13.05.08 Plemena

sphynx

Tento článok je preložený pomocou Google Translate. Na jeho ručnom preklade pracujeme. Ďakujeme za pochopenie.

Pôvod týchto mačiek pravdepodobne siaha do Mexika, kde sa Sphynxovia nazývali mexická bezsrstá mačka. Prvá zmienka sa objavila okolo roku 1900 a prvá fotka vyšla v knihe The book of the Cat v roku 1903. Predkov týchto mačiek boli tiež bezsrsté mačky, ktoré chovali Aztékovia a nazývali ich Xoloitzuintli. Gény, ktoré spôsobujú bezsrstnosť sa nevyskytujú len u mačiek. Existujú aj psi, ktorí nemajú srsť a tým sa aj výstižne hovorí- naháči. Niekedy tento názov môžeme počuť aj v spojení so Sphynx. Veľmi veľa sphynxov pochádza z mačiek Palomy a Punkie. Tieto dve mačky boli nájdené v 70. rokoch v Kanade, kde sa túlali po uliciach. Ujal sa ich jeden milovník mačiek, ktorý požiadal svoju známu, chovateľka mačiek, aby Punkie a Palomu zaslala do Holandska, kde boli bezsrsté mačky veľmi žiadané. V nizození sa tieto dve mačky dostali k veľmi významnému chovateľovi Hugovi Hernández a tak začal chov s Punkie a palmy. V roku 1988 bolo pelemeno sphynx uznané americkou chovateľskou organizáciou CFA a potom nasledovali uznanie v ostatných krajinách.


povaha

Chovatelia týchto mačiek popisujú ich povahu ako povahu mnohých tvárí. Niektorí hovoria, že povaha sphynxov je psie, opičie, iní tvrdia že je mačacie a ďalší, že by sme ju mohli nazývať detskú.
Sphynx je veľmi milé a pokojné plemeno. Veľmi ocenia, ak sa bude nachádzať v strede pozornosti a je veľmi rád za pohladenie od svojho pána. Toto plemeno je veľmi sebavedomé a nepohrdne žiadnou zábavou. Hodí sa k deťom, a keď už si nechce hrať, dá to len veľmi jemne najavo. Len zriedkakedy vytiahne pazúriky. Sphynx zle znáša samotu. Keď ste dlhšiu dobu preč, mačka veľmi trpia a niekedy sa môže stať že z odlúčenia aj ochorie. Preto ak bývate dlhšiu dobu preč, je veľmi dobré, ak mačke zaobstaráte ďalšieho kamaráta. Veľmi dobre sa znesie so psami aj s ostatnými mačkami. Sphynx sa hodí aj do bytu. Ku šťastiu záhradu nepotrebuje, ale musíte mu v každom prípade zabezpečiť dostatok vecí na hranie a na zabavenie vnútri bytu. Veľmi ocenia šplhacie kôl a ak nebude mať dosť vecí, ktoré by mu slúžili k zábave, jednoducho si ich vo vašom byte nájde sám.


starostlivosť

Na prvý pohľad všetko vyzerá, že sphynx nepotrebuje vďaka tomu, že nemá srsť, vôbec žiadnu starostlivosť. Ale človek, ktorý si Sphynxa zaobstará s týmto cieľom, by mohol byť veľmi rýchlo sklamaný. Toto plemeno sa potí a produkuje kožný maz. Ak by ste Sphynxa nemýli, začne jeho kože zapáchať a koža by bola na dotyk veľmi mastná. Majitelia týchto mačiek je umývajú tak dvakrát do mesiaca šampónom, ktorý má neutrálne pH. Na rozdiel od ostatných plemien majú Sphynxovia umývanie veľmi radi. Ak na ne bude v lete svietiť slniečko, môžu im tmavšie fľaky ešte viac stmavnúť a po srsti im naskákať pehy. Aj keď má sphynx po tele veľa vrások, nie je potrebná nijako výrazne udržiavať. Len je potrebné dbať o čistotu zvukovodov, rovnako ako u všetkých ostatných mačiek.


