Rozlúčka s milovanou Lienkou

Slzy sa mi derú do očí len pri sebemenší spomienke na milovanú mačacie starenku Lienku. Vidím ju na obľúbených miestach - pozerajúc z okna do diaľky, sediaci v dreze aj odkvapkávačmi na riad, spiace na lavici, stoličku, linke, papající bonbonky. Keby som mala vypísať všetko, čo sme u nás v útulku s Lienkou prežili, bol by to veľmi dlhý a veľmi smutný príbeh jednej z opustených a vonku trpiacich mačičiek, ktorá sa na sklonku života vážne chorá dostala do srdiečkového útulku a zažila teplo domova i lásku.

Bolo to hlavne kvôli Lienke, kedy sa pre jej vážny stav jedna moc dobrá pani obrátila o pomoc na manželov Thomová - známe cestovateľov po ázijských krajinách a spisovateľa. Potom sa už rozbehla veľká záchranná akcia a niekoľko mačičiek zo Strnadova záhradníctvo v Prahe putovalo k nám do útulku.

spomienky

Vidím a naplno vnímam naprostej detaily - okamihy, ktoré by človek inokedy zabudol, ale ony sa stále derú na povrch, pretože tu boli a stali sa. Detaily až tak hlboké a pre mňa veľmi dôležité, že to snáď ani nemôže byť pravda. Pamätám sa, ako vyzerala klietka kolegov zo spriateleného združenia, ktorí sa na odchyt podieľali. Pamätám sa, kde bola zaparkované autá. Pamätám sa, kto kedy prišiel a prečo. Pamätám sa, ako vyzeral dom, v ktorom chutného jedla zaistila mačičky do nášho príchodu, ale aj ako vyzeralo prostredie vrátane napoly rozbitých skleníkov, kde mali mačičky mizerné a provizórne zázemie. Všade bolo vlhko, ťažko a sychravo. Pamätám sa na rodinnú tragédiu hodné kúsky chutného jedla a ďalšie podrobnosti s týmto veľkým príbehom súvisiace. Mačičky horných a dolných bezdomovcov zo Strnadova záhradníctvo v Prahe a ich osudy nás sprevádzali a sprevádzajú už veľmi dlho.

Ako to všetko začalo ...

Je mi to všetko tak moc ľúto. Lienka u nás bola niekoľko rokov. Keď sme ju chudinka prijímali, ležala v horúčkach v polorozpadnuté garáži. Všade bol moč, mokro a nepekná vôňa. Bola doslova polomŕtva, mokrá, zlepená hnačkou a Chrčice. Spomienky sú nesmierne živé. Keď som teraz, po rokoch, Lienku odvážala naposledy na veterinu, to aby som sa s ňou rozlúčila, milovaná čo mačička vyzerala rovnako zle ako pri príjme do útulku. Len s tým rozdielom, že vtedy sa podarilo nezvratný osud spomaliť, kdežto tentoraz chudinka už skutočne umierala. Ale vráťme sa na začiatok jej príbehu. Lienka vlastne už v čase záchrany bola na sklonku svojho života. Kto vie, čo všetko prežila, čo všetko ju v živote postretlo. Moc by ma zaujímalo, aký mala osud, čo sa stalo, že sa ocitla opustená. Nikto z nás vtedy netušil, že sa jej podarí zachrániť. Lienky zmŕtvychvstanie bolo pre nás všetkých veľkým prekvapením. Na druhú stranu z tejto skupiny mačičiek nás hneď na začiatku opustila na prvý pohľad vcelku "zdravá" mladá mačička Terka, ktorá pre svoj vážny stav podľahla otrave extrémneho začervenia a možno sa pridali aj iné pridružené infekčné choroby. Vtedy ma kontaktoval lekár horoměřické kliniky a žiadal o povolenie eutanázie, pretože Terce už nebolo pomoci. Bolo to strašné, ale nevyhnutné.

