Rozlúčka s milovanou Lucinkou

Stále dookola si čítam e-mail pani Thomová s veľkou prosbou o umiestnení mačičky Lucinky k nám do útulku. Lucka bola posledná bodka za Strnadovým záhradníctvom v Prahe.

Zo Strnadovky sme tu mali už mnoho mačičiek a niektoré v útulku býva stále - Leonka, Lienka, Merlinek. Netuším prečo, ale čakala som príjem čiernej mačičky, veď z radov mačiek od bezdomovcov vzišlo toľko "černoškov", až oči prechádzali. A zrazu k nám prišla bývať Lucinka - májovka. O farbe jej kožúšku sa písalo už v prvom e-mailu, ale sfarbenie bolo pre mňa nepodstatné, a tak sa táto myšlienka úplne rozplynula.

Mačičky zo Strnadovky bývali síce u bezdomovcov, ale starostlivosť im venovali váženie manželia Thomovi, ktorí pomáhajú nielen zvieratkám v núdzi.

Lucinku som umiestnila v klietke na terase. Hoci ma pán Thoma upozornil na vystupujúce tretie viečka, prišiel mi jej stav inak úplne normálne. Veď koľko mačičiek prichádza ušpinených, chorých as vystúpenými tretími viečkami. Po pár dňoch určite budeme múdrejší, hovorila som si v duchu. Tou dobou som sa sústredila predovšetkým na kocúrika Ringa s amputovanú Labkou, ktorý na tom nebol vôbec dobre.

Po pár dňoch som si všimla, že Lucinka veľa pije, a preto som poňala podozrenie, že môže ísť o ochorenie obličiek. Krutá pravda sa nakoniec potvrdila. Dostala som pre ňu domov infúzie a začal veľký boj. Po pár dňoch bola na kontrole a všetci sme jasali, hodnoty išli totiž dole, a tak sme ju iba zavodňovali pod kožu, aby sa jej stav upravil. Prišiel víkend a Lucinka sa nám opäť nezdala byť v poriadku. Ráno sme s návštevou veteriny ešte váhali, veď už nasledujúci deň sme mali ísť na kontrolu. Víkendové popoludní sme už mali jasno a veterinu sme pre istotu navštívili. Po vyšetrení nás striasalo už len, obličkové hodnoty sa zhoupl veľa hore a zostávalo tak len otázkou času, kedy sa naše sny o zdravej Lucince zosypú ako kôpka z kariet.

Lucinka u nás nebývala dlho, ale ako by sme sa poznali odjakživa. S mačičkami zo Strnadova záhradníctva sa už niekoľko rokov písali dejiny nášho útulku. Bývali u nás Lucinky deti - mačička Baruška a kocúrik Jerry. Navyše u nás našli domov mačacie kamaráti z rovnakej oblasti a nebolo ich práve málo. Spomienky v nás zostanú už navždy uchované.

Posledné dva dni som už cítila, že prichádza koniec. Človek si smrť stále nechce pripustiť, ale zvieranie niekde vnútri v duši a zaliate oči slzami len pri letmé úvahe, spomienke či zmienke o Lucince, to zakaždým hovorilo za všetko. Posledné dva dni som ju doslova prenasledovala, aby som strážila každý jej krôčik. Vracala som sa z ciest domov, aby som sa pozrela, v akom stave sa nachádza. Tiež, aby som jej ponúkla kŕmenie a zároveň pohladila jej úžasný kožúšok. Chcela som mať milovanú mačičku pod svojimi ochrannými krídlami, to aby si na ňu nedovoľovali ostatné mačičky, ale aj aby som s ňou mohla stráviť čo najviac času.

S Michalom už ani nemusíme o určitých situáciách hovoriť. Stačí jeden jediný pohľad, aby sme si odovzdali informácie o stave zvieratká. Obaja sme vedeli, že Lucinky sviečka pomaličky pohasne. Obaja sme vedeli, že sa blíži koniec.

Lucinka už mala skľúčene chôdzi, matnú srsť, vystúpená tretie viečka, a keď ste pohladili jej kožúšok, cítili ste len Kostřička potiahnutú kožu. Navyše, akonáhle o ňu zavadila iná mačička, Lucinka zo seba vylúdilo úplne iný plačlivá výkrik, než aký vyludzuje mačička pri zoznamovaní či obrane. Bola už skrátka na všetko citlivá, hľadala si miesto na odpočinok a odchodu, stále sa premiestňovala a hľadala úkryt. Presne tak sa správajú zvieratka pred koncom, vyhľadávajú útočisko pred smrťou a podvedome sa snaží nájsť cestu na druhý breh.

Aj keď bolo Lucince v posledných dňoch ťažko, dokázala prejaviť náklonnosť i radosť. To sú vždy tie najsmutnejšie a najťažšie okamihy, keď tušíte, že prichádza lúčenie a nie je cesty späť. Neviem vyjadriť tieto situácie lepšie, toto sú záležitosti, ktoré jednoducho cítite.

Rozlúčka s Lucinkou: http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foto _-_ Lucinka_pred_odjezde ...

Fotogaléria mačičky Lucinky: http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Jen_tak_-_9.5.2012,_special

Lucinka naše milovaná, nikdy na teba nezabudneme. Stále nám budeš pripomínať slniečko medzi slniečko najviac rozžiarené. Nikdy nezabudneme na ten najkrajší kožúšok na svete, hoci bol po celý čas umorousaný. Nikdy nezabudneme na hĺbku tvojich očí, hoci boli po celý čas v tieni tretích viečok. Bola si nádherná.

Nebola si len obyčajnú mačičkou zo Strnadovky. Bola si skutočnú mačacie vílou medzi vílami, slniečkom medzi slniečko a princeznou medzi princeznami. Zostaneš už navždy v našich mysliach i dušiach. Zostaneš už navždy s nami.

Spomíname a nikdy nezabudneme.

My všetci zo srdiečok

Text: Kristýna Kacálková

OS Srdcom pre mačky

http://kocky-utulek.cz/