Rozlúčka s milovanou Miu

Počujete to zvláštne ticho, ten vyrovnaný a hlboký pokoj tam niekde vnútri? Len slabučký vietor a šelest vetvičiek možno niekde v diaľke zaznamenať. To sa s nami práve lúči staručká bezzubá babička Miu ...

Všetci Srdiečko mačacie kamaráti na chvíľu stíchli, to pretože sa lúčili a odprevádzali staručkú Miunku na poslednú cestu. V piatok 28. 2. 2014 sa Miunka už nevrátila späť do výbehu za svojimi mačacími kamarátmi. Keď sa teta Kristína vrátila z veterinárnej kliniky domov, už nepriviezol prepravku s Miunkou späť, napriek tomu všetci srdiečko mačacie kamaráti vrátane tety Kristíny mali hlavičky smerom nahor, pozerali z výbehov von a sledovali bublinku vznášajúce sa pomaličky nad srdiečkový útulok, kde už zostane naveky s tou najväčšie a časovo neobmedzenú a nekonečnú rolí - ochrankyňa pokojných mačacích snov.

Bezzubá babička Miu bola v srdiečkový útulku už dlhšiu dobu, niekoľko dlhých rokov sme ju poznali, denne sa s ňou stretávali a tam niekde v hĺbke v minulosti sa začal písať veľký príbeh malé, ale veľmi ostré mačacie dámy. Miu bola úplne jedinečná, osobitá a svoje.

Miunka k nám prišla pred niekoľkými rokmi spolu so svojimi čiernymi kamarátmi zo Stochov. Vo Stochov u miestnych potravín bola táto skupina čiernych mačičiek milovaná i zavrhovaná. Zlí ľudia mačičkám rozkopávali striešky, tí dobrí sa snažili naopak pomôcť im troškou jedla. Predovšetkým však mačičkám schádzala veterinárnej starostlivosti, a tak chradli a umierali. Každá radosť je tiež starosť, a keď nie je starosť, je to samozrejme zlé. Lenže mnohým vonkajším mačičkám nie je jednoduché pomôcť.

Keď boli postupne prijímané Stochovská mačičky do útulku, bolo u Miunky zrejmé, že sa jedná o najstaršie členku ich klanu. Nemala jediný zub a škvrnky v očiach už vtedy napovedali tomu, že vek pod hranicu 15 rokov už určite nepôjde. Miu bola gravidné, rovnako ako jej Stochovská mačacie kolegyne. V krátkej dobe porodila svoje mačiatka. Lenže ouha, Miu bola síce už vtedy bezzubá a stará, ale bojovníčka to bola veľká. Len máloktorá mačička sa vedela rovnako aktívne brániť. Pri pôrode však nastali komplikácie a mačiatka bola zajatá a zamotaná v pupočnej šnúre. Nakoniec bolo potrebné mačičku upokojiť a situáciu vyriešiť. Jedno mačiatko neprežilo, Miu nebola schopná bábätko vyslobodiť a my sme sa dostali k malému už neskoro. Tak ako tak, väčšina stochovských mačiatok skôr či neskôr zomrela. Stochovská mačičky priniesli do útulku celú nošou zdravotných problémov a pre útulkové pánov bola táto čierna mačacie skupina veľkú lekcií.

Čas bežal - ubiehali dni, týždne a mesiace a Miunka si od nás stále držala odstup. Sem tam nastala situácia, kedy sa vztýčeným chvostíkom na dôkaz priateľstva privítala paničku, ale len keď mala panička niečo na jedenie. V rámci útulkových dejín ešte viac zostarla. Srdiečkový útulok za života mačičky Miu zmenil svoju tvár, prebiehala prestavba, mačičky menili v útulku svoje stanovište. Miu si u nás prešla niekoľkými mačacími skupinami, nakoniec sa dostala do výbehu spoločne so svojimi poslednými mačacími kamarátmi zo Stochov - Missynkou a Kennym.

Miunka sa vyznačovala krásnym mačacím tváričkou. Dominantné bola nádherne guľatá a súmerná hlavička s jasnými očkami. Postupne však s časom ubúdalo mačičke aj na celkovom dojme jedinečnej krásy. Krásna bola Miunka stále, ale úplne inak. V jasných očkách mala - ako som už spomínala - starecké škvrnky, ktoré majú v očiach naozaj len dlhoročné mačičky. Časom ju vysal vek a tiež choroby. Mačička na tom nebola v posledných týždňoch svojho života zdravotne dobre. Vystupovala jej chrbticu, krvné skúšky napovedali chronickému ochoreniu obličiek a nakoniec tiež nádorovému ochoreniu. Časom sa pridal aj útvar v papuľke, ale pre veľmi biedny stav a zlé krvné hodnoty nebolo možné Miunku už operovať a zistiť viac, či prípadne útvar úplne odstrániť.