Od prvej chvíle sa u nás Beruška stala "kuchyňačkou". Pamätám sa, ako sa rozkukával a usídľovala spoločne so svojimi kamarátmi - Merlinkem, Ferdom, Leou, Terkou, Chiquitkou. Nasledoval príjem mačiatok - Frencis a Jonnyho z rovnakej lokality (mačiatka išla k nám do jedného z vrchných izieb). Bolo vidieť, predovšetkým u mačičiek v kuchyni, ako sprvu nechápali, kde sú. A ako sa následne pomaličky na svetlo sveta drali neduhy, ktoré ich trápili a sužovali - chronické ochorenia a alergie. Proste všetko, čo mohlo stretnúť dlhodobo strádajúci neliečenej mačičky.

Milá a hodná mačička

Každá mačička je individualita a rovnako tak Lienka bola originálna. Bola to mačička milá, dobrá, prichádzala si pre pohladenie, ale nikto ju nesmel brať do náručia, to sa jej nepáčilo. Veľakrát sedela na lavici vedľa návštevy a uprene si ju prezerala. Keď bola v dobrom rozpoložení, sedela na kuchynskom stole. A keď si dávali návštevy kávičku, Frkal o sto šesť, alebo sa za chroptenie čistila. Zlatíčko naše milované s nami prežilo dlhý čas. Lienka sa dokonca pri príležitosti jednej z návštev opäť prišla predvádzať na kuchynský stôl, čistila sa a zrazu jej vypadol zhnitý špiciak na stôl. Dlho sme sa tejto príhode smiali. Lienka bola symbol a neodmysliteľná súčasť srdiečkového útulku. Pripomína ešte čas pred založením útulku, starú mačacie dobu, staré zážitky, starý a napriek tomu nový život. Tak veľmi spomienok sa k nej viaže, nedá sa zabudnúť.

podlomené zdravie

Ako bežal čas, ubiehali mesiace a roky, Lienka na tom bola so zdravím horšie a horšie. Mačacie babičku sme priebežne liečili, tu a tam prokapali infúziami, to keď bola situácia ešte horšia ako obvykle. Pani doktorka nad ňou zakaždým pri pravidelnej kontrole útulku pokyvovali hlavou. Pre svoj vážny stav nemohla byť nikdy kastrácie. Bohužiaľ vážny stav sa nepodarilo nikdy úplne zvrátiť a postupom času na povrch vyplývali ďalšie skutočnosti - podozrenie na zhubné ochorenie, choré srdiečko, voda na pľúcach, staré zlomeniny. Vedeli sme, že Lienka dlhodobo chrčí, niekedy bolo chrčanie miernejšie a inokedy zase výraznejšie. Následne sa v nepravidelných intervaloch prehnala väčšiu záťaž a nutná liečba, to keď chrčanie gradovalo. Avšak v poslednej dobe boli návštevy veteriny čím ďalej tým častejšie. Lienka nereagovala na liečbu, chvíľami bola na ostatné mačičky aj nevrlá a dlhé hodiny líhal a odpočívala na svojich obľúbených miestach. Poznali sme ju ako nesmierne láskavú, milú, hodnú, ale absolútne svoju mačičku. Chodila zobať bonbonky s ostatnými mačičkami, to nikdy nechýbala. Keď nebola u bašty či neležala pri návštevách na stole, bolo niečo zle. Spomienok na ňu je veľmi veľa, sú čerstvé, aj keď sa niektoré odohrali veľmi dávno. Lienky dcéra Lea, ktorá prišla do útulku spoločne s mamičkou, je povahovo úplne iná, ani za niekoľko rokov sa nám nepodarilo získať jej dôveru.