Telo: Telo Sphynxa môže pôsobiť až sudovitým dojmom. Telo je stredne veľké a pomerne osvalené. Nohy, ktoré sú v primeranom pomere k telu, sú stredne douhé a zadné nohy sú o niečo vyššie ako nohy predné. Ak si mačka stúpne, predné nohy jej vytovří O. Ich nohy sú zakončené stredne veľkými oválnymi labkami a pomerne dlhými prstami.


Hlava

Hlava, pôsobiaci klinovitým dojmom, je po stranách mierne zaguľatená. Brada musí byť mohutná a nos by mal byť v profile mierne prehnutý. Ak je ňufák špicatý, na výstavách s vašou mačkou neuspejete. Naopak nos musí byť silný a mierne zaguľatený. Uši sú veľmi veľké a na základni musí byť široké. Nesmie stáť príliš vysoko na hlave, ale nesmie byť ani príliš nízko. Veľké, šikmo umiestnené oči nám svojím tvarom môžu pripomínať citrón a vonkajšie kútiky očí veľmi ostro smerujú k vonkajšej strane ucha.


Srsť

keď sa povie sphynx, každý si vybaví mačku, ktorá nemá po celom tele ani jeden chlp. Nie je to pravda. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je mačka úplne bezsrstá, nie je tomu tak. Ak sa pozrieme zblízka a veľmi vnímvě pohladíme mačku po srsti, zistíme, že jej telo je pokryté veľmi krátkymi a jemnými chĺpkami, ktoré môžeme nazvať páperie. Tieto krátke chĺpky veľmi často a veľmi ľahko vypadávajú, zvlášť v oblasti ňufáku a labiek, ale ak pôjdete s sphynx na výstavu, dáva sa prednosť tým, ktorí sú kompletne bezsrstí. Rovnako tak ako vidia posudzovatelia na výstavách ako veľké plus to, keď mačka je bezsrstá, pridávajú majiteľom body aj za to, keď má mačka veľa vrások, a to pokiaľ možno na hlave. Keď sa narodí mačiatko tohto plemena, je veľmi vráskavej as postupujúcim vekom vrásky pomaly mizne, ale nikdy nevymiznú úplne. Pokiaľ má ale sphynx mnoho vrások, môžu im spôsobovať zdravotné potíže- kože sa im môže zapáliť.


sfarbenie

Vďaka tomu, že predkov majú Sphynxovia veľmi rôznorodé, vyskytuje sa toto plemeno vo všetkých možných farebných kombináciách a na výstavách sú povolené aj biele fľaky. Farbu je veľmi ťažké rozpoznať, pretože pôsobia inak ako u mačiek so srsťou. Najčastejšie sa Sphynxovia vyskytujú v korytnačej, škvrnité a čiernej tabby farbe. Ale rovnako ako u ostaných plemien, ani u tohto nie je výnimkou farba modrá či úplne čisto biela. Veľmi často môžeme vidieť Sphynxa, ktorí sú sfarbenie hneď niekoľkými farbami a v tomto prípade je najčastejšou kombinácia farieb čiernej, hnedej a bielej. U týchto mačiek je veľmi zaujímavé, že sa farba očí až zriedkavo zhoduje s farbou kože.


Zvláštnosť

O bezsrstých mačiek sa hovorí, že keď nemajú srsť, je im zima. Nie je tomu tak. Hoci sú bezsrté udržujú si rovnakú telesnú teplotu ako mačky, ktoré srsť majú. Niektorí ľudia šíria aj také báchorky, ako že je toto plemeno vyberavé v jedle, alebo že má obmedzenú plodnosť. Tieto mačky sú však úplne normálne, až na to že nemajú srsť.
Väčšina ľudí, ktorí majú alergickú reakciu na mačacie chlpy predpokladá, že keď si zaobstará ako mačku Sphynxa, nevyvolajú elergickou reakciu. Aj keď sphynx nemá skkoro žiadne chlpy, môže byť pre alergického človeka v tomto ohľade nebezpečný. Rovnako ako iné mačky aj sphynx môže vyvolať alergickú reakciu pomocou šupiniek na pokožke.

Text: Veronika Hůlová

Foto: Renata Hofmann