dispozícii, preto veterinárny lekár po klinickom vyšetrení psa a odberu vzoriek na laboratórne vyšetrenie väčšinou začne s nešpecifickou terapiou. To zahŕňa spriechodnenie dýchacích ciest, sledovanie dýchanie, kontrolu obehového systému, tlmenie prípadných kŕčov a podporu vylučovania toxínu, napr. Pomocou injekčne navodeného zvracania, podaním laxatív (látok ktoré urýchľujú priechod toxínu tráviacim traktom) alebo výplachom žalúdka a aplikáciou živočíšneho uhlia.

pre nabudúce

Medzi najčastejšie otravy psov a mačiek patrí intoxikácie liečivami určenými pre ľudskú potrebu (paralen, ibuprofén), alkaloidy obsiahnutými v čokoláde alebo káve, nástrahami na hubenie hlodavcov a ulitníkov, prípravky proti vonkajším parazitom a domácimi rastlinami. Príznaky, liečbou a hlavne prevenciou týchto život ohrozujúcich otráv sa budeme zaoberať v najbližších číslach.

Popis priloženého obrázku:

Aplikácia roztoku peroxidu pomocou lyžičky u psa. Povytiahnutím ústneho kútika vytvoríme kapsu, do ktorej aplikujeme obsah lyžičky. Ak máme pomocníka, môže držať psovi hlavu v záklone pre urýchlenie prehltnutie roztoku.

Autor: MVDr. Dagmar Vršková, PhD., Veterinárna ordinácia Xenopus