Rozlúčka s Ignáckem

Ignáckova cesta bola v srdiečkový útulku veľmi krátka, náročná a veľmi smutná, ale všetko má svoj význam a asi to tak skutočne malo byť, aby sa kocúrik nemusel naďalej trápiť.

O slovo sa hlási bezmocnosť a ľútosť, ale zároveň tiež vnútorný pokoj. Oči sa lesknú smútkom, hrdlo sa zviera strachom. Prichádza únava, vyčerpanie a beznádej. Všetko je inak, než by sme chceli. Vždy si prajeme, aby sa choré zvieratko vyliečilo, našlo časom trvalý domov a bolo konečne šťastné. Už žiadne utrpenia a trápenia, už žiadne bezsenné noci. Bohužiaľ tentoraz bol osud kocúrika Ignácka nadobro spečatený a nebola už cesta späť.

Zanedbaný Ignácek sa z ničoho nič objavil v obci Huřviny na Rakovnicku, kde ho začali kŕmiť dobrí ľudia. Kocourek sa musel na tieto miesta zrejme zatúlať a domnievame sa, že to celé súviselo s veľkou hnisajúce ranou na tlapičce. Možno sa pobil s iným kocúrikom, ktorý Ignácka zahnal do týchto končín a navyše tento "pomyselný" kocúrik mohol Ignácka s najväčšou pravdepodobnosťou nakaziť smrteľnou mačacie chorobou, ktorá sa prenáša práve kocúrími bitkami.

31. 5. 2013 Príjem kocúrika do útulku: http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/prijem_z_Hurvin_na_Rakovnicku _-_ koc ... . Ignác má veľa napuchnutú tlapičky plnú hnisu. Pani doktorka nás nasmerovala na popoludňajšie Vetlife a uvidí sa, čo ďalej. Netušíme, ako veľmi je labka poškodená, ale vyzerá to dosť zle. Nemôžem s Ignáckem moc natáčať, bolí ho to. Momentálne spí v prepravke.

31. 5. 2013 Operácia: http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Ignac_na_veterine_31.5.2013 . Uvidíme, kam až budeme môcť zájsť. Kocourkova rana je podľa lekárok veľmi stará, ale všetko sa prejavilo až brutálnym hnisaním - to už ale poznáme u iných zvieratiek. Kŕmiaca nemôžu odhaliť problém skôr, než to všetko natečie hnisom a praskne! Bohužiaľ kocúrik nie je v najlepšej kondícii, bol teda uvedený do narkózy a do zadnej labky sa nám podarilo dať kanylku. Ignáca preleje infúziami, rana bude vyčistená, urobia sa RTG a po zavodnenie by nám mohol už dať aj krv. Bol horor ho zakanylovat, je už dehydrovaný, krv nám nedal. Kocourek běsnil, hlboká rana sa ale musí vyčistiť. Jedu nakúpiť a vraciam sa na veterinu.

11. 6. 2013 Posledná fotogaléria: http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Ignacek_dnes_11.6.2013 . Vyslovujem vážne obavy! Mnohí z vás si poviete, že Ignácek vyzerá v poriadku. Ja ale viem a cítim, že v poriadku nie je. Oproti tomu si poviete, že je Gréta strašná a nechávame ju žiť. Ona je ale úplne iný prípad. Netvrdím, že to s GRETA dopadne dobre, ale mačička sa v mojich očiach raduje (samozrejme, že to môže byť už o pár hodín inak). Oproti tomu Ignácek, ak sa potvrdí má teórie, bude upadať do horších stavov. Uvidíme, pretože aj sa smetelnou chorôb dokáže žiť zvieratko mnoho rokov (je to iné vždy u každého zvieraťa a druhu smrteľné choroby - FIV, FeLV, FIP), ale nesmie to byť už v rozsiahlom meradle.

Neviem, ako celú situáciu nazvať, či to bola pre kocúrika výhra. Možno vyslobodenie? Vzhľadom k rýchlemu priebehu choroby určite áno, pretože inak by sa niekde trápil a pomaličky v bolestiach zomieral vysilením.