Smutný posledný mesiac

Posledný mesiac bol veľmi zlý, posledné týždne boli nesmierne ťažké a posledné tri dni boli strašne nešťastné a smutné. Cítila som neodvratný koniec, ale napriek tomu som dúfala. Často som s Lienkou vychádzala na veterinu, každé ďalšie vyšetrenia však zakaždým odhalilo niečo naviac - niečo zásadné a nezvratného. Cez naliehavé prípady v srdiečkový útulku přebíjející sa navzájom, nebolo možné všetko zaznamenávať na web, ale všetko a detailne je vo mne natrvalo uložené. Vidím živo, ako si Lienka v poslednom životnej etape vyhľadávala nové miesta k odpočinku - na linke za drezom, za čističkou vzduchu, nakoniec aj pod lavicou. Bolo to všetko tuho moc smutné. Choroba vo finálnej fáze napadla čreva, pľúca sa zaliali vodou a prišlo nezvratné rozlúčka. Kvapôčka nádeje spočívala v náhlom zápalu spôsobujúce hnačku, ktorý treba ešte zaženieme. Nič také sa ale nestalo. Podozrenie som mala tiež na zápal maternice, čo je u nekastrovaných mačičky možné, ten sa však tiež nepotvrdil. Piatok bol dramatický, ale ešte stále s nádejou, sobota bola tiež dramatická, ale nádej tu bola stále, ešte stále mohla zabrať liečba a navyše Beruška na veterine ožila, avšak doma opäť upadla. Prikrývala som ju dekou, zaspala vo vrchnom poschodí prúteného domčeka, kde odpočívala celý deň, potom sa odobrala pod lavicu, kde zostala do rána. Ďalšie návštevu veteriny sme plánovali až v pondelok, ale dramatická situácia si vyžiadala nedeľné návštevu. Tomu predchádzali poslednej ťažké chvíle a smutné zážitky.

V nedeľu ráno som odchádzala do Prahy pre Kleofáška so zlomenou chrbticou. Pred odchodom som trávila čas u Lienky. Tiež posledné tri noci pred rozlúčkou boli bezsenné. Skúšala som mačičke dávať papanie, ale rovnako tak ako predošlý deň si Lienka nič nevzala. Pocit, keď mačička nepapá, poznám veľmi dobre, je to veľká psychická záťaž. Popoludní, keď som sa vrátila s Klofáškem z veteriny, bežala som za Lienkou, čo mačička bola stále pod lavicou. Keď som na ňu chcela siahnuť, tak sa bolestivo stiahla. Okolo druhej hodiny sme ju napojili na nutnú infúziu a naskytol sa nám moc smutný pohľad. Začala dýchať moc ťažko, ihneď som teda kontaktovala našej pani doktorku, ktorá kontaktovala službu na veterine, naložila som ju do prepravky a odviezla ju na veterinu. Na poslednej zbohom.

Posledná rozlúčka
Celú cestu Lienka už ležala len na boku a sťažka dýchala, boli to tie najsmutnejšie momenty, ktoré som s ňou kedy zažila. Slzy stekali po lícach, prichádzalo pomalé a smutné lúčenie s chorou mačacie babičkou. Celú dobu som s ňou bola, držala ju za labku, až do obedňajšej chvíle, až do samotného konca. Cítila som tlkot srdiečka a ona cítila moju ruku na svojom kožúšku, len na mňa pozrela a opäť si ľahla. Ľudia v ordinácii si nás samozrejme všímali a jedna milá pani so mnou započala hovor, aby odviedla pozornosť na inú tému.

Posledná rozlúčka s milovanou Lienkou:

http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foro_-_ranni_Beruska_19.5.2013

Berušky milovaná, nikdy na teba nezabudneme a vždy budeme na teba - nesmierne milú a hodnú mačacie starenku - spomínať s tou najväčšou láskou. Budeš nás vždy sprevádzať dlhými spomienkami, pretože za tvojho života prešlo srdiečkovým útulkom mnoho mačičiek a písali sa smutné aj veselé príbehy. Zostaneš už navždy v našich srdciach, mysliach a dušiach, tam niekde hlboko vnútri, kam patrí len naše spoločné spomienky.

Spomíname!

Text: Kristýna Kacálková

OS Srdcom pre mačky

http://kocky-utulek.cz/