Pínulka, smutné rozlúčka

Milovaná Pínulko, stále ťa mám plnú hlavu. Neviem vôbec, kde začať. Stretnutie s tebou bolo veľmi krátke, veľmi smutné, ale veľmi cenné a poučné.

Niekedy v druhej polovici júna sme prijali čiernu vychudnutú mačičku pinu z Plzne. Pínulku kŕmila naše dobrovoľníčky Alice na sídlisku Skvrňany. Jedného dňa ju videla len tak ležať, mačička nebola schopná sa zdvihnúť a bola takmer bez života. Pred prípadným nebezpečenstvom v podobe psa či zlého človeka by nemala v tak žalostnom stave vôbec žiadnu šancu. Holky z Plzne - Alice s Alenou - neváhali a dohovorili umiestnenia v útulku, Pínulku zabezpečili a priviezli ju nakoniec domov do Vrbičany. Tu je video a foto z prvého dňa: http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/prijem_z_Plzne _-_ kocicka_Pina_19.6 .... , http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/navsteva_-_utery_19.6.2012_- _jedna _... - teraz už to nie sú pre nás pani Alena a pani Alice, v túto chvíľu už sú Alice s Alenou - naše srdiečkové holky.

Úplne prvý domnienka pri pohľade na Pínulku bola, že má zrejme niektorú zo smrteľných chorôb. Veď toľko plochá mačička, to sa len tak nevidí. Mala akoby vodnaté a plynaté bruško, veľmi zlú srsť a vystupujúce chrbticu. Jeden by povedal, že má smrteľnú formu FIP. Od prvého pohľadu chorých mačičky s mokrou formou FIP sú placaté, aj keď sú plné tekutiny. Hoci sme nechali Pínulce vyšetriť krv aj stolicu a zaistili všetky dostupné vyšetrenia, bola veterinárne aj laboratórne "zdravá", ale vzhľadom pripomínala zvieratko pred koncom. Dalo by sa povedať, že vyzerala ako mačacie troska.

Asi druhý až tretí deň pobytu Pínulky v útulku ju prepadol úplne nezvládnuteľný hnačka. Pínulku sme mali chvíľu v klietke na terase, potom sme ju kvôli horúčave presťahovali do hlavnej budovy. Nakoniec Piňa putovala opäť na terasu, lebo hnačky boli až tak zásadné, že z nej vychádzali prúdy vody. Niekoľkokrát sa zapáchajúce "tekutina" dostala aj mimo klietku.

Pretože bola mačička chorá a dehydrovaná, bola čas od času na infúziách: http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foto _-_ Pina_na_infuzi_26.6 .... . Po všetkých vyšetreniach, ktorá neodhalila žiadny vážny problém, bolo nutné zájsť o krok ďalej. Pani doktorka rozhodla, že je potrebné ju otvoriť, lebo všetko napovedalo nešpecifickému zápalu čriev. Pínulka bola operovaná a boli jej odobraté vzorky čriev určené na histológiu. Pínulka po operácii 29.6.2012: http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foto _-_ Pinulky_prvni_kasick ... . Po odobratí vzoriek sme museli dodržiavať prísny režim a mačičku "rozkrmovat" pomaličky a postupne len mletými diétami. Postupom času sme prešli na stravu pevnejšie až štandardné. Stále sa však jednalo o diéty.

Na výsledky histológie sme čakali šialených štrnásť dní. Až nakoniec, v deň svadby mojej mladšej sestry Bohdanka, keď sme boli v Opave, prišla SMS od našej pani doktorky, v ktorej sa písalo o Pínulčině problému.14. 7. 2012 "Poznáme výsledky histológie čreva mačičky Pínulky." Zajtra idem na veterinu, po náročnej sobote a v rámci veteriny už nestihneme prijímať žiadne návštevy. U Pínulky bol v jednom odobratej vzorke diagnostikovaný hnisavý zápal čreva (nešpecifický zápal čriev) a ďalší kúsok čreva je autoimunitné. Zajtra nám pani doktorka všetko vysvetlí a nasadí liečbu, ktorá by mala / mohla zabrať.

Pínulce bola nasadená liečba kortikoidmi, postupne sa dávka znižovala, až sa lieky podarilo vysadiť úplne. Medzitým sme kontrolovali kakanie. Potom prišiel hnačka, ten sa ale podarilo zastaviť krátkou liečbou antibiotikami.

V októbri prišiel veľký zlom, kedy Pínulka začala mať opäť vodnaté hnačky. Mačičke boli opakovane nasadené kortikoidy. Aplikovaná dávka bola nižšia, než na aké začínala. Medzitým sme objavila, že má ukrutne zápalovú papuľku. Z papuľky sa na nás uškŕňal ohromné a začervenané fľaky. Pínulka bola na veterine "pečená varená" a doma v útulku strávila niekoľko dní na karanténe. Bohužiaľ, biochémie potvrdila pomaly a iste zlyhávajúce pečeň. Pani doktorky si nad ňou lámali hlavy. Akýkoľvek liek bol bojkotovaný jej imunitou, či nesmel byť mačičke nasadený, lebo sa nezlučoval s liečbou kortikoidmi. Pínulka skončila na infúziách, ale potom ani tie neboli možné, lebo mala slabé žily a infúzia nekvapkala. Zavodňovali sme ju teda pod kožu. Pínulka spadla úplne na dno. Akonáhle preletel útulkom nejaký vírus, vzal si za obeť automaticky pinu. Čo čert nechcel, Pínulka slintal a začal boj s kalicivírusom. Do toho všetkého v laboratóriu diagnostikovali ďalšie problémy. Viac ako týždeň sme sa bili sa slintaním, až zúbky cvakali. Napriek tomu bola statočná a hladom hrýzla kúsky potravy. Skúšali sme úplne všetko - stravu mixovanú, mäkkú i pevnú.

