Ak uvažujete o adopcii mačičky z útulku, možno vás nasledujúci príbeh presvedčí, že dať šancu opustené mačke (alebo rovno niekoľkých mačkám), môže byť skvelá vec pre všetkých členov rodiny.
Príbeh bol uverejnený prostredníctvom projektu Nekupuj. Adoptuj!
Mačky domáce - Summer a Lord Darth Vader - z Mestského útulku Brno.
Kedysi za dávnych čias som žila na statku. Okolo mňa bolo neustále veľa zvierat - kone, kravy, psy, dravé vtáky ... Niekedy sa objavila aj mačka. To sa stávalo však len sporadicky, pretože naši psi sú bohužiaľ mačacie zabijaci. Potom nastali moc škaredé časy a my nakoniec s bračekom a mamičkou skončili na južnej Morave "len" šteniatka.
Čo už nie je tak dávno (jeseň 2010), je doba, kedy som študovala vysokú v Brne. Prvé mesiace v úplnej izolácii od zvierat (dva chrty do lacného podnájme alebo na koľaj fakt nedostanem) sa dali ešte zniesť. Môj priateľ Tomáš (pochádzajúci z nezvířecí rodiny plnej alergikov) mi dokonca kúpil škrečka, aby som toľko netrpel. S škrečkom Sheldonom som to nejaký ten mesiac vydržala. Horšie chvíle nastali, keď priateľ začal tráviť viac času v práci ako doma. V tom čase som pracovala ako čašníčka od 7 do 8 a bola to akási výhovorka, prečo zvieratko mať nemôžem. Jedného dňa sa však všetko zmenilo. To som vtedy omylom navštívila stránky brnianskeho útulku ... Mačka si ma osvojila cez internet!
Môj drahý bol ako obvykle v práci (non stop celý týždeň, čo tam dostali gauč, tak tam i pomaly spal) a ja sa úplne zbláznila. Akonáhle som mačičku uvidela, zavolala som do útulku, kedy je možné si ju vyzdvihnúť - vraj môžem pokojne hneď. Počas jednej hodiny som doma mala mačacie záchodík, podstielku, misky, kapsičky, granule a prepravku. To, že som bývala na ubytovni v jednej izbe so spoločnou kúpeľňou a kuchyňou, mi v tú chvíľu ako problém neprišlo. Avšak som asi dve hodiny od telefonátu sedela v tom útulku a čakala na krásneho sivého (k smrti vydeseného) tygříčka. Vlastne tigricu. Začiatky boli krušné, bolestivé a uplakané. Onedlho mi moja zvieracie priateľka vysvetlila, že potrebuje oveľa viac priestoru k životu - začala chodiť na chodbu medzi ostatné izby. Keď som bola v práci, Summinka niekedy veľmi dlho plakala a ostatní študenti si na ňu sťažovali. Tí, ktorí si s ňou zo začiatku hrali, prestali. Summer bola totiž veľmi agresívny vo všetkých svojich hrách. Hrýzla a škriabala do krvi. Po nákupe mnohých hračiek a hranie sa niekedy aj hodinu denne (v podstate zakaždým, keď začala útočiť) problém ustúpil do pozadia. Rozhodla som sa teda ukázať svoje "dieťa" mamičke, bračekovi a vtedy ročné sestričke. Jasne, bála som sa. Vziať "útočnú" mačku k bábätku. Ovšem moja sestra Anička si mačku úplne zamilovala a Summa si zamilovala jej hračky. Postupom času prišli aj finančné problémy - Summer začala trápiť vyrážka na hlavičke, ktorá sa stále vracala a Summinka vyzerala "olezle". Nikdy však nebudem ľutovať svoje zbesilé akcie a vždy budem tú svoju huňatú (sem tam olezlou) princezničku milovať.
