príbeh Nanynka

Nanynka bola toľko podobná mačičke Lucince. Obe princeznej boli trojfarebné a obe trpeli chronickým zlyhaním obličiek. Nanynka k nám prišla v druhej polovici marca 2013 a zostala veľmi krátko. Mačička to bola zbedačenej, vychudnutá a zrejme už starší.

Ťažko povedať, aký osud ju v minulosti sprevádzal, ale nič dobré to určite nebolo. V prvej chvíli som si hovorila, ako veľmi je podobná Lucince, ktorá nás vlani opustila práve pre ochorenie obličiek: http://www.srdcemprokocky.cz/?q=node/1814 a napadlo ma aj to, či nebude mať rovnaký osud. Hneď som ale túto myšlienku vypudila z mysle. To tak, aby som ešte niečo zlé privolala, napadlo ma.

Netušíme, kde presne bola Nana nájdená, vieme len, že pochádzala z Prahy. K nám sa dostala prostredníctvom našej mačacie kamarátky, ktorú kontaktovala ďalšie mačacie kamarátka s tým, že má doma práve nájdenú zúboženú mačičku. Bohužiaľ si ju vo svojom byte s mnohými zvieratkami nemohla nechať. Ako by sme to nejakým záhadným spôsobom vytušili, prikývli sme na jej prevzatie do starostlivosti. Predsa len máme klietky, infúzne stojany a všetko prispôsobené tomu, aby sme mohli poskytnúť zuboženému zvieratku potrebnú pomoc.

Nana bola v deň prijatia do srdiečkového útulku na veterinárnej prehliadke. Po vyšetrení už nebolo na čo čakať a liečba mohla byť začaté. Dostala domov infúzie a lieky na zlepšenie celkového stavu. Musím povedať, že tak vychudnuté nebožátko sa len tak nevidí. Bolo to skutočne na zamyslenie. Nikdy dopredu netušíme, akým smerom sa bude zdravotný stav zvieraťa uberať. To ale vlastne nevieme ani u jedinca na prvý pohľad normálne vyzerajúceho, nieto ešte u zúbožené dlhodobo strádajúce chudinky. Nanynce vystupovala chrbticu, boky mala prepadnuté a sipela ako o život. Kašeľ mala taký silný, že chvíľami ani nemohla chytiť dych. Deň potom sme prijímali do útulku rovnako zbedačeného kocúrika Kolja z Vlkanova. Nana a Kolja - nebohá mačacie dvojka, ktorá sa nám natrvalo zaryla do pamäte. Mali rovnako vystúpené chrbtice, rovnako prepadnuté boky, rovnako Sipal, kožúšky im hrali všetkými farbami a v očiach im horel nesmierny vďaku za hŕstku papanie a teplý pelech. Navyše mali obaja podobný osud ...

Dúfali sme (a možno naivne sme si mysleli), že môžeme boj nad chorobou snáď aj vyhrať. Nana prvý večer v útulku spapala niekoľko granuliek, napila sa a išla odpočívať do pelechu. Po celú dobu, čo bola u nás, zostala jej mištička s granulami takmer plná, či zmizlo desať guľôčok, bolo to moc. Uždibovala z kapsičiek a konzerviček len ľahko, aby sa nepovedalo. Pamätám si, že bolo pár momentov, kedy toho zjedla viac a to nám vyčarila zakaždým úsmev na tvári. Mysleli sme, že to jednoducho pôjde, že svoj mizerný zdravotný stav ustojí. To si však myslíme zakaždým, nikdy sa totiž nechceme zmieriť s tým, že to môže dopadnúť aj inak. Prvý krvný test preukázal choré obličky a vysoký zápal. K tomu sa ukázalo, že má choré aj pľúca. Aby sa rozlíšilo, či je ochorenie obličiek akútne či chronické, musí sa krvný test zopakovať. Dúfali sme, ale druhé vyšetrenie nám jasne ukázalo, že je len otázkou veľmi krátkeho času, kedy sa stav ešte zhorší. V podstate sme sa dozvedeli rovnaký verdikt ako u Ingrid, ktorá nás nedávno opustila.

Osudy mačičiek s chorými obličkami - novo mačičky Ingrid: http://www.srdcemprokocky.cz/?q=node/2307 a Nanynka si boli v mnohom podobné. Ingrid mala k plusu máličko "šťastie", ktoré spočívalo v tom, že mohla byť mimo karanténne klietka priamo v izbe, prechádzať sa a túliť sa k ostatným mačičkám. Nie, že by to bola nejaká výhra, ale na sklonku života to pre ňu bolo veľké spestrenie, to mi môžete veriť. Bohužiaľ Nanynka nemohla byť ani odčervené. Jej stav bol vážny a navyše bola veľmi krátko na karanténe, takže nemohla byť vypustená do izby medzi ostatné. Bolo nám jej nesmierne ľúto. Tušili sme, že nás čoskoro opustí, ale nemohli sme jej dopriať viac, než bolo v tú chvíľu možné. To aby sme neohrozili ostatné mačičky a zároveň aj ju samotnú.

Starať o umierajúceho je neľahká úloha. Viem ale iste, že kto miluje zvieratká, zostane im parťákom až do posledných chvíľ, keď príde čas rozlúčiť sa. Starosť o chorá, strápená, stará či len tak opustená zvieratka je veľmi náročná, ale aj veľmi krásna.

Milovaná Nanynka, bola si u nás obyčajnou chvíľu, ale nám bolo veľkou cťou s tebou zostať do poslednej chvíle. Bolo to ťažké rozhodnúť, slzy sa drali do očí, ale vedeli sme, že utrpenia v klietke už nemá žiadny zmysel a prišlo by už len utrpenie. Už žiadne ďalšie trápenia, žiadne infúzie, žiadna predlžovacie liečba. Telíčko zúbožené, vyhliadky na budúci šťastný život všetky žiadne, chuť k jedlu sa nadobro vytratila. Už to bolo moc a moc zlé, napriek tomu všetko si nám dávala najavo svoju náklonnosť, oddanosť a dôveru. Bola si neuveriteľne milá a hodná mačička, ktorá musela vonku strádať len pre ľudskú ľahostajnosť.

Budeme na teba, Nanynka, spomínať s úctou a pokorou.

Tvoji najbližší zo srdiečkového útulku

Text: Kristýna Kacálková

OS Srdcom pre mačky

http://kocky-utulek.cz/