Na chvíľočku prišlo vyslobodenie, slintanie bolo na ústupe a my sa radovali. Pínulka, hoci věchýtek, napriek tomu začala sama papať. V stredu 24. 10. 2012 začala Pínulka naozaj s chuťou a veľa baštit. Varila som mačičke bielu rybu aj kuracie prsia. Ako prvá bola u mištičky, na ostatné vrčal. Stalo sa tak v kuchyni, kde si zase vymňoukala vstup. V stredu k nám na návštevu prišli dievčatá motorkárky, ktoré sú mi svedkom, že sa Pínulka dožadovala pozornosti, čvirikali a radovala sa. Pínulka sedela na podlahe, pozerala na mňa a vrkala. Ten deň mala ale šialene páchnuce vodnatá hnačka. Ak sa mám vyjadriť konkrétne, pri nadýchnutí som sa zadúšal a nešlo sa len tak podivného zápachu zbaviť. Kam som šla, išiel zápach so mnou, tak otravný bol. Aj cez tieto ťažkosti, som si hovorila, že sa všetko ešte všetko urovná, dôležité bolo, že začala jesť.

Vo štvrtok prišla na kontrolu všetkých maróduje do vrbičanského útulku pani doktorka. Ten deň ráno Pínulka vyvrátil pár chĺpkov v kúpeľni, kde mačička líhal na vyhrievanej podlahe. Tušila som, že to bolo jej dielo. No nic, všetko som poutierala a zamyslela som sa nad tým. Po piatich minútach som sa vrátila do kúpeľne a bola tam doslova kaluž slín. Tentoraz ma to veľa vydesilo. Opäť som tušila, že to musela byť Pínulka. Pani doktorka už bola v jej prípade skeptická. Už bol len plamienok nádeje, že sa zo všetkého výkresu. Mohlo ju treba len bolieť bruško, utešovali sme sa, a preto dostala do druhého dňa šancu, aby sme nič neuponáhľali. Všetci sme ale vedeli, na čom sme ... Tiež sme vedeli, že ak sa Pínulka Vzchopte a vzchopí, porazí ju prvý choroba, s ktorou sa v útulku stretne.

Pínulky pobyt v útulku bol tak moc krátky, ale napriek tomu akoby všetko trvalo dlhé roky. Mala som ju úplne prečítanú. Vedela som, čo chce, keď "zacvrlikala". Vedela som vždy presne, na ktorom mieste ju nájdem, keď bude treba podať jej lieky. Vybavujú sa mi situácia a chvíle, na ktoré nikdy nezabudnem. Napríklad keď prvýkrát opustila klietka, keď sa prvýkrát presťahovala do kuchyne, potom zase späť a nakoniec zase do kuchyne, kde sa naposledy v strede dožadovala pozornosti. Vracia a vybavuje sa mi návšteva pani Jarky - paničky našej Nelinka, ktoré Pínulka sedela dlho v kuchyni na kolenách. Hlavu mám plnú informácií, ktoré už by sa mi ani nezmestili na papier. S každým zvieratkom prežívame úplne všetko, a preto sa vždy hlava zaplní myšlienkami, ktoré sa medzi sebou bijú.

Pínulka bola neobyčajná čierna mačička. Mala výnimočné dorozumievací spôsoby a veľmi zvláštne ušká - taká akoby dlhší, špicatá a dopredu naklonená.

Pínulka prišla úplne zoslabnutá za paničkou Kristínou, stalo sa tak vo štvrtok - deň pred tým, než nás navždy opustila: http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foto _-_ Pinulka_prisla_dojem ... . Posledná noc som strávila u nej v kúpeľni. Nebdel som sama, ale zostali s nami tiež Pínulky mačacie kamaráti - Jožka, edik, Tobiko a Kimberly.

Video a foto - rozlúčka s Pínulkou:
http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foto_-_rozlouceni_s_Pinulkou

Pínulky posledná cesta: http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Pinulky_posledni_cesta_26.10.2012

Pínulečko zlatá, bola si väzňom vo svojom vlastnom telíčku. Nezabudnem nikdy na tvoje živé oči, ktoré na mňa pozerali z úplne vyčerpaného telíčka. Bolo nesmierne ťažké rozoznať, či si v poriadku alebo nie. Niekoľkokrát som sa zľakla, keď som ťa videla celičký placatou spinkať, napriek tomu si vždy povstala a pozerala si na mňa, prečo ťa tak vyjavene pozorujem. Keď som ťa viezla na poslednú injekciu, stále ma sledovali tvoje živé oči. Pani doktorka sa na teba pozrela a zopakovala to isté - mačička má stále živé oči. Zabalenú v bunde som ťa odniesla v piatok na veterinu, kde už z teba vychádzala len tmavá voda. Nešlo zadržať slzy, bolo to veľmi smutné lúčenie, potom prišlo toľko očakávané vyslobodenie. Bolo úplné ticho, nedokázala som ani pozdraviť, keď som odchádzala z ordinácie a prechádzala som čakárňou. Na veterine mi požičali teplú vestičkou. Bunda, v ktorej si bola zabalená, bola totiž úplne mokrá.

Pínulky posledná cesta: http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Pinulky_posledni_cesta_26.10.2012

Ďakujem, Pínulko, za veľkú osudovú príležitosť, že sme mohli o teba starať, bolo nám cťou. Nikdy na teba nezabudneme!

Spomíname,

Kristína a všetci tvoji kamaráti z útulku vo Vrbičany

OS Srdcom pre mačky

http://kocky-utulek.cz/