Rozprávanie jednej mačky

Moja babička mi raz rozprávala, že keď bola ešte malá, mali doma starú mačičku po jej babičke. Mala ich rada a bývala s nimi v domčeku. Lenže babičky rodina sa musela po pár rokoch presťahovať do bytu v meste a mačičku si vzali k sebe príbuzní do iného domu.

Všetci si mysleli, že práve to má mačička rada a že bude spokojná, lenže tá to videla úplne inak. Chodila v novom domove čúrať do postele, dokonca začala mať hnačku as tým chodila taky tam. Navyše všade škriabala ... No proste robila naschvály. Jej noví páničkovia sa nehnevali a čakali až si na nový domov zvykne, lenže to sa nestalo a jedného dňa im mačička pláchla.

Boli moc nešťastní a mysleli si, že už ju nikto neuvidí. A zase chyba, ona si totiž našla cestu do svojho bývalého bydliska a tam čakala na svoje pôvodné pánov, ktorí tam naozaj ešte občas jazdili. Pýtaš sa, ako to dopadlo? Mačička Ivanka sa nakoniec odsťahovala do bytu do mesta s mojou babičkou a dožila tam spokojne svoj mačací život. Naučila sa chodil čúrať do debničky s pieskom a spala na gauči. My mačky si vieme stáť za svéým a ľudí, ktorí to s nami myslí dobre, sa nám musí prispôsobiť :-)

I keď tí moji si teda dovoľujú príliš, predstavte si, že priniesli pred Vianocami domov malého človiečika. A ja naivka som si myslela, že všetky tá skvelá škrabadlá a pelechy sú pre nás s Bartík. Bolo mi síce divné, že nás z nich vyháňa ... A dokonca v noci zavreli dvere do spálne a bábätko dali do toho prima pelechu. Avšak na mňa si neprídu, pokojne využijem iný, ešte lepšie :-) Potom panička s tým malým odišla a vrátila sa sama, myslela som, že ho vrátila do útulku a konečne bude všetko zase ako predtým. Ale nebolo, páničkovia boli smutní, stále niekam jazdili a volali a za pár dní tu bol malý páníček späť. Jojo, pochopila som, že tu bude bývať s nami. Teraz sme s Bartom ešte väčší ako on, ale zdá sa, že rastie ako z vody, tak si na neho budem musieť zvyknúť. Mne sa páči jeho pelechy a Bartík zase tá chrastidla ... Keď nám bude všetko požičiavať, tak ho berieme do partie. Čo vy na to? Máme?

vaša Maggi

Text: Jana Syblíková

Ďalšie príspevky nájdete na http://kocky-utulek.cz/