V júni 2011 môj izbičku na ubytovni teda ovládla mačacie kráľovná Summer (zabila Sheldona). Potom nastalo niekoľko sťahovanie v rámci Brna a výlety k "babičke" na južnú Moravu. Niekedy na jeseň rezignovala aj rodina Tomáša a Summinka mala hneď ďalší "starí rodičia". Ja začala cítiť, že jedna mačička je málo. Od júna som prečítala veľa článkov, diskusií, predplatili si časopis o mačkách. Schválne, koľko myslíte, že nájde človek článkov iba o jednom zvieratku v domácnosti? Lenže čo s chlapom z nezvířecí rodiny? Môj drahý mal rad námietok: "Jedna mačka bohato stačí, sme študenti, nemôžeme si to dovoliť. Navyše, čo keď ochorie aj táto druhá? Kde vezmeme ďalšie peniaze na veterinára? A toho podstielky ... To tiež nie je najlacnejšia záležitosť. "Samé komplikácie. Našťastie sa na mňa usmialo šťastie v podobe kočkomilné kamarátky. Bohužiaľ alergické. Tak ako môjho alergického chlapa "vyliečila" Summer (jednoducho chvíľku opúchali a smrkali), tak by mohlo malé mačiatko "vyliečiť" moji kamarátku. Navrhla som teda svojej kamarátke, že si môže zaobstarať mačiatko, že bude u mňa doma a že ona k nám bude denne chodiť a zvykať si na neho - postupne, aby hneď nedostala záchvat. Takto to bolo vo februári oznámené doma mojej milujúcej polovičke. Potom nastalo obdobie prehovárania priateľa, že je to fakt dobrý nápad a tiež obdobie "hľadania vhodného mačiatka".
Keď už som to skoro vzdala, pretože každé mačiatko, ktoré si kamarátka vybrala, malo "nejaký" problém, proste som prehovorila Tomáša (jún 2012) a išli sme do brnenského útulku znova. Po príchode nám pani ošetrovateľka vysvetlila, prečo ryšavé (polodivé) mačiatko nie je dobrý nápad a doniesla v náručí klasickú domácej mourovatou mačku. Podala ju Tomovi, a ako sa hovorí, bola to láska na prvý pohľad. Aj keď tu asi na prvý dotyk. Akonáhle si Tomáš mačiatko vzal a kocúrik začal okamžite priasť a ťapky mu maličkú pacičky na okuliare, v tú chvíľu som vedela, že je náš. Celú cestu domov si s Vaderom ( "Keď už je to mačiatko moja, tak sa bude volať Lord Darth Vader") rozprával, maznal ho, utešoval a sľuboval mu kapsičky. Bol to tak nádherný pohľad, keď sa nezvířecí človek zamiloval do mačky. Večer po hladkom zoznamovanie (Summer mačiatko prijala, nie vrelo, ale už ten večer ho akceptovala a spinkalo kúsok od seba), mi môj priateľ povedal: "Vieš, ja som nevedel, že mačky sú aj hodné a maznavé. Ja myslel, že každá mačka je ako Summer, taká útočná a nebezpečná ... ".
Od tej doby spolu žijeme ako najväčší boháči na svete. Vader je Tomovi asi naozaj vďačný, pretože ho očividne zbožňuje. Ráno ho nežne budí pacičky a olizuje mu bradu. Summer teraz útočia na Vadera (najlepšie bitky sú vo 3h ráno, keď vo 2h ide Tomáš spať) a Toma stále nerešpektuje ako právoplatného člena rodiny (aj keď už s nami trávia oveľa viac času). Snažia sa zachovávať si nadhľad, akože teraz máme drobca, tak ju už konečne nebudeme otravovať potrebou maznanie. Avšak stane sa, že sa niekedy v noci prebudím a Summer spinká u mňa na hrudníku alebo stočená v rohu na vankúši u mojej hlavy.
A čo povedať na záver? Ani v jednom okamihu mojej túžby po zvieracom priateľovi som neuvažovala nad možnosťou nevziať si zvieratko z útulku. A to som vychovávaná v duchu chovateľskom - moja mamička je chovateľkou arabských chrtov. A v živote by ma nenapadlo, že ma niekedy bude antizvířecí Tomáš vyhadzovať z postele, pretože si tam zrovna chce ísť ľahnúť mačka.
Text: Jana Malinovská
Príbeh bol prevzatý z www.nekupujadoptuj.cz
Prihlásením súhlasíte so spracovaním osobných údajov .