Keď sa začal zdravotný stav mačičky prvýkrát rúcať, bola Miunka oddelená od skupiny a pár dní kvapkala infúzie v karanténnej klietke. Mačička si síce zvykla, ale pre niektoré zvieratka je odlúčenie od skupiny a kvapkanie infúzií moc ťažkú záležitosťou. Rovnako tak som to cítila u Miunky. Bolo rozhodnuté, ak by už boli do budúcna infúzie len predlžovaním nezvratného a skorého konca, tak už žiadne absolvovať nebude. Keby bola nádej na úmerné zlepšenie jej stavu, potom samozrejme áno.

V posledných týždňoch života Miunka nadviazala hlboký vzťah so svojou paničkou Kristínou. Nebolo dňa, kedy by nečíhal na paničku vo výbehu, to keď bola ešte ranná tma a Kristína kontrolovala a upratovala výbehy. Miu sa nechala hladkať, dokonca sa nechala zdvihnúť do náručia, bolo to krásne.

V rámci liečby sme u nej dosiahli aj úspech, přeléčili sme ohromný zápal v papuľke. Zároveň sme ale tušili, že sa pomaličky lúčime. Nakoniec prišlo skutočné a neodvratné rozlúčka.

Rozhodne neprehliadnite zápisky nižšie, pretože zápisek z 30. 12. 2013 hovorí za všetko. Liečiť, ak TO ZMYSEL MÁ A NAOPAK POMOCI zvieratká na druhý breh, AK TO ZMYSEL NEMÁ.

V minulosti sme vždy o Miu hovorili ako o najväčšom držiak z radov Stochováčků. To preto, že skutočne ako jediná nemala vážnejšie zdravotné komplikácie a napriek ďaleko mladším mačacím parťákom zo Stochov, ktorí nás postupne opúšťali a odchádzali za dúhový most, Miu stále dobre zdravotne prospievala. Prvé zdravotné komplikácie boli zaznamenané v roku 2013 a rok 2014 sa stal pre milovanú bezzubou babičku Miu posledným.

Bola to veľká bojovníčka s pravou mačacie dušou. Nikdy nezabudneme, ako vrúcne sa tlačila vo výbehu k veľkému kocúrikovi Kennymu - poslednému kamarátovi z radov stochovských mačičiek. Kenny bol prijatý zhruba ako ročný kocúrik, tiež bol veľmi chorý. Predpokladáme, že Kenny mohol byť Miunky syn. Už navždy budeme vídať obrázok schúlené Miu v náručí Kennyho, ako spolu spokojne odpočívajú. Spomíname na mnoho momentov a skutočnosťou. Tok myšlienok je nekonečný.

V týždni, kedy nás Miunka opustila, som zaznamenala dôležitý moment. Večer pri pravidelnej kontrole výbehov som pozerala do striešky na Miu, to keď spinkala v pelechu. Spánok to bol taký hlboký, že som ju nemohla prebudiť. Myslela som, že zomrela. Nakoniec sa prebudila a pozerala na mňa a ja som pozerala na ňu. Bolo to zvláštne, nikdy na tento moment nezabudnem.

Tu je nedávna spomienka na Missy z klanu Stochováčků, ktorá nás opustila v decembri 2013, Missynka bývala s Miu a Kennym v rovnakom výbehu: http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Strom_splnenych_kocicich_prani _-_ Va ... . Tu je Miu, ktorá po Missynce prevzala darček z vianočného stromu splnených prianí: http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Strom_splnenych_kocicich_prani _-_ Va ...

Zápisky z webu:

* 29. 12. 2013 Video a foto - mačacie starenka Miu zo Stochov po návšteve veteriny: http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foto _-_ kocici_starenka_Miu _... . Mačacie babička Miu je skutočne chorá. Krvné skúška potvrdila zápal v telíčku a choré obličky. Obličky by nemali byť poškodené až tak zásadne, ale zhoršuje to jej vek, ktoré všetko podčiarkuje. Po tri dni jej budeme kvapkať infúzie a potom - vo štvrtok - pôjdeme na kontrolu. Mačička je zatiaľ v klietke, manipulácia s Miunkou je horšie, je to plašánek a na Michala sa už niekoľkokrát bezzubou tlamou osopila. Spomínam si, ako som sa už niekoľkokrát bála o život Jožinka aj Ťapinky, bol v tom zakaždým zápal v telíčku a zvýšené hodnoty pečene či obličiek. Dúfame, že aj u Miunky bude rovnaký problém. Dúfame, že aj tentoraz to bude mať riešenie. Mačička je staručká, už vôbec by sme ju nechceli stresovať a zaťažovať, keby to nemalo zmysel, a preto pevne veríme, že antibiotiká a infúzie budú mať úspech. Sme proti zbytočnému stresovanie starých a plachých mačičiek, uvidíme teda, akým smerom sa všetko pohne. Liečba u mačičky Miu zmysel rozhodne má, čas ukáže viac. Michal by rád Miu presťahoval do kuchyne, ja si v túto chvíľu zasa myslím, že by mala ísť späť za Kennym do výbehu, kde to pozná, až bude Miu samozrejme v poriadku. Všetko ale ukáže čas, zatiaľ sú to len prvé predstavy.