Nikdy na Ignácka nezabudneme, vždy sa nám pri zmienke o tomto osobitom kocúrikovi vybaví jeho reakcia. Kocourek sa počas ošetrovania menil na besniaceho tigra a okamžite po ošetrení z neho bol maznavý baránok. Navyše sme ešte nikdy nevideli toľko kliešťov parazitujúcich na jednom kocúrikovi. Nikdy! Tieto momenty v nás už navždy zostanú.

Tešili sme sa, až bude z karantény vonku, aký to bude mazlík. Vedeli sme, že toto bude povahovo veľmi zaujímavý kocúrik a zažijeme s ním určite veľa zábavy.

Pri spomienke sa nám vždy vybaví oddane odpočívajúci kocúrik, o ktorého sme sa moc obávali, keď bol ponorený do spánku, pretože skutočne vyzeral, že už zaspal navždy.

V rámci jeho pobytu u nás sme zažili vytrvalé dažde as tým ďalšie ťažkosti spojené s kocúrikom umiestneným v klietke na terase.

Je nám ľúto, že musel prerobiť dve operácie. Lenže tlapičky musela byť ošetrená. Na druhú stranu to všetko ale pomohlo urýchliť poznanie, s akou chorobou máme tú česť bojovať ... Bohužiaľ s nulovými šancami na výhru.

Vidím veľa detailov z jeho príjmu, priebehu pobytu aj lúčenie. Nikdy nezabudnem, ako som za ním niekoľkokrát za noc behala, aby som zistila, či leží v suchom. Kocourek nemal pelech, ale len podkladové plienky a deky. Čúral a kakala pod seba, potom v tom všetkom nadelenie ležal. Nakoniec začal konečne používať záchod, to ale prišla ďalšia desivá skutočnosť, Kocourkova moč nemala normálne farbu a čo viac, blinkal zrazenej krvný rolky. Nakoniec prišli teploty, ktoré nechceli ustúpiť, kocúrik bol porcelánovo biely, tam kde mal byť ružový a nakoniec sa dostavilo desivé zistenie, že ideme proti prúdu čohosi, čo nemôžeme nikdy zmeniť.

Medzi tými všetkými smutnými udalosťami boli ale aj chvíle radosti - to keď prestala rana opúchať a mohla byť zošitá, to keď sa rana krásne hojila. Ďalšie radostná chvíľa nastala, keď išiel prvýkrát na záchod, keď prestal mať hnačku, keď papal.

Je nám všetko nesmierne ľúto, cítime hlboko vnútri smútok a ľútosť. Všetci ale vieme, že za dúhovým mostom mu bude lepšie. Na tejto našu strane, kde platia pozemské zákony, by už len trpela a trápil sa.

Všetko prišlo vo veľmi krátkej dobe a až teraz si hovorím "našťastie". Zranenie na tlapičce, presun k nám do srdiečkového útulku, operácie - to všetko zrejme pomohlo urýchliť inak zdĺhavému trápenia. Kocourek bol nositeľom jednej z obávaných smrteľných mačacích chorôb FeLV (mačacia leukémia). Táto choroba je nevyspytateľná a bohužiaľ navyše prenosná na oslabené mačacie kamarátov. Ak by sme neodhalili ochorenie včas, mohlo (i nemuselo) sa stať niektorým jeho mačacím kamarátom osudným.

S mačacie leukémiou možno žiť aj niekoľko rokov oddelene od ostatných mačičiek, ale ochorenie nesmie mať už nadvládu nad telom, ako tomu bolo u Ignácka. Potom už nečaká mačičku nič iné ako trápenie, infúzie, dokrmovanie a nakoniec aj neodvratný koniec.

Milovaný Ignácku, spomíname a nikdy nezabudneme!

Tvoja veľká mačacia rodina z Vrbičany

Text: Kristýna Kacálková

OS Srdcom pre mačky

http://kocky-utulek.cz/