* 30. 12. 2013 Myslím, že budeme musieť zabojovať o starenku Miu. Viete, mám to v hlave poskladané zvláštnym spôsobom, pre mňa ale veľmi zásadným a rozhodujúcim a veľmi zrozumiteľným spôsobom. Miu je starenka, veľmi si želám, aby dožila medzi svojimi kamarátmi, rozhodne s kocúrikom Kennym: http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foto_-_Miu_v_lecbe_30.12.2013 . Podvedome si hovorím, čo keď už k tomu nedôjde? Krvné skúška poukázala na problém, nie však úplne zásadné, ale je tu staroba a hodnoty sa môžu rýchlo meniť - niečo môže v telíčku bujnieť, ale aj nemusí, vieme o tom svoje. Miu sa mi osobne nepáči. Je samozrejmé, že musí zabrať antibiotiká a mačička sa musí porovnať so zmenami, ktorými prechádza. Chcela by som napísať, že som pre liečbu mačičiek, ak to má zmysel a včerajšie vyšetrenie preukázalo, že to zmysel má. Je tu však starobe a stav mačičky, v ktorom sa nachádza dohromady. Bijú sa vo mne dva svety. Ďaleko prijateľnejšie je pre mňa odchod mačičky, u ktorej vyšetrenie preukáže, že je čas odísť, než-li u mačičky, ktorá má šancu, ale je stará a plachá a my netrpezlivo čakáme, až bude lepšie. Píšem tu svoje pocity, aj keď píšem menom mačičky Miu, nepíšem priamo o nej, ale o celkovom pohľade na jednotlivé prípady. Dnes mi poslala naša Lu Maryšková článok, tu je: http://klimes.mysteria.cz/clanky/teologie/o_umirani_respekt.htm , ktorý ma v plnej sile zaujal, pretože na túto tému narážam veľmi často. Stotožňujem sa plne s týmto článkom, aj keď je každý príbeh o smrti / umieraní úplne odlišný, vyjadruje presne to, čo by som chcela všetkým povedať - liečiť, ak TO ZMYSEL MÁ A NAOPAK POMOCI zvieratká na druhý breh, AK TO ZMYSEL NEMÁ. Vôbec najťažšie príbehy sú tie, ktoré práve teraz píše mačička Miu. Pre nás je dôležité naučiť sa žiť s dožívajícími zvieratkami. Nechcela by som už vôbec nič meniť na tom, čím v útulku prechádzame. Zvieratká, ktoré budeme musieť odprevadiť na druhý breh, žijú vedľa nás a budú prichádzať ďalšie a ja ďakujem za možnosť siahnuť si až tam, odkiaľ hlavu usilovne vzďaľujeme. Tento text píšem pohľadom opatrovateľa o opustené mačičky.

* 27. 2. 2014 Video a foto - staručká Miu nie je vo svojej koži ?: http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foto _-_ staricka_Miu_neni_ve ... . Babička bezzubačka Miu nie je tak aktívny, ako sme zvyknutí. "Aktívny" je možná silné slovo, ale popravde - ešte včera ma mačička vítala a číhali na papanie, dnes je nejaká nesvoja. Miunka má útvar v papuľke, je to hubeňourek s vystupujúcou chrbticou, má choré obličky a má asi 100 rokov v prepočte. Mačička je u nás na dožitie a lúčiť sa môžeme každým dňom.

* 28 .2. 2014 Video a foto - babička Miu nie je úplne vo svojej koži: http: //srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_a_foto _-_ babicka_Miu_neni_upl ... . Bezzubá mačička Miu skutočne nie je vo svojej koži.

* 28. 2. 2014 Máme smutnú správu, dnes sme sa naposledy rozlúčili so staručkou Miu. Miunka mala dnes úplne šialené hodnoty hematológia - v minulosti už veľmi výrazne prekročený limit, bol dnes ešte fatálnejšie. Urobili sme tento rok všetko - krv bola v laboratóriu na diferenciál, aby sa zistilo viac apod. K tomu všetkému mala Miunka v minulosti i dnes obličkové hodnoty tiež veľmi zlé. Všetko napovedalo s najväčšou pravdepodobnosťou zhubnému ochorení, opakovali sme tiež test FeLV - ten bol však rovnako ako v minulosti negatívne. Rozum velil dopriať Miunce pokojný spánok - už žiadna veterina, už žiadne infúzie. Mačička už bola vysiate a bez energie, sotva sa ploužila. Pri pomyslení na infúzie v klietke, ktoré by mačičku už len stresovalo a hlavne by nevyriešili problém + silnejší lieky by pre zmenu zaťažili obličky ešte viac, sme sa rozhodli pre najrozumnejšie a pre Miunku najlepšie možné riešenie. Po zrelej úvahe bola Miunka uspanie a ďalšie srdiečková bublinka sa vznáša nad útulkom.

Spomíname a nikdy nezabudneme, milovaná Miu!

Text: Kristýna Kacálková

OS Srdcom pre mačky

http://kocky-utulek